Duševné ochorenie

Dnes ráno som sa zobudila s potrebou toto napísať. Po sne, ktorý ma počas noci prepadol sa mi vynorila spomienka a potreba podeliť sa o ňu.

Vonku už začínala jar. Stromy prekvitali zeleňou , slnko prenikalo dovnútra nemocnice a skrášlovalo už smutné a chladké chodby zaplnené pacientmi. Sladký máj, lásky čas. Sestričkami natrhané kvety z nemocničného parku uložené v pohároch voňali životom a krásnou. Chodba psychiatrického oddelenia má približne 50 a nachádza sa tu mix všetkých psychiatrických diagnóz a vekových kategórií od 18 rokov do nekonečna. Ja som ten najmladší článok ktorý čaká, kedy bude môcť behať po tej zelenej tráve a nasávať jarný vzduch. Snáď čoskoro.

Stála som pri okne a po lícach mi stekali slzy. Cítila som, ako to vonku vonia kvetmi a slnkom. Chcela som tam byť. Hneď pod oknami sú lavičky na ktorých vždy niekto sedí, no nikto sa nedíva na nás, na psychiatriu, pretože je všetkým z pohľadu na tie mreže a prázdne tváre za nimi smutno. Nečudo sa. Trhá to srdce a vyvoláva strach.

Prepáč mami. Život ma bolí. Chcem sa tešiť a vážiť si život, ale nejde to.

V mojom vnútri je hustá tma v ktorej nedokážem nájsť ani kúsok svetla.

Som tam sama. Musím tou tmou bežať a hladať úplne sama. Nevládzem.

Stále padám a narážam do stien, potkýnam sa a kričím o pomoc. Ale nikto ma nepočuje.

Je to slepý boj. Nikto nevidí čo všetko prežívam. Vyčítať mi moje pády a vyčerpanosť je zničujúce. Je psychiatria mojím domovom? Tu bojujeme spoločne aj keď bez seba. Tu ťa nikto za tvoje pády nezhodí. Zamýšľam sa.

Prehltnem ťažkú guču, ktorá mi stojí v krku a zotieram slzy z líc. Ľútosť nie je tým liekom, ktorý ma môže vyliečiť.

Z posledných síl kričím do tmy: ,,Chcem..............žiť.”

Temnota odpovedá: ,,Naozaj? Si si istá? Žiť nie je jednoduché. Zvládneš to?”

Bolestivo odpovedám: ,,Áno. chcem.” Mysliac na moju maminku.

,,TAK MAKAJ!” Sotí ma z útesu do hlbokej a ľadovej vody.

,,Dostaň sa na breh! Potom dostaneš ďalšiu úlohu.”

Ústa plné slanej vody, snažím sa nadýchnuť, srdce mi bije o život. Nikto mi nepomôže. Môžem si pomôcť len ja sama. Chcem. Chcem žiť. Úzkosť.

Neustály boj. Neustále úlohy, neustále niečo. Nikdy nepolavíš. Toto je duševné ochorenie.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Poslať správu
Vitajte na mojom blogu. Námetom mojej tvorby je duševné zdravie. Svojimi príspevkami chcem podporiť ľudí, ktorí trpia psychickými problémami a predovšetkým ukázať, že nikto z nás v tom nie je sám. Okrem toho píšem aj príbehy, ktoré to budem takisto zverejňovať.

Chceš vedieť, keď marcela.izakovicova pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.