Posledné premietanie (4.)

Tento text je vymyslený, nemá žiadne spojenie s realitou a podobnosti sú čisto náhodné.

Prvá časť

Pred piatimi rokmi ju bol Olaf odprevadiť na vlak a snažil sa na ňu zabudnúť. Nemyslel si, že to bude ľahké, ale bolo to ešte ťažšie. Žil už štvrtinu storočia a po tom čo všetko prežil, opäť začínal od začiatku.

Bol znovu sám. Nie v pravom zmysle slova, ale sám. V jeho hlave bol položený obrovský, vysoký stôl, na ktorom sa nachádzal on a okolo seba mal položené všetky svoje myšlienky, obrazy a pocity. Ľudia stáli pod prednou hranou stola, čakali a občas sa pozreli nahor, či neuvidia viac. Každý deň odštiepil niečo z myšlienok, hodil ich na zem medzi ľudí a z úst mu vyšlo zopár slov. Tie však neodhalili nič z toho čo sa v skutočnosti nachádzalo na stole. Keď niekto zatúžil získať viac, kopol do nohy stola a aby Olaf ukľudnil ľudí, hodil na zem niečo naviac, prehovoril o niečo viac.

Po piatich rokoch stretol Oliviu. Sadli si.

Začali sa stretávať každý deň a Olaf si po čase uvedomil, že Olivia nekope do nohy stola. Šplhá po nej nahor. Každým rozhovorom bola vyššie a vyššie. Olaf sa na ňu pozeral z vrchu, videl ako sa približuje. Nebránil sa. Štiepal viac pocitov a hádzal jej ich do cesty, aby nestratila chuť šplhať.

Ostatní ľudia stojaci pod stolom sa začínali častejšie pozerať nahor. Začali byť spokojnejší a Olaf občas hodil niečo naviac aj im, aj bez toho aby kopali do nohy stola.

Po troch mesiacoch sa Olivia vyšplhala nahor a Olaf jej pomohol vystúpiť na vrch stola. Rozmýšľal pri tom, či má Olivia v hlave rovnaký stôl a či po ňom on ešte stále šplhá, alebo je tiež už na vrchole. Na to však nebolo možné získať odpoveď.

Začal ju teda sprevádzať svetom položeným na stole.

Prešlo šesť mesiacov a Olaf jej ukázal značnú časť sveta na stole. Neboli to už len príjemné a krásne obrazy, ktoré jej zhadzoval na cestu, už spoznala aj jeho obavy a neduhy. Olivia bola rada, páčilo sa jej, že už prekonali zamilovanú fázu, kde bolo všetko krásne a spoznávajú sa aj naďalej, so všetkým, čo k tomu patrí.

Olaf s Oliviou sa rozhodli nasťahovať do spoločného bytu. Nasledovala svadba. Prechádzky po svete na stole boli menej časté a stále kratšie. Pekných obrazov ubúdalo.

Grim s Olafom bez slova sledovali film, občas bolo počuť len Grimovo chlípanie a pregĺganie.

V upršaný jesenný večer sedel Olaf v obývačke, pohodlne usadený v kresle. Čítal Božskú komédiu a čakal na Oliviu. Meškala hodinu a pol, chystal sa volať do jej práce.

Započul odomykanie dverí, potom vyzutie topánok. Keď vošla do obývačky, pozdravili sa a sadla si na kreslo vedľa neho. Spýtal sa jej kde bola. Triasla sa. Chvíľu bez slova sedela, potom odpovedala.

"U doktora."

Olaf pretočil stránku.

"Kvôli čomu? Dúfam, že nič vážne."

Položila ruku na tú jeho, pohladila ju a chytila knihu. Vložila do nej záložku, zatvorila, odložila na stôl.

"Už dlhšie ma bolieva brucho, nevedela som z čoho."

"Čo ti povedal doktor?"

