Lacno okolo sveta - Egypt

Jedna z mojich najlepších ciest prináša aj jeden z najdlhších článkov plný tipov na výlet po Egypte. Upozorňujem, že dezolátom sa časť tohto článku nebude páčiť, pretože budem písať aj o politike.

Nieže by som dlho nikde nebol, ale práce bolo v posledných týždňoch toľko, že už si to pýtalo ďalšie letenky a ďalšie dobrodružstvo. Pri korčuľovaní na hrádzi som sledoval strechy okolo stojacich domov a premýšľal nad tým komu sa koľko panelov zmestí na južnú stranu. Áno, až tak mi práca liezla na mozog.

Do oka mi padli letenky do Indie, no môj parťák sa bál vysokých teplôt a ako náhradu vybral Egypt. Vybrali sme sa teda za rovnako vysokými teplotami do Afriky. Indiu si odložím o pár mesiacov, a keďže mám v hlave naozaj skvelý plán, pri najhoršom pôjdem sám.

Plán v Egypte bol jednoduchý. Oddych, prežieračky a šnorchlovanie v Šarm aš-Šajchu, historické pamiatky v Luxore a na záver Káhira. Pyramídy budú čerešnička na torte.

Do Šarmu sme doleteli priamo z Viedne a ubytovali sa v 5* rezorte s all inclusive. To je úplne jasné a predpokladám, že to nikoho z čítajúcich ani nezaujíma. Človek vstane, naje sa do prasknutia, ľahne si k bazénu, objedná si pár drinkov, vyhladne a opakuje tento postup 3-4x do dňa. Občas oživí túto činnosť šípkami, biliardom, masážou alebo inými aktivitami, ktoré ponúka daný rezort.

Čo k tejto fáze výletu môže stáť za slovo (prichádza politické okienko, môžeš preskočiť), najmä v aktuálnej politickej situácií, sú Rusi. V Šarme ich bolo neúrekom a kvôli tomu čo robia kúsok od slovenských hraníc som mal k nim veľkú averziu. Od letiska až po rezort je všetko všade najmä v arabčine a v ruštine. Ak ste beloch, automaticky ste Rus, všetci domáci vás oslovujú v ruštine a sú prekvapení keď im nerozumiete. Rozhodne sa mi to nepáčilo. Jasné, nie všetci Rusi sú zlí, však som sa aj s niekoľkými rozprával, no väčšina z nich Putina podporuje a tisíce z nich aktuálne vraždia a znásilňujú ženy a deti na Ukrajine.

Najčastejšie sme viedli rozhovor s mladým Rusom, ktorého budem oslovovať Hokejista. Trpím totiž známym fenoménom, že keď sa mi niekto predstaví tak do 5 sekúnd si nepamätám jeho meno, a to ani slovenské, nie to ešte ruské. Chalanisko hrával slovenskú hokejovú ligu, no aktuálne je nezamestnaný, pretože mu nikto nechce dať víza. Ďalší pár sme stretli na výlete za šnorchlovaním, nemali ako zaplatiť a pýtali sa nás či im nevymeníme ich peniaze za egyptské, pretože oni nemôžu vyberať v zahraničí z bankomatov, keďže kvôli sankciám im nefungujú kreditky. No sveta žiť, čo vám poviem.

Keď sme už pri vážnejších témach, skôr ako sa vrátim k cestovaniu po Egypte, dovoľte mi ešte jednu myšlienku. Ten systém, ktorý funguje v podobných hoteloch, a teraz narážam na all inclusive a hory jedla, je šialený. Vyhadzujú sa tony jedla, a to priamo na africkom kontinente kde ľudia denne umierajú od hladu. Keď sa nad tým človek zamyslí tak je to choré. A áno, podieľal som sa na tom, a pravdepodobne nie naposledy. No je to fakt smutné.

Šnorchlovanie v Červenom mori

Mešita Al Sahaba dokončená v roku 2017. Minarety majú 76 metrov.

