17.11.2017 21:09

Posledné premietanie (3.)

"Nie, žiadne také... máš predsa narodeniny." - rukami mu obdivovala ramená a opäť sa nimi blížila dole.

Prvá časť

Tento text je vymyslený, nemá žiadne spojenie s realitou a podobnosti sú čisto náhodné.

Rapkanie projektora dopĺňalo v miestnosti zvukovú stopu filmu a navodzovalo atmosféru staručkého kina.

Titulkové písmo.

"Kapitola 1"

Bolo pol siedmej večer a Olaf si spomenul, že má dnes narodeniny. Patrilo by sa ich osláviť. Skúsil von zavolať kamaráta Larsa, jediného človeka, s ktorým bol po rozvode ešte ako tak v kontakte. Už mal čosi na pláne. Tak nič.

Vošiel do baru, sadol si, pripil si na svoje narodeniny a poobzeral sa.

Pri barovom pulte "osamelo" popíjali dve ženy, približne tridsať rokov, asi oddych od manželov doma. Chvíľu ich pozoroval a videl ako za päť minút mávnutím ruky odmietli siedmich odvážlivcov, ktorí sa im prihovorili. No nič, treba skúsiť.

Vyskúša trik, ktorý používal za mlada. Trik, ktorý by za normálnych okolností v jednom ťahu vložil kľúčik do dverí, odomkol a otvoril ich. Ale alkohol zatopil myšlienky za týmito dverami a tak boli neškodné.

Vstal, zobral podpivník a od barmanky si vypýtal pero. Zamieril k ženám pri barovom pulte. Bol kúsok od nich, keď sa im prihovoril ďalší záujemca.

Ten sa vopchal medzi ne a rukami ich obe chytil okolo ramien.

"Baby, aké ste znamenie?"

"No hádaj. Alebo nám objednaj a povieme ti."

Objednal im a natočil hlavu k červenovláske.

"Panna?"

Už dávno nie, povedal si Olaf, kým čakal na uvoľnenie priestoru.

"Hmmm, áno. Ako si vedel?" - odpovedala, skôr z povinnosti než záujmu.

"Vážne? Panna? Tomu neverím" - nechýbal mu entuziazmus.

Päť sekúnd dozadu si tipneš, že je panna. Potom ti vlastnými slovami potvrdí, že áno, naozaj je panna. A hneď na to tomu nechceš veriť? Bojovník proti logike...

"Ďakujeme za drinky." - tón blondínky jasne naznačoval, že šancu premrhal.

Chvíľu ešte skúšal, potom to vzdal. Bolo by najlepšie, keby Olaf teraz chvíľu počkal, ale už sa mu nechcelo.

"Dámy, dobrý večer. Dajte mi minútu a zmiznem. Vidíte môjho kamaráta pri tamtom stole?"

Grim si odpil vody z prvého pohára a zatiaľčo fascinovane civel na plátno drgol Olafovi do ramena.

"Toto sa mi páči, tento ťah, prefíkané."

Olaf ukázal na ožratého štamgasta, ktorého v živote predtým nevidel a ktorý bol vypnutý v polohe "u zubára" pri samostatnom stole.

Slečny sa pozreli, prikývli s aboslútnym nezáujmom v tvári a venovali sa svojim drinkom.

"Stavil sa so mnou o stovku, že mi nenapíšete, kde vás môžme zastihnúť. Môj návrh znie - napíšte mi hocijaké dve adresy a päťdesiatku dám vám dvom. Férová ponuka?"

Slečny sa naňho pozreli, vymenili si pohľady a červenovláska čosi pošepkala blondínke. Tá sa opäť pozrela na Olafa, chvíľu mu hľadela do očí a potom zdvihla kútiky pier do tvaru tajuplného úškrnu Mony Lisy. Vzala podpivník a pero. Napísala jednu adresu. Podala mu späť podpivník.

"Tu máš, čakáme na splnenie dohody." - úškrn z tváre nezmizol.

Olaf vytiahol z vrecka stovku a položil ju na stôl.

"Päťdesiat za stávku, päťdesiat za ochotu."

Odišiel späť k svojmu stolu a pol hodinku ešte popíjal ďalej, občas pozrel na dve slečny ako odbíjajú ďalšieho odvážlivca. Potom sa zdvihol a zamieril k východu. Usmial sa na slečny a poďakoval im za narodeninový darček.

"Narodeninový?" - spýtala sa blondína a s červenovláskou si vymenili pohľady. Potom jej čosi pošepkala.

"Už ideš domov?"

"Už som mal dosť, áno."

Obe sa zdvihli.

"Bývaš ďaleko?"

"Celkom."

"Alisia je tu autom, zoberieme ťa."

"Takže Alisia. Olaf, teší ma." - vystrčil ruku a ona nastrčila líce. "A ty si?"

"Na to si ešte počkáš, zlatko."

Vyšli von a nasadli do auta, Alisia dopredu, Olaf s blondínkou vzadu.

Keby sa v podobnej situácii ocitol pred dvadsiatimi rokmi, už by sa mu robili fľaky na trenírkach, pravdepodobne by už presakovali aj cez nohavice. Ale vek, alkohol, stres a celkové sklamanie zo života sa prejavuje aj v tejto sfére.

Blondína sa s ním začala maznať a ruky jej utiekli medzi jeho nohy. Ešte nebol pripravený.

"Ešte nie, nechaj mňa..." - a chcel sa chopiť vedenia. Zaprel sa o koženné sedačky auta. Koža bola kvalitná. Doteraz si ani neuvedomil, že auto je naozaj luxusné. Asi darček od manžela. Krásna, voňavá hovädzia koža, hnedá farba. Áno, koženný interiér vyzeral úžasne. Škoda, že sa mu kvôli tomu potil zadok. Natočil sa a sedačka zavŕzgala.