Preplietla prsty medzi jeho, naklonila sa nad neho a pobozkala vrch jeho hlavy.

"Som tehotná."

Grim si všimol tik, ktorý spravila Olafova ruka. Uhol pohľadom od plátna a pozrel naňho. Oči sa mu leskli.

Ako sa Olaf pozeral na plátno, začínal si vybavovať pocity, ktoré prežíval keď mu Olivia oznámila, že čakajú dieťa.

Grim si odpil vody z druhého pohára a opäť sledoval plátno.

Olaf sa snažil Olivii vysvetliť, že nemôžu mať dieťa. Rozprávali sa dlho, Olivia plakala. Stále sa skúšala presvedčiť ho, že to zvládnu. Miluje ho a obaja budú milovať svoje dieťa.

V momente, kedy boli slzy v Olafovych pripravené preliať sa a začať stekať po lícach, zablokoval ich, začal byť odmeraný a chladný.

Na druhý deň ju zobral do Larsovej ambulancie a osamote s ním viedol dlhý rozhovor.

Vošli do operačnej sály a uviedli Oliviu do narkózy.

Lars ho inštruoval a Olaf vykonal interupciu.

Vrátili sa domov a sedeli v obývačke. Olivia mala sklopenú hlavu a žiadala od Olafa vysvetlenie.

Vydali sa na cestu a kráčali na kraj sveta na stole. Okolie začínalo byť temnejšie a Olaf jej ukázal spomienky na svoje detstvo. Po jeho narodení rodičia žili bez lásky a len z povinnosti aby ho vychovali.

Potom sa Olaf rozhodol ukázať jej skutočný dôvod, prečo nemôžu mať dieťa. Kráčali ďalej.

V diaľke bolo vidno hranu stola, kraj sveta, za ktorým sa nachádzalo len prázdno. V týchto hlbinách samého seba bol Olaf dovtedy len raz.

Pokračovali v ceste a ako sa blížili, takmer na samotnej hrane stola bolo vidieť starú chatrč.

Blížili sa k nej.

Olaf prerušil svoje rozprávanie, vstal a odišiel do kuchyne. Z balenia pív, v ktorom sa nachádzalo päť fliaš zo šiestich, vybral jednu.

Vošiel späť do obývačky a fľašu položil na stôl. Kľakol si na kolená pred Oliviu, chytil ju okolo pása a objal tak ako nikdy predtým. Z očí sa mu pustili slzy a tiekli mu po lícach, zahmlievali jeho zrak. Olivia položila ruky na jeho hlavu a pritisla ju k sebe. Sklonila hlavu a pätnásť minút v tejto polohe obaja plakali.

Potom nastal čas pokračovať. Olaf sa pozrel nahor a snažil sa nájsť odpustenie v jej očiach.

Zobral pivo a sadol si do svojho kresla.

Pokračoval v rozprávaní.

Ocitli sa pred chatrčou.

Olaf otvoril fľašu a vopchal kľúč do dverí. Priložil si ju k perám, potočil kľúčom a odomkol ich. Prehltol prvý glg a otvoril dvere.

V chatrči sa nachádzali ženské veci. Prešli k zaprášenému oknu. Olaf ho ofúkol a naskytol sa im výhľad na hranu stola, koniec sveta a prázdnotu za ním.

Grimov pohľad zamieril z plátna na Olafa a chcel sa ho spýtať, či niečo zmenia. Videl však, že odpoved by bola "nie, toto si chcem pamätať".

Olivia nahliadla cez okno a na hrane stola uvidela sedieť ženu.

Olaf po šiestich rokoch opäť myslel na Karen. Sedela sama na kraji sveta. Čakala naňho. Tak ako vtedy na stanici. Od nervozity si žmolila ruky, hlavu mala sklopenú. Po pravej ruke mala veľký cestovný kufor a po ľavej balenie šiestich pív Paulaner.

Pokračovanie (5. časť)