Obsah článku:
1. Čo zažiť v Barcelone?
2. Afterlife z nášho pohľadu
Možno ste zaregistrovali obrovský boom okolo hudobného vydavateľstva Afterlife s nálepkou SOLD OUT na podujatiach po celom svete. Label založilo v roku 2016 talianske duo Tale Of Us, ktorých spoznáte aj pod alter egom MRAK a Anyma. Tale Of Us sa preslávili okrem futuristických tónov melodického techhousu hlavne s veľkolepou vizuálnou show.
Po oznámení eventu počas konania OffWeek festivalu v Barcelone sme si poctivo ,,odstáli” hodinovú virtuálnu radu na vstupenky, vybavili letenky a ubytko a po niekoľkých mesiacoch vyrazili na naše prvé párty dobrodružstvo pri mori.
Na pôdu druhého najväčšieho mesta Španielska sme pristáli vo večerných hodinách. Ráno nás priama linka metra odviezla k ikonickej Sagrada de Família. Ak budete v Barcelone, určite nevynechajte jej návštevu. Zvnútra vyzerá bazilika ako z iného sveta!
Ako správni turisti sme pokračovali v obdivovaní architektúry. Naďabili sme na prominentnú štvrť, kde si cez Pradu, Gucciho, po Channela prišli na svoje milovníci značkovej módy. Spleť obchodov ohraničovali dve originálne budovy, ktoré rovnako ako Sagrada vyšli spod rúk umelca Gaudího – Casa Milá a Casa Batlló. Keďže prehliadky stáli nad 30€, rozhodli sme sa peniaze minúť užitočnejšie… A to na špeciality zo španielskej kuchyne!
Vyhrávajúci hudci v bruchu vyhľadali cestu do domácej reštaurácie Charrito. Nenechali sme sa zahanbiť a objednali sme si vynikajúcu Paellu. O pitný režim sa postaral džbán osviežujúcej Sangrie. Ak máte chuť na sladkú bodku, vyskúšajte tradičnú Créma Catalana – vanilkový puding s karamelizovaným cukrom.
Necelých 20 minút chôdze nás delilo od historického centra starého mesta. Cesta viedla útulnými uličkami s nádychom gotiky. Na rušnom námestí Pla de la Seu sa týčila veľkolepá Katedrála ukrývajúca gagotajúce prekvapenie. V starom meste sa môžete prejsť po najznámejšej ulici La Rambla, či občerstviť na trhu Mercat de la Bouqeria.
Ak máte chuť na piknik, navštívte obľúbený Parc de la Ciutadella. Park okrem vytúženého úniku od ruchu veľkomesta ponúka rôzne atrakcie. Môžete vyskúšať plavbu po jazere, objavovať kultúru v dvoch múzeách alebo ísť do neďalekej Zoo. Dominantou je krásna fontána. Nevynechajte ani prechádzku k víťaznému oblúku Arc de Triomf, ktorý lemuje palmová alej.
Záver výživného dňa sme ukončili v podobe zážitkovej jazdy lanovkou Teleféric de Montjuïc. Barcelona nám ležala ako na dlani. Vyviezli sme sa ku pevnosti Montjuïc, odkiaľ nás tešil pohľad na neďaleký prístav. Naspäť sme sa zviezli na stanicu metra Paral·lel.
Ďalší hidden gem sú Bunkers El Carmel. Ide o vojnové bunkre, ktoré sú dnes obľúbeným miestom na oddych s krásnym výhľadom na okolie. Hoci sú dostupné s MHD, na samotný vrchol musíte prejsť asi 25 minút pešo. Z dôvodu pribúdajúcich davov ľudí sa mesto rozhodlo regulovať návštevnosť. Prevádzková doba je v lete od 09:00 do 19:30 a v zime od 09:00 do 17:30.
V štvrti Carmel sa nachádza aj rozprávkový park Güell. Napriek dobrým radám z internetu sme však dorazili bez vstupenky, ktorú kúpite online za 10€. Dúfali sme, že lístky zoženieme na mieste, no opak bol pravdou – vstup bol beznádejne vypredaný.
Sklamanie z neúspechu nám vynahradilo vylihovanie na pláži Barcelonetta. Hoci v polovici júna bolo more ešte pomerne chladné, osviežili sme sa aspoň špliechaním vĺn pri brehu. Po zaslúženom relaxe nám brnkla do nosa vôňa z útulného bistra La Fábrica, kde sme si pochutnali na lahodnom argentínskom pečive.