"Nie, žiadne také... máš predsa narodeniny." - rukami mu obdivovala ramená a opäť sa nimi blížila dole.

Alisia bola dynamická šoférka.

Blondína sa snažila rozopnúť Olafove nohavice, ale robilo jej problémy udržať sa na jednom mieste. Pomohol jej.

Začala ho masírovať, Olaf cítil prekrvenie.

"Mmmmm, pekné." - ešte stále pripitým akcentom komentovala blondína.

Začala dôkladne masírovať, hore, dole. Pripojila ústa. Olaf cítil šteklenie medzi nohami (mužský ekvivalent motýlikov v bruchu). Jednou rukou behala po penise hore, dole, ústami vykonávala prvotriednu prácu a každým "mmmm", ktoré vydala, zatiaľ čo ho mala v ústach, bol Olaf bližšie k orgazmu.

Prichádzalo to.

A blížila sa aj prudká zákruta.

Šteklenie bolo stále silnejšie, a už nebolo cesty späť.

Alisia jemne pribrzdila a stočila volant.

Blondínou trhlo a penis jej vykĺzol z úst.

Olafovo potenciálne potomstvo z neho začalo prúdiť. Ozdobil koženný interiér. Trafil aj zadnú časť hlavovej opierky na sedadle spolujazdca. Tam bola koža brúsená.

Jazda sa opäť ukľudnila, z Olafa vyšli posledné kvapky a blondína ich vysala.

Usmiala sa naňho.

"A teraz ty..." - odhrnula si sukňu.

Lenže Olaf začínal triezveť od alkoholu a opadlo aj sexuálne vzrušenie, keďže bolo uspokojené. Blondína sa mu zrazu nezdala tak príťažlivá ako predtým. Pozrel sa na Alisiu a to, čo zo zadného sedadla videl, tiež už nebolo podľa jeho chuti.

"Ja... za chvíľu už vystupujem."

"Ale no, máme dosť času..." - posunula nohavičky nabok.

"Naozaj nie." Pozrel sa z okna a uvidel panelák, kde dočasne býval. "Tu už vystupujem, ďakujem za darček."

Alisia nespomaľovala, pokračovala v jazde.

Blondína mu chytila ruku a položila si ju do mokrého rozkroku. Olaf ju odtiahol a utrel do brúsenej kože na lakťovej opierke medzi prednými sedadlami.

Blížila sa ďalšia zákruta. Alisia opäť pribrzdila.

Lepšiu šancu už asi nedostanem, Olaf otvoril dvere, zatiaľčo auto išlo rýchlosťou asi 25 km/h. Pokúsil sa vyskočiť z auta, avšak skôr to vyzeralo ako keby sa z neho vylial. Každopádne, bol vonku. Postavil sa, vytiahol trenky, nohavice a zapol ich.

Vyspal sa a mal pred sebou ďalší obyčajný deň.

O týždeň mu do schránky prišlo predvolanie na políciu. Bol obvinený zo sexuálneho obťažovania. Mal sa do dvoch pracovných dní dostaviť.

Pár hodín sedel na balkóne, fajčil a rozmýšľal. Nemalo cenu ďalej sa trápiť, chodiť do nudnej práce a zvyšok svojho života topiť v alkohole.

Pokrčil špak a hodil ho z balkóna. Vstal, a vošiel do izby. Cestičkou, ktorá bola vytvorená pomedzi nakopený riad so zvyškami jedál, kopy odpadkov a špinavé prádlo prešiel do neudržiavanej kuchyne. Na zaprášenej poličke bolo staré balenie s pivami Paulaner. Vytiahol z neho fľašu, vopchal kľúčik. Otvoril ju, potočil ním a odomkol. Vypil polovicu fľaše, otvoril dvere a vošiel. Chvíľu sa túlal v izbe so zakázanými myšlienkami, zatiaľ čo sedel na prepotenom matraci pokrytom špakmi a krabičkami od cigariet. Vypil druhú polovicu, zatvoril dvere a zamkol ich.

Zo skrine vybral objemný turistický vak na chrbát. Zbalil doň nejaké oblečenie, tupý nôž z kuchynskej linky, zápalky a plastovú fľašu na vodu. Na vrch hodil balenie so zvyšnými dvoma fľašami piva. Zatvoril a utiahol vak. Prehľadal vrecká nohavíc, vytiahol zo zadného pravého vrecka peňaženku. Vyložil ju na stôl. Opustil izbu, vošiel na chodbu a odišiel z bytu. Zastavil sa za Larsom. Kamarát zo základnej školy, postupne sa od seba vzďaľovali. Nie že by si prestávali rozumieť, ale ani jeden z nich už nemal chuť vynaložiť úsilie aby si rozumeli. Rozlúčil sa s ním, povedal mu kde približne ide. Objali sa. Odišiel.

Kráčal. Každým ďalším krokom bol ľahší od svojich problémov, prestal byť bremenom pre seba a pre svet. Kráčal ďalej. Domy sa vyskytovali čoraz zriedkavejšie. Kráčal ďalej. Po pár dňoch ho obklopovala len divoká škandinávska príroda. Kráčal ďalej.

Strih. Čierne plátno. Projektor naďalej vydáva rapkavý zvuk.

"Zmeníme niečo?" - Grim sa opäť napil vody.

Olaf držal fľašu piva ale nepil z neho.

"Nie." Toto si chcem pamätať.

Titulkové písmo.

"Kapitola 2."

Pokračovanie (4. časť)

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Poslať správu

Chceš vedieť, keď redruM pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.