STRACH: SABOTÉR RACIONÁLNEHO ROZHODOVANIA

Naše telo a myseľ prechádza sériou zmien, ktoré nás pripravia buď čeliť vnímanej hrozbe, alebo pred ňou utiecť, známe ako “fight or flight”. Telo vtedy začne uvoľňovať adrenalín a iné stresové hormóny do nášho krvného obehu. Zvýši sa tak zmyslové vnímanie, vďaka čomu sme ostražitejší voči potenciálnym hrozbám.

Strach však nie je len emocionálna reakcia, ale aj kognitívny proces, preto zároveň ovplyvňuje našu pozornosť, pamäť, rozhodovanie a emocionálnu reguláciu.

Keď zažívame strach, spustí sa reakcia nášho mozgu na “boj alebo útek” (fight or flight), čo má za následok zúženie pozornosti. Znižuje sa schopnosť vnímať informácie mimo bezprostrednej hrozby, čo môže viesť k tunelovému, obmedzenému videniu.

Keď sa bojíme, zhoršujú sa naše rozhodovacie procesy, zatemňuje sa náš úsudok. S väčšou pravdepodobnosťou budeme robiť impulzívne rozhodnutia alebo si vyberať možnosti, ktoré uprednostňujú bezpečnosť pred inými cieľmi alebo hodnotami. Strach sťažuje racionálne a objektívne myslenie.

Rozhodnutia urobené v čase, keď sa bojíme, sú často poháňané okamžitou potrebou zmierniť strach a nie dlhodobými cieľmi. To môže mať neskôr za následok ľútosť, keďže si uvedomíme, že sme sa v danej situácii nerozhodli najlepšie.

Keď sa bojíme, naše vnímanie situácie je skreslené a väčšinou sa sústredíme iba na potenciálne negatívne výsledky a ignorujeme iné možné scenáre. Táto obmedzená perspektíva nás môže viesť k rozhodnutiam, ktoré nie sú v našom najlepšom záujme.

Hoci strach je nápomocný pri udržiavaní našej bezpečnosti, môže narúšať schopnosť jasne myslieť a robiť racionálne rozhodnutia. Rozhodnutia urobené v zápale strachu môžu byť ako stavba domu na pohyblivom piesku, nestabilné a nespoľahlivé. Je dôležité rozpoznať, kedy prevláda strach, a podniknúť kroky, aby sme sa upokojili a znovu získali kontrolu nad našimi kognitívnymi procesmi.

meetpsychology#decisionmaking#fear#psychologiarozhodovania