Blúdenie 12

Videl som niekoho v diaľke ísť smerom ku mne. Už podľa siluety som vedel, kto to je. Už som ho však nevnímal ako sexuálny objekt, pretože sex bol to posledné, na čo som myslel. Kráčal ku mne Paľo.

Na tvári mal nesmelý úsmev. Bolo to po prvý krát, čo som na jeho tvári videl pokoru. Začínal som nadobúdať pocit, že toto stretnutie bude kľudné. Prisadol si ku mne a zahľadel sa na vodu. Bolo vidieť, že hľadá tie správne slová.

„Vidím, že domáca príprava a nacvičovanie mi moc nepomohla. Ale budem úprimný. Najprv sa ti chcem ospravedlniť za to, čo si si musel prežiť. Moje nálady, výlevy, stres. Bol som v pracovnom strese, do toho Tomáš a akosi som to nezvládol. Myslel som, že keď ťa nachvíľu nechám tak, že počkáš a ja sa dám dokopy. Pochopil som však, že to tak nepôjde. Máš právo všetko vedieť. Konal som skratovo a chcel som všetko riešiť s horúcou hlavou. Prosím ťa, prepáč mi. Tie dni bez teba boli neznesiteľné. Akoby časť zo mňa chýbala. Nechcel som na teba tlačiť, otravovať ťa, len som ďalej v sebe nemohol dusiť vysvetlenie. Prepáč,“ dokončil svoj monológ.

Tak toto bol záťah. Čakal som od Paľa skôr výčitky, výsmech, sarkazmus. Toto ma prekvapilo. On sa mi ospravedlnil. Niekoľkokrát. Teraz som bol bez slov ja.

„Palino, ďakujem za vysvetlenie. Mám 15 a preto aj ja riešim veci s horúcou hlavou. To bude asi náš najväčší problém. Počas tých dní, čo sme sa nevideli, som urobil kopec chýb. Pomaly začínam chápať, že to bolo preto, aby som čo najskôr na teba zabudol, ale bola to chyba. Veľká chyba. Bol som ako utrhnutý z reťaze. Ale pred myšlienkami na teba sa nedalo ujsť. Všetko mi ťa pripomína. Na jednej strane som bol smutný, že si mi niečo tajil a klamal, na druhej som ťa stále miloval a chcel ti odpustiť. Myslím, že najlepšie bude, keď sa k tomu už nebudeme vracať a pohneme sa ďalej,“ fúha, asi začínam dospievať.

„Spolu alebo oddelene?“ spýtal sa Paľo a hlas mal neistý. Bolo na ňom vidieť neistotu a strach.

„Ak mi sľúbiš, že mi nič nebudeš zatajovať, budeme si hovoriť pravdu priamo, nech je akákoľvek, tak spolu,“ odpovedal som bez rozmýšľania.

„Sľubujem,“ povedal a akonáhle to dopovedal, objal ma a cítil som, že z neho opadol strach. Len tak sme tam sedeli a objímali sa. Bez slov. Vždy som túžil po tom, aby po mojom boku stál silný chlap, ktorého len tak nič nezlomí. Tento moment sa mi však páčil. Netušil som totiž, že Paľo má aj nejakú emočnú stránku.

Po tom, ako sme sa porozprávali sme sa šli prejsť. Začal som si pomaly liezť na nervy. Jeden chalan ma nafetuje, tak sa dám dokopy znova s tým predchádzajúcim. Ale aj počas obdobia „Rišo“ som myslel podvedome na Paľa. Prvá láska je len jedna a tento chalan na mňa urobil taký dojem, že bude ťažké sa na neho dlho hnevať. Nikdy to však nebudem riešiť niekým iným. To mi už stačilo.

A keby to nestačilo, pri jazere boli takí chutní chalani, že až. Vyrysovaní, usmiati, možno pripití, ale mňam. Ja som však mal toho najkrajšieho, najvyrysovanejšieho, najusmiatejšieho a triezveho pri sebe. A to mi stačilo.

Prišli sme ku aute, keď mi zazvonil mobil. Neznáme číslo.

„Prosím?“ ozval som sa.