O pár hodín sme už mierili k hlavnému bodu nášho programu. Ocitli sme sa v modernej časti mesta, obklopenej architektonicky zaujímavými výškovými budovami. Po pípnutí lístka sme vstúpili do rozľahlého areálu Parc del Fòrum. Hoci OffWeek festival hlásil vypredané, kontrola prebehla hladko.
Vykročili sme k hlavnému stageu – obrovskej LED obrazovke s reproduktormi, kde sa striedali tematické vizuály. Hoci bol parket značne preplnený, našli sme si zľava ešte fajn miesta. Za pultom to práve zahrievali Argy b2b Kevin De Vries a my sme si užívali príjemné tóny zvučných mashupov pri západe slnka.
Neskôr sa na stage vystriedal MRAK s konceptom We don't follow. Dav sa bavil, no začínalo to byť trochu otravné. Nemám na mysli ľudí, ktorí spievali, tancovali a občas niečo natočili na mobil. Myslím tých, ktorí sa neustále predierali dopredu. Potom do strán. Tak zas dozadu. Zrazu na mňa takmer niekto vylial plné poháre. Alebo do mňa narazil bez povšimnutia... Toto sa dialo asi 20 minút VKUSE. Najprv som bola tolerantná, no čoraz viac mi to liezlo na nervy. Preto sme sa s Martinom rozhodli odpojiť od Denisa. Presunuli sme sa dozadu – čo najďalej od tlačenice ľudí, ktorí nevedeli, kam skôr skočiť. Ešte nikdy som na akcii nezažila negatívny zážitok kvôli ľuďom. Žiaľ, niektorí boli asi na nesprávnom evente.
Počas nečakaného ,,Side Questu” sme zablúdili na opačný koniec areálu, kde sme natrafili na malý stan. Vo vnútri sa vlnilo maximálne 10 ľudí do rytmu neidentifikovateľnej zmesi latino-house music. Potom sme si prezreli predražený merch a doplnili vzácne tekutiny do (ne)vratných pohárov.
Nastal čas na hlavný act tejto noci. Z vynikajúceho spotu (rozumej čo najďalej od tlačenice s príjemnými týpkami okolo) sme sledovali intro s robotom vítajúcim mravce nalepené na telefónoch pod sebou.
Anymov set neurazil, ani nenadchol. Nevytýkam nič, len vravím, že ak nie ste zvyknutí na pomalšie tempo techhousu s uťahanými vokálmi, asi to nebude pre vás. Ja som si v tom období tento štýl dosť šla, takže som bola spokojná. :))
A čo vizuály? Uznávam, že naživo sú BRUTÁLNE! Môj osobný highlight bol vizuál sirény pri tracku Syren, no úplne ma odpálil ,,polorobot” meniaci sa na ohnivého anjela počas Simulation. Ten WAU efekt pri premene horiacich krídel bol next level!
Hudobne mi ulahodili tracky Higher Power, Save Me, či edity na Last Night a Turn On The Lights, ktoré milujem. Najväčší emotívny moment však prišiel s outrom – nevydaným ID s Rufus Du Sol –You Make Me. Track som poznala zo sociálnych sietí, ale naživo to nabralo úplne iný význam. Bola som dojatá. Som vďačná, že som to zažila s mojimi najbližšími.
Nakoniec sme privítali Tale Of Us. Konečne sme sa stretli aj s Denisom a vypočuli si jeho dojmy z prednej rady. Potvrdzujem jediné – neľutujem, že sme sa vzdialili. :D Ešte chvíľu sme sa motali po areáli. Únava na seba nenechala dlho čakať, a tak sme sa ležérnym krokom presunuli ku neďalekej autobusovej zastávke.
To nám ešte len bolo ,,dobrodrúžo.” Jazda sa zmenila na potýčku s ďalšími otravnými ľuďmi. Keďže na nočné spoje neplatia denné lístky, museli sme si kúpiť nový za pár drobných. O pár zastávok ďalej sa do busu dovalila partia mladých, ktorí ani za nič nechceli zaplatiť. Vodič sa nahneval, zastavil a odmietol ísť ďalej. Po chvíli ich to prestalo baviť, vystúpili, a my sme sa konečne pohli. Ráno sme na letisko museli objednať spomaleného Bolta za luxusných 45€.
Síce to bola finančne nákladná výprava, neľutujem ani cent. Keby môžem, zopakujem to celé znova! Bol to skvelý výlet plný nezabudnuteľných zážitkov. Nabudúce by som však Afterlife dala jedine na väčšom festivale alebo v hale s mixom interpretov. :))
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Meg Hartmannová pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.