Poďme späť na cesty, snáď niekto ešte ostal po politickom okienku čítať. V našom pôvodnom pláne sa objavila veľká trhlina. Zo Šarmu sme mali namierené do Luxoru a pôvodná predstava bola preplávať na lodi do Hurghady a autobusom sa dostať do Luxoru. Kvôli korone a nedostatku turistov však turistické lode na tejto trase prestali premávať. Pýtali sme sa viacerých domácich a jedinou možnosťou bol trajekt, ktorý chodil len 2x do týždňa a za nie nízku cenu. Kvôli času a rezervovaným ubytovaniam sme sa však nemohli trajektu prispôsobovať, a tak sme museli letieť. Najprv do Káhiry a z Káhiry do Luxoru, dovolenka sa tak nečakane predražila o cca 100€. Časovo to však bolo super. Checkout v hoteli, hodina na letisku v Šarme, hodina v lietadle, hodina na letisku v Káhire, hodina v lietadle a pristáli sme v jednej z cieľových destinácií. Nečakane skoro som tak absolvoval aj svoj jubilejný 50. let.

Luxor je zastávka aspoň na dva dni, aj keď jeden z domácich nám hovoril, že človek by si mal vyhradiť minimálne týždeň.

Čo musíte určite vidieť? Valley of the Kings, Valley of the Queens, Temple of Hatshepsut, Karnak a Luxor Temple. Všetky spomenuté atrakcie boli zážitok a každej v článku venujem pár riadkov, či už s tipmi alebo historickými zaujímavosťami, s ktorými však nepôjdem do hĺbky. Nechcem vás tu nudiť faktami, ktoré si v dnešnej dobe ľahko dohľadáte na nete. Chcem aby ste po prečítaní tohto článku vedeli hlavne kam ísť ak budete chcieť zažiť podobný trip, čo navštíviť a na čo si treba dávať pozor.

18 metrové Memnonove kolosy, ktoré mali strážiť vstup do Amenhotepovho chrámového komplexu. Každá socha má asi 720 ton.

Začať teda môžeme Údolím kráľov. V tomto údolí nájdete 63 hrobiek, v ktorých boli alebo sú pochovaní egyptskí panovníci. Pre verejnosť je však dostupných len 11 z nich, a pravdepodobne navštívite len 5-6. Prečo 5-6? Základný lístok vám dovolí vybrať si tri z bežných hrobiek, a ďalšie tri sú bonusové za príplatok. Doplatiť musíte za hrobky Ramessesa V. a VI., Tutanchamóna a Setiho. Vstup do Setiho hrobky je výrazne najdrahší, takže sme ho vynechali. Za vstupy do troch bežných a dvoch bonusových hrobiek sme zaplatili v prepočte asi 17€, polovičná cena oproti bežnej, pravdepodobne v nejakej zľave.

Tutanchamón je pre mnohých asi to najznámejšie meno, bol to faraón z 18. dynastie, ktorý vládol asi v rokoch 1333-1323 pred Kristom. K moci sa dostal už ako osemročný a bol teda len akousi bábkou v rukách kňazov. V hrobke môžete vidieť jeho mumifikované pozostatky.

Okrem bonusových hrobiek sme dostali odporúčanie navštíviť Merenptahovu hrobku, ktorá bola zaujímavá svojou hĺbkou, schody k hrobke mali asi 150 metrov. Hrobku Ramessesa I., v ktorej sa nachádza veľký sarkofág a nádherné maľby. A spoločnú hrobku kráľovnej Tausret a Setnachta.

