Cestovanie, útek bláznov?

Nie, nemám v úmysle dávať rady ako sa vyrovnať s problémami, alebo ako zvládať ťažké situácie v živote. Dôvod? Sama odpoved' nepoznám a sama sa trápim hľadaním správnej odpovede. Množstvo motivačných článkov nám každodenne zaplavuje myseľ a predovšetkým je tu mnoho rád, ktoré by sme mali nasledovať. Opäť to zaužívané slovíčko, mali by sme. Toľko vecí v živote by sme mali robiť tak či onak. Aj ked' navonok všetko spĺňame a zdá sa nám, že robíme veci ako by sme MALI, nezastaviteľný pocit v našom vnútri nám neustále opakuje, nemohol si to predsa len urobiť lepšie? Často aj napriek splneným úlohám máme pocit, že sme stále neurobili dostatok, že sme neprekročili svoje limity. Z môjho pohľadu je práve tento krok ten najťažší. Prekročiť naše vlastné hranice, lepšie povedané urobiť niečo čo od nás nikto neočakáva. Dnes tu však nie je miesto na sťažnosti. Hovorí sa, že všetko sa stane v tú pravú chvíľu. Dnešok sa nám môže zdať úplne zbytočným dňom, týždeň ba dokonca mesiac sa môže zdať šedným. Stále je tu však niečo čo na nám ešte čaká, to tajomné, neobjavené.

Rob čo ťa baví!

Znie to ako otrepané klišé, ale aj v tom najväčšom chaose je pôžitkom, nájsť si čas na niečo k čomu máme naozaj blízko. Každý z nás má isté túžby a sny, ktoré dúfame, že budú raz splnené. Nepopierajme to! Sám život so svojimi pádmi a výzvami nás núti vybrať si tú jednu cestu. Samotný výber je len na nás navyše život, nám núka nespočetné množstvo možností. Bezpochyby mnohokrát sa vo svete plnom negativity, problémov, očakávaní a predsudkov, cítime stratení a máme pocit, že musíme niekam vypadnúť. Tento samozvaný útek môže mať mnoho podôb. Najprv sa pokúšame nastaviť zrkadlo falošnej dokonalosti čím sa snažíme presvedčiť okolie, že je všetko ako má byť. Avšak povestné ľadové zrkadlo sa rýchlo môže naštrbiť. Vtedy vstupuje do nášho života čistá túžba či pôžitkárstvo. Zbaliť si kufre a odísť.

Bizarné bláznovstvo

Hlasné pokušenie nás navádza ísť a objaviť niečo nové, plniť si svoje sny. Pre mňa je útekom cestovanie. Odpoved', či máme právo takto bezhlavo utekať je len na nás. Z mojej strany je odpoved'ou jednoznačné, áno! Cestovaním sa odkrýva niečo neobjavené priamo pred nami a je, len a len na nás sa uchytiť všetkého. Nesporne nás realita priženie späť, ale je len na nás čo si z toho novoobjaveného odnesieme. Cestovanie nám predostiera bláznivý raj, možno nestály, ale o to hodnotnejší. Nemusí byť všetko perfektné, ako ani samotný život nie je a nikdy nebude. Nezáleží ani na konkrétnej destinácii či každom kroku v cudzine ide o pocit, ktorý vám daná krajina vnukne už pri prvom kroku. Môže nás oslepovať slnko svojimi lúčmi, môžme mrznúť či moknúť. Všetko toto tvorí práve ten celok, ktorý v živote chceme dosiahnuť. Je to pocit pôžitku po niečom, čo nám dalo zabrať. Je ťažké povedať kam nás život zavedie, ak však budeme svoju cestu nasledovať s otvoreným srdcom a mysľou, hocikde bude niekde.

Fotky sú z mojich obľúbených miest, rím, Florencia, Ostrov Burano a moja najväčšia srdcovka Sa Coma a Valldemosa, Malorka :)