Blúdenie 4

Ráno som sa zobudil so strašnou bolesťou hlavy. Pravdepodobne to bolo kvôli tomu, že som pred spaním plakal. Spomenul som si čo sa všetko včera stalo. Bolo mi ešte horšie. Nejakým spôsobom som našiel mobil. Svietila na ňom smska od Mii.

„Všetko ma trapi musime sa stretnut.“ Odoslaná o 6:23. Fajn, teraz ešte spí, takže mám čas dať sa dokopy. Prešiel som do kúpeľne, dal som si studenú sprchu, trošku ma to prebralo, no zahnať depku mi to nepomohlo. Dal som si raňajky, keď som počul ako sa prebrali naši. „Ahoj! Ty si doma? Kedy si prišiel?“ spýtala sa mama ešte v polospánku. „Okolo štvrtej, netuším. Spal som nejaké 3 hodiny, teda ak to bol spánok. Prepáčte, že som sa neozval, že prídem. Len sme sa trošku s Miou chytili, tak ma Rišo hodil domov,“ nechcel som im opisovať, čo sa všetko stalo. „Hlavné je, že si v poriadku. Dnes ideme s mamou za tetou Janou, ideš s nami? Chce robiť nejakú grilovačku,“ ponúkol sa tato. „Grilovačka? To už fakt nie, ešte si oddýchnem a pôjdem do Žiliny,“ rozhodol som sa. Musím sa s Miou porozprávať. „Fajn, dávaj si pozor, keby niečo volaj a ak chceš prídeme po teba. Inak už si rozmýšľal nad oslavou 15tky?“ spýtala sa mama. „Fúúúha, to fakt nie, nechcem nič veľké, stačí nejaká oslava len s vami a Peťou a Sašou. Fakt, prosím, nič veľké.“ „Dobre, darček už máme, takže už len prežiť tých pár dní a vo štvrtok oslavujeme. Inak to s tou dovolenkou si si nerozmyslel? Španielsko sa ti vždy páčilo,“ vyzvedala mama. Odmietol som totiž tohtoročnú dovolenku s rodičmi. Radšej sa budem zabávať s Miou ako sedieť s nimi na pláži a pozerať sa, ako sa mama pozerá na zajačikov v plavkách a otec balí servírky v bare. O to sa rád oberiem. „Nie, fakt nie, užite si to sami, ja mám už plán na budúci týždeň. Nebojte sa, sami si to užijete,“ obhajoval som svoj názor.

Všetci sme sa najedli a mama s tatom odišli k tete Jane. Bývala pri Ružomberku a mala krásny veľký dom. Zväčša sa tam stretávali mamine kamošky a ich manželia spolu rozoberali politiku, počasie, šport, ich sexuálny život, ak sa to tak dá nazvať. To som naozaj nepotreboval vidieť. Napadlo ma, že som nebol dlho na iboys-e. Chodil som tam pomerne často, lebo som sa chel presvedčiť, či sa tam nájde aj niekto normálny.

Jasné, čo som mohol čakať. Zas samí perverzáci, úchyli, dvaja chalani s fotkami električky a vlakov ako profilovými fotkami. Na tomto portáli asi nikto normálny nie je. Skočil som do skrine a hľadal som, čo na seba. Zrazu som počul zvuk prichádzajúcej správy na iboys-e.

Pavol28: Ahoj Peťo, máš sa? Pekné fotky v profile, zaujímavo napísaný profil a triezve názory. Klobúk dole J Rád by som skecol.

Zaujímavé. Ďalší týpek, čo si myslí, že ma zbalí na to, ako ma chváli, že som superinteligentný. Pozrel som si jeho profil, mal tam nejaké fotky z Tatier, niečo rádoby zábavné a nič osobné. Hľadal vzťah, alebo aspoň kamarátstvo, mal 28, bol zo Žiliny (čo sa bude hodiť) a pracoval ako IT technik. Asi 2 hodiny sme si písali. O mne, o ňom, rozoberali sme svoje záľuby, postrehy, opisoval som mu včerajšiu situáciu a dosť mi jeho slová pomohli. Celkom fajn chalan, pomyslel som si. Napadlo ma, že to môže byť nejaký debil, ktorý má 50 a všetko len hrá. Napísal som mu, že by som sa rád stretol osobne, pretože nemám rád dlhé vypisovanie. 10 minút žiadna odpoveď, tak som posmutnel, že je to ďalší namotávač. V tom sa však ozval tón prijatej správy od Paľa. Bol v nej priložený súbor a ospravedlnenie, že hľadal dlho nejakú reprezentatívnu fotku. Súbor som otvoril a ostal som v nemom úžase. Na fotke bola mužská hruď a kúsok briadky. Ale tá hruď naozaj nemala chybu. Fotka nebola stopercentne stiahnutá z netu, lebo to je vidieť, a táto bola robená samospúšťou v domácich podmienkach. Bol som z nej paf. Nikdy som netúžil po svalnatých alfasamcoch, ale táto hruď nebola vytvorená nasilu v posilke, ale bolo vidieť, že chalan má rád prírodu ako písal a stará sa o seba. V tom momente mi volala Mia a dohodli sme sa, že sa o dve hodiny stretneme v Žiline v našej obľúbenej kaviarni v centre. Paľovi som odpísal, že musím ísť do Žiliny a napísal som mu svoje číslo, keby niečo chcel. Ani som nevedel prečo, ale chcel som, aby sa ozval. Odpísal, že sa určite ešte dnes ozve a že je super, že budem v Žiline. Rozlúčili sme sa a ja som sa obliekal a ponáhľal na vlak.