Tieto odporúčania sme dostali od jedného z domácich "pracujúcich" v údolí. Ak ste biely turista, všetci vás vidia ako veľké chodiace prasiatko, ktorým chcú triasť aby z vás vypadlo čo naviac peňazí. Nikto vám nepomôže s čistým úmyslom, pretože chce spraviť dobrý skutok, všetci z vás chcú len vytriasť egyptské libry. Po každej rade si hneď pýtajú "tip" a síce povedia, že je jedno koľko, ak dáš málo, tvária sa skoro až urazene a pýtajú viac. Je to veľmi otravné, pretože to na vás budú skúšať všetci a všade. V každej hrobke nás chcel niekto odfotiť alebo nám pár vetami povedal niečo o nástenných maľbách, a už chcel tip. No a toto samozrejme neplatí len o údolí kráľov, ale o celom Egypte. Treba si nachystať bankovky s najmenšou hodnotou aby ste im to mohli pchať ako dolárovky za nohavičky v stripclube vo Vegas, len aby ste sa ich zbavili.

Ďalšou zastávkou je o niečo menej zaujímavé údolie kráľovien. Tu nájdete otvorené štyri hrobky, tri z nich za cenu bežného vstupu (2,5€) a jednu extra s drahším vstupom (70€), ktorá patrila Nefertiti. Môj parťák do nej nenapadne vbehol zadarmo a zistil, že jej hrobka bola prevezená do múzea v Káhire. Zaplatiť 70€ a zistiť to, nebol by som šťastný.

Zastávka číslo tri - Hatšepsut a jej chrám. Žena faraónka a kráľovná. Toto je fakt klenot a "must see".

Na druhý deň sme si nechali Karnak a Luxor Temple. Karnak je najväčší chrámový komplex v Egypte. Posadil ma na zadok. To čo sa dá vidieť za vstupnými bránami je naozaj niečo až ťažko opísateľné. Pri písaní som sa zasekol a ťažko sa mi hľadajú správne slová, nestáva sa mi to často. To treba proste vidieť a zažiť. Do komplexu sme si zaplatili aj služby sprievodkyne (6€), ktorá s nami prešla celý objekt a snažila sa nám priblížiť históriu tohto miesta. Jej angličtina v kombinácii s našou schopnosťou angličtine rozumieť však zapríčinila, že som sa po niekoľkých výkladoch pozrel na Stana s otázkou:

-"Rozumieš aspoň polovicu?"

-"Keby som rozumel polovicu, bol by som ešte rád." Nevadí. Snaha bola.

Za ďalšie 1€ ako úplatok policajtovi sme sa dostali do časti Luxoru, ktorá bola zrovna neprístupná v rekonštrukcii. Ďalšie dobre investované peniaze. Tu proste za tip spravia všetci ozaj všetko.

Priamo v centre Luxoru na záver nájdete Luxor Temple. Pri 40°C prídete z Karnaku pravdepodobne značne unavený. Problém mal dokonca už aj môj telefón, ktorý odmietal ďalej fotiť a hlásil prehrievanie. Chápal som ho. Či už to bolo únavou, alebo Karnak nastavil latku príliš vysoko, Luxor už nebol až takým ohromujúcim miestom. Povedal by som, že to je taká menšia verzia, stále však stojí za návštevu.

Okrem pamiatok som v Luxore objavil pravdepodobne pomerne nový a veľmi zaujímavý trik pouličných "zlodejíčkov". V skutočnosti som naň natrafil už na Srí Lanke, no vtedy ma vôbec nenapadlo, že by mohlo ísť o tak dobre premyslený blaf. Keď sa však opakuje úplne rovnaká situácia dvakrát, človek spozornie. Mňa ani raz neobrali, no menej skúsený človek by mohol prísť o peniaze. Na ulici sme hneď prvý deň natrafili na pána, ktorý k nám prišiel s úsmevom a srdečne nás zdravil so slovami, že sme sa dnes videli na hoteli, pretože on je kuchár v našom ubytovaní. Ja ako úplný blbec som mu nahral na smeč a opýtal som sa ho: -"Áno? V hoteli Gaddis?". Tým som mu odovzdal tromf a už sme nemali ako zistiť či hovorí pravdu alebo nie. Tento egyptský aj jeho srílanský predchodca sa potom prilepia na svoju potencionálnu obeť, veľmi milo sa snažia ukázať okolie, vysvetliť na čo si treba dávať pozor a skoro až s nátlakom vás dovedú do nejakého obchodu svojho kamaráta, kde následne prebieha nátlakový predaj produktov. Od tohto momentu sa trošku odlišovali. Na Srí Lanke chcel hotovosť pre dcéru na nový batoh do školy.