„Ahoj Petino, to som ja mama, mám nové číslo, tak som ti chcela zavolať. Kedy prídeš domov? Dnes je Saškina oslava, dúfam, že si nezabudol,“ samozrejme, že som zabudol,“ tak o siedmej sa stretneme u nej doma. A žiadne výhovorky,“ zrušila ma mama. Asi ma fakt pozná.

„Fajn, budem tam. Zatiaľ sa maj,“ zložil som. Nieeeeeeeee, dnes som chcel byť s Palim.

„Inak, že pozdravujem,“ zavtipkoval Paľo.

„Odkážem. O siedmej musím byť v Martine. Ale chcel by som sa zastaviť ešte doma a ísť s rodičmi. Vadí?“ spýtal som sa pokorne.

„Nie, ja idem tiež dnes k našim, takže nemôžme byť spolu,“ odpovedal a sadol si do auta.

Otvoril som dvere na aute a išiel si sadnúť. Akonáhle som sa zadkom dotkol sedadla, skoro som vyskočil na rovné nohy. Niečo ma totižto poriadne podráždilo. Siahol som si pod zadok a chytil niečo ostré. Pozrel som sa na to, čo mám v ruke. Kľúče. Najprv kľúče v muffine a teraz toto? Palino sa šibalsky usmieval.

„Máš tu kľúče, skoro som ich mal v zadku,“ moja dobrá nálada bola preč. Toto je starý dobrý Paľo.

„Kľudne si ich tam vraz naspäť, sú to totižto tie tvoje, čo si si u mňa zabudol,“ odpovedal mi Paľo a usmieval sa ako dieťa v hračkárstve.

Z ničoho nič som ho začal bozkávať. Áno, áno, áno, starý Palino je naspäť.

Cesta k nám bola krátka, pretože sme zas šli neskutočnou rýchlosťou, ale už som bol proti tomu nejaký odolný. Buď tam prídem skôr, alebo sa zabijeme. Hádať sa s Paľom nemalo význam. On totižto vie všetko najlepšie. Ako vždy.

Pred domom sme sa rozlúčili a dohodli sa, že si napíšeme. Doma boli naši už vyobliekaní. Mama takéto udalosti vždy strašne riešila. Všetko muselo byť tip-top.

„Na posteli máš košeľu a nohavice,“ pozdravila ma.

„Aj tebe ahoj mami,“ už som to neriešil. Aj ona môže za to, že sa mi deje, čo sa mi deje. Niekedy som tú voľnú výchovu nenávidel.

Poslušne som sa obliekol a vyštartovali sme. Sestra mala malý rodinný dom kúsok za mestom a keďže bolo teplo, oslava bola na záhrade. Nenávidím tieto rodinné akcie. To je samé, Peťko a čo frajerky, a už nejakú máš, kedy nám ju predstavíš, kedy prídeš aj s ňou a bla bla bla. Niekedy som nenávidel to, že nie som vytočená buzna s melírom. To by bolo všetkým všetko jasné.

Postával som pri malej záhradnej fontánke a rozmýšľal ako vypadnúť. Zrazu mi začal vibrovať mobil. Mia. Aspoň nejaké rozptýlenie.

„Ahoj miláčik, tak ako?“ spýtala sa ma veselo.

Tak som jej všetko vyrozprával ako bolo s Paľom, čakal som, že bude poučovať, no ona sa z nás normálne tešila. Opísal som jej oslavu a ona ma zavolala zajtra k nej, už dlho sme si neurobili babský deň. Luky bude niekde mimo, zas niekomu pomáhať, a tak má voľný deň. Už aby to bolo.

„Peťo, poď k nám, už to zlož,“ ozval sa otec, zjavne podnapitý. My sme taká malá alkoholická rodina.

„Zlato, musím končiť a byť spoločenský. Zavoláme si. Papa,“ rozlúčil som sa a šiel smerom k stolu. Pri ňom stála mama, obidve sestry, otec, teta Viera s manželom a ešte nejakí známi, ktorých som videl raz ročne na oslavách.

„Tak čo, frajerka počúva?“ vyrýval otec. Strašne trápne otázky od toho pravého.

„To nebola frajerka. Mami, ako pôjdeme domov?“ spýtal som sa, keďže otec nevyzeral, že by nás niekde odviezol. Možno tak do priekopy.

„