Cesta na vlak trvala večnosť a vlak ako vždy meškal. Keď prišiel tak som si uvedomil, že lístky by mali byť zadarmo, lebo ten vagón smrdel ako dobytčák a prvé dva rady sedadiel boli vytrhnuté. Výstup v Žiline som bral ako vyslobodenie. Keďže bol víkend nikde nebolo ani nohy. Do kaviarne som dorazil prvý, sadol som si a čakal na Miu. Stále som rozmýšľal nad Paľom. Sme v jednom meste a musíme sa vidieť. Neviem prečo, ale strašne ma priťahoval. Spôsobom, akým písal, rozmýšľal, to, že to nebol nejaký divný chalan, alebo sedliak. Po dlhej dobe chalan, s ktorým som si dobre pokecal. A tá hruď... J

Zrazu sa otvorili dvere kaviarne a v nich stála Mia. Rovno zamierila k nášmu stolu a objala ma. To isté som chcel urobiť aj ja, ale ona ma predbehla. „Strašne ma to všetko mrzí. Chovala som sa ako krava, mne ide len o to, aby si bol šťastný. A viem, že pri Rišovi by si nebol, lebo je to sprostý chuj, ktorý si ťa nezaslúži. V noci som mu dobre vynadala a ráno som ho už ani nevidela. Prosím, prosím, prosím, však sa na mňa nehneváš?“ pomaly už hystericky kričala. „ Mia, najprv sa ukľudni, ja sa nehnevám, kebyže som sa hneval, netrepem sa tu hodinu a pol. Téma Rišo je za mnou, bol to skrat a na naše kamarátstvo to nemá žiaden vplyv. A možno som našiel záplatu na moje zlomené srdce,“ pochválil som sa. Mii som všetko dopodrobna opísal, aj to, že už mám jeho číslo a aj on moje. Tvárila sa trochu prekvapene, že rozdávam svoje čísla, ale akceptovala to. „A ja teraz neviem, či mu mám zavolať, alebo nie,“ zdôveril som sa. „ Počuj Peťko, rob čo si myslíš, že je správne, ale buď opatrný. Mám ťa rada a bojím sa o teba. Skúste sa stretnúť, však ste v jednom meste, ale dávaj si pozor. Nechcem, aby si sa popálil,“ radila mi Mia. „Neboj, som rozumný a svojprávny,“ ubezpečoval som ju. „Inak máme pre teba s Lukym prekvapko. Teda so všetkými, ale hlavne od nás s Lukym. Však o 3 dni máš narodky. 15. Kks, aj ja chcem,“ povedala Mia so smutným hlasom. „ Jeeee, to sa teším a ty prestaň, si sexy mladá baba a máš sexy frajera, ktorého by som chcel aj ja,“ podripol som si. „Ty od neho ruky preč. Nebudeš predsa moja sokyňa. Inak keď sme pri téme Lukáš, mám sa s ním stretnúť o 20 minút na Hájiku. Ideš so mnou, či pokúsiš šťastie a pôjdeš na rande?“ podpichla zas ona mňa. „ Vieš čo, nemôžem ísť, asi mám rande,“ zasmial som sa.

Rozlúčili sme sa a ja som zostal pri káve sám. Rozmýšľal som, čo napíšem Paľovi. Nakoniec zo mňa vypadlo: „Ahoj, som v meste a mam cas, neskocime niekam? Sorry, ak otravujem. Potesil by som sa. Peto“

Krátke, trošku vtieravé, milé. Nech si myslí, že je pán on J Do piatich minút prišla odpoveď: „Ahoj Petko, jasne, co tak o pol hodku pri Tescu? Na parkovisku pri pumpe?“ Fajn, to mám tak 20 minút peší, takže stíham. Odpísal som, že to môže byť a zaplatil som. Kráčal som plný rozpakov. Čo ak ja budem niečo cítiť a on nie? Čo ak to bude naopak. Som po ten miniafére s Rišom fit? Nie je to skoro? Kroky však nešlo zastaviť. Už len jeden prechod a som tam. Srdce mi búšilo, ale kráčal som ďalej. Už nie je cesty späť. Prešiel som skrz parkovisku a sadol si na obruvník. Keďže je parkovisko pri Tescu pri hlavnej križovatke v Žiline, tak všade bol hluk. Zrazu som cítil vybrovanie vo vrecku. Vytiahol som mobil a na displeji svietilo Paľove číslo. Fasa, nepríde. „Prosím?“ ozval som sa prekvapene. „Ahoj Peťko, hneď som tam, len som bol v zápche, takže som tam do desiatich minút, prepáč,“ bože, ten hlas, pomyslel som si. Bol som zarazený. „Tooo, no, to je v poriadku,“ koktal som, „ ja som už tu, takže počkám. Aké máš auto? Vieš, aby som nenasadol do auta inému,“ to bol trápny pokus o vtip, no Paľo sa zasmial. „ Čierny Passat, neboj sa, určite ma neprehliadneš,“ odpovedal a zložil. Fajn, tak Passat, potešil som sa, pretože raz to bola biela Škoda 120, ale tým sa nechválim.

Tak som tam čakal, pozeral na prichádzajúce a odchádzajúce autá a zrazu som ho zbadal. Z križovatky sa vyrútil dosť neprimeranou rýchlosťou čierny Passat, myslel som, že predomnou nezabrzdí, tak som odskočil. On však zastavil a v tom sa začalo sťahovať bočné okienko vodiča. Z toho, čo som videl som bol ešte dlho v nemom úžase. Tak toto som nečakal.

Čo sa stalo potom, ako vlastne Paľo vyzeral a čo sa stalo na našom prvom rande až v ďalšej poviedke, dúfam, že sa vám môj príbeh páči a poteším sa akejkoľvek reakcíí v komentároch