Samozrejme som mu nechcel dať nič, a povedal som mu, že mu dám zajtra na hoteli. Snažil sa presvedčiť ma, že to nemôžeme lebo by to nahnevalo šéfa ale bol som neoblomný a aj keď som musel kúpiť čaj, aspoň som neprišiel o peniaze. Tu v Egypte mal inú taktiku, kým nás jeho kolega nútil k nákupu pergamenov, on doniesol v sáčku šafrán, dal ho Stanovi ako darček a po ceste späť si zaň pýtal peniaze. Stano tak odchádzal s pergamenom, šafránom a bez peňazí, ktoré dal tomuto podvodníkovi. Mňa sralo jedine, že mi sľúbil na raňajky čokoládový koláč a nedostal som nič.

V Luxore si tiež dávajte pozor na ponuky na odvoz na konských rikšiach. Oslovia vás tak 50x za deň a vo finále si môžu pýtať viac ako vám povedia na začiatku. Navyše tie kone vyzerajú, že melú z posledného. Obrovské teploty, nikde žiadna voda, stále na horúcom betóne. Katastrofa.

Čo ešte treba k Luxoru vedieť je preprava k spomínaným pamiatkam. Taxikári vás budú zasýpať ponukami. Prvá, ktorú sme dostali bola 70€ za odvoz v prvý deň k prvým trom spomínaným pamiatkam, a druhý deň k zvyšným dvom. Na Údolie kráľov, Údolie kráľovien a Chrám Hatšepsut sme si skutočne zajednali odvoz a platili sme 40€ aj s občerstvením (voda a melón). Na druhý deň však žiadny nadštandardný odvoz nie je nutný. Luxor Temple je priamo v centre a Karnak asi 4 kilometre, takže vás tam vezme akýkoľvek taxík za maximálne 5€.

Keď sme už pri preprave, mali sme pred sebou ďalšiu cestu, tentokrát opäť na trase Luxor - Káhira. Keďže sme chceli ušetriť čas aj peniaze na ubytovanie, zvolili sme nočný autobus. S takýmito nočnými cestami mám už bohaté skúsenosti, od Malajzie po USA. Toto však bolo asi úplne najhoršie. Kdekoľvek vo svete budete cestovať nočným spojom, pripravte sa v prvom rade na neuveriteľnú zimu. Tí šoféri sú úplní magori a to celosvetovo. Klíma pôjde celú noc na plné gule a vám sa budú od zimy trásť zuby. Ja som si len kvôli tomuto presunu zobral so sebou dlhé nohavice a mikinu, do krajiny kde sú teploty okolo 40°C. Ako bonus nás posadili k záchodu. Ten už od prvej minúty smdel jak toitoika po týždňovom festivale. A čakalo nás asi 10 hodín cesty. Minimum miesta a maximum smradu. Zúfalé činy si žiadajú zúfalé riešenia, takže mám ďalší zaujímavý cestovateľský tip. Aby som sa nedovracal, natrel som si nos a "podnos" guličkovým dezodorantom. Som génius, pomohlo to.

Ráno sme vystúpili v Káhire. Obrovské mesto kde pravdepodobne žije už viac ako 10 miliónov ľudí. Hlava na hlave, hluk, smrad, šialený chaos na cestách a extrémny bordel tvorený bežným odpadom až po mŕtve zvieratá.

Oproti predošlým zastávkam tvoril veľkú výhodu dostupný UBER, pretože presuny po metropole boli až smiešne lacné. Boli však aj extrémne zdĺhavé a šoféri nevedeli po anglicky ani ťuk. Šoférovať v Káhire by ste určite nechceli. Pravidlá tam pravdepodobne neexistujú, podobne ako napríklad čiary na cestách, či prilby na hlavách motorkárov, ktorí kľučkujú pomedzi autá. Tie sú všetky plné škrabancov, preliačin a s rozbitými či úplne chýbajúcimi svetlami si tiež nikto neláme hlavu. Starosť im nerobí ani húkajúca sanitka, ktorá by sa rada predrala stovkami stojacich áut, no človek, ktorý na ňu čaká sa možno jej príchodu nedožije. Z jednej 40 minútovej jazdy sa stala 90 minútová, a nakoniec sme aj tak posledný kilometer šlapali pešo, pretože šofér nevedel ani s navigáciou trafiť k nášmu hotelu. Na ďalšej som zažil, že šofér pozabudol na výjazd z diaľnice a odbáčal takmer kolmo cez 5-6 "pruhov" idúcich áut. No proste, šialenci.

Všetky strasti však človek hodí za hlavu keď sa pred ním objavia pyramídy. Ten pohľad je proste opäť niečo neopísateľné. Ich návšteva je program na niekoľko hodín. Do areálu sa dostanete za asi 10€ a dokúpiť si môžete vstup do dvoch pyramíd. Tie sú prázdne, pretože všetky nálezy sú v múzeách, takže úplne stačí lístok do menšej a lacnejšej asi za 7€. V areále je celkovo až 9 pyramíd. Najväčšia je Cheopsova pyramída, ktorá bola postavená z 2,5 milióna kvádrov s váhami 2,5 až 15 ton. Ako?! V tejto dobe sú u Slovákov veľmi obľúbené konšpiračné teórie. Aj keď u nás veľa ľudí verí, že vo vakcínach sú čipy, ktorými bude Bill Gates ovládať naše telo, ja mám najradšej teórie o stavbe pyramíd. A najmä tie, ktoré spomínajú mimozemskú pomocnú ruku. Keď človek stojí pod tak obrovskou stavbou, ktorú postavili tak veľmi dávno a s takou presnosťou a precíznosťou, otázniky musia prísť. Okrem pyramíd je v areáli samozrejme množstvo arabských darmožráčov, ktorí oberajú turistov o peniaze. Tentokrát ostala prázdna peňaženka aj mne, nechali sme sa pekne obrať, no ale na konci dňa človek myslí len na ten ohromujúci zážitok. Keďže teploty opäť atakovali 40ky, na prepravu medzi pyramídami sme zvolili ťavy. Tie by mali mať jasnú cenu, 17,5€ za hodinu jazdy. My sme natrafili na týpka, ktorý nám cenu povedal až keď sme boli na obrovských ťavách a nechcel nás zložiť kým sme nesúhlasili s jeho cenou, 30€, a to sme ešte zjednávali. Ešte keď to teraz píšem tak som nasratý sám na seba, že som spravil takú školácku chybu a nedohodol si jasné podmienky vopred. Dávajte si na to pozor. K 30€ ešte samozrejme tip, predražené občerstvenie a voda,..

Stretli sme dokonca Angličana, ktorého na koni vyviezli do púšte a musel si priplatiť za cestu späť.

Ale ako hovorím, výsledkom bol jeden z najväčších životných zážitkov, na ktoré budem spomínať ešte na smrteľnej posteli. Nejazdíte na ťave pod pyramídami každú sobotu.

Pozreli sme si všetky pyramídy, jednu z nich aj zvnútra, Sfingu a zbehli sme aj do púšte na panoramatický výhľad a krátky fotošúting.

Ak chcete vidieť viac, nasmerujte si to do egyptského múzea (vstup 10€). Ak by ste najprv navštívili múzeum a potom pyramídy a Luxor, pravdepodobne by vás návšteva múzea ohromila. Ja som bol ale mierne sklamaný, keďže všetko som už mal prejdené. Od jedného z najväčších a najvyhľadávanejších múzeí na svete som mal väčšie očakávania. Pri vstupe sme nedostali žiadny prospekt alebo mapku, a exponáty boli označené len veľmi slabo alebo vôbec. Človek by čakal, že v roku 2022 bude pri každom zaujímavom exponáte QR kód a v mobile na návštevníka vyskočia všetky potrebné informácie v rôznych jazykoch. A čakal som tiež, že sa dozviem omnoho viac ako som sa dozvedel. Ak ma niečo zaujímalo, väčšinu informácií som si musel dohľadať na internete. Najzaujímavejšou výstavou boli nálezy z Tutanchamónovej hrobky, vrátane slávnej posmrtnej masky, ktorú pozná snáď každý na svete. Nechápem prečo bol pri tejto expozícií prísny zákaz fotografovania, na ktorý na malom priestore dohliadali dvaja drsní sbskári a keď si niekto dovolil spraviť fotku, musel ju vymazať. Takže túto fotku som samozrejme stiahol z internetu a netuším kto ju fotil. Prisahám.

Ďalšou zastávkou v Káhire, ktorú odporúčam je Bab Zuweila. Jedna z troch brán, ktorá stojí na hraniciach starého mesta od roku 1092. Nad bránou sa týčia 24 metrové minarety s výhľadom na Káhiru. Budete tam pravdepodobne jediní turisti, takže budete mať mesto na dlani a len pre seba. Tip: Ak ste dvaja, vyjdite každý na inú vežu a môžete si navzájom spraviť fakt skvelé fotky.

Na nasledujúci deň sme sa snažili vlakom presunúť z Káhiry do Alexandrie. Keď ste si mysleli, že okolie bratislavskej hlavnej stanice vyzerá zle a možno trošku zapácha, toto mi urvalo dekel. K hlavnej stanici viedol nadchod ponad rušnú cestu, schodisko zničené a polorozpadnuté, na nadchode tona odpadu vrátane mŕtveho psa v rozklade na silnom slnku. Keď turista príde do Káhiry vlakom, je to naozaj skvelé uvítanie. Asi som to ešte nespomínal, ale podobné množstvo odpadu je tam vlastne úplne všade. V meste je dokonca štvrť, ktorá sa prezýva Mesto odpadkov. Ľudia žijúci v tejto štvrti si navážajú k svojim domom odpad z celého mesta, rozoberajú ho, separujú ho, a snažia sa zarobiť na každom kúsku, ktorý sa dá znova využiť. Stano tam ale odmietal ísť pozrieť. Nazreli sme len do štvrti Mesto mŕtvych kde ľudia žijú prakticky na cintoríne. Velice rýchlo sme sa ale odtiaľ kvôli bezpečnosti pratali preč.

Vlakové spoje, ktoré boli uvádzané na webe egyptských národných železníc samozrejme nešli. Museli sme tak tri hodiny čakať na najbližší vlak. Na stanici na mňa sadlo za tú dobu toľko múch, že som sa radšej miesto sedenia prechádzal rýchlym krokom v kolečku. Vlak bol však na prekvapenie veľmi dobrý, pohodlný a čistý. A samozrejme poriadne vyklímovaný.

Podvečer sme konečne dorazili do Alexandrie, mesta, ktoré založil Alexander Veľký keď obsadil Egypt. Malo to byť budúce hlavné mesto jeho ríše, a dnes je druhým najväčším mestom Egyptu. Vďaka vplyvu Európy, napríklad aj Rimanov, ktorí mesto neskôr dobyli, je Alexandria iná ako bežné egyptské mestá. Vidieť to napríklad na architektúre. V množstve odpadu a chaosu v uliciach sa však nelíši od Káhiry. Do tohto mesta sme prišli len kvôli tomu, že sa náš výlet blížil ku koncu a najlacnejšie letenky domov sme našli práve odtiaľ. Nemali sme teda žiadne veľké očakávania ani plány. Chceli sme sa okúpať v Stredozemnom mori, no nevidel som ani žiadnu normálnu pláž. Chceli sme na záver výletu nakúpiť suveníry, no bola veľká chyba spoliehať sa na to, nedokázali sme nájsť jediný obchod pre turistov. Viete čo sa v Alexandrii predáva najviac? Obleky. Ak v centre nie je sto obchodov s oblekmi, tak ani jeden. A ich ceny? Myslím, že keď nájdem nejakú skvelú spiatočnú letenku, odletím si na nákup oblekov. Teraz som ledva dokázal odvliecť dva. Ďalšou typickou vecou pre toto mesto sú rozhodne taxíky. Všetky do jedného sú len staré čierno-žlté Lady. Využívať sa dá samozrejme aj UBER, no odviesť sa na rozpadnutej Lade bol taký malý nostalgický zážitok.

Jedinou turistickou atrakciou, ktorú sme navštívili boli rímske katakomby. Niekoľko poschodí, až do 35 metrovej hĺbky, ukrýva množstvo hrobov a mix egyptského, gréckeho a rímskeho umenia, ktoré zdobí tieto priestory.

Večer nás už čakal nočný let do Milána. Wizzair bez nejakého odôvodnenia meškal 3 hodiny. Ďalšie hodiny čakania nás čakali v Miláne pred letom do Viedne. Naozaj asi starnem, niekedy som tieto veci zvládal ľahšie. Úspešne sme sa však vrátili domov. Bez akýchkoľvek problémov, bez pocitu z akéhokoľvek nebezpečenstva počas celej cesty. A s množstvom neskutočných zážitkov. Egypt som si naozaj zamiloval. Ľudia nás síce chceli obrať o každé euro, no väčšinou boli milí a nápomocní. Odporúčam asi každému, okrem dievčat sólo či v malej skupinke. To nemusí byť úplne bezpečné, pretože som už od viacerých žien počul, že vedia byť veľmi nepríjemne dotieraví.

Na koľko môže vyjsť takýto výlet pre jednu osobu?

- 15,8€ autobus z Bratislavy do Viedne na letisko a späť

- 60€ letenky Viedeň - Šarm - Alexandria - Miláno - Viedeň

- 170€ letenky Šarm - Káhira - Luxor (to však nie je nevyhnutné ani to nebolo plánované)

- 13€ ubytovanie v Káhire na dve noci s výhľadom na pyramídy a s raňajkami

- 25€ ubytovanie v Luxore na dve noci s raňajkami

- 150€ ubytovanie v Šarme v 5* rezorte s all inclusive na štyri noci

- 15€ ubytovanie v Alexandrii na jednu noc s raňajkami

- 12€ bus z Luxoru do Káhiry

- 5€ vlak z Káhiry do Alexandrie

- jednotlivé vstupy do pamiatok som rozpísal v článku

- jedlo lacnejšie ako na Slovensku, niekoľkokrát sme jedli vo vynikajúcej sieti reštaurácii Buffalo Burgers, obrovský burger s hranolkami a kolou vychádzal asi na 7,5€ a bol to normálne gurmánsky zážitok a najdrahšie jedlo aké sme jedli

- presuny UBERom smiešne lacné, od 1€ po meste po 11€ za hodinovú jazdu z Alexandrie na letisko

- najviac som kupoval 0,5l fľašky vody, ktoré idú od 0,25€, fľaškovú vodu používajte aj na čistenie zubov, pretože domáca voda nemusí byť dobrá, avšak kvôli ľadu v drinkoch sa jej úplne nevyhnete

PS: Vedeli ste, že pyramídy sú prakticky hneď vedľa rušného mesta a nečaká vás teda žiadna cesta do púšte?

PS2: Netflix and Chill jak pán

PS3: Nie, nemal som na všetkých fotkách na sebe to isté, ale kvôli teplotám som si zobral všetky tričká biele. :D

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
5
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Martin Štibrányi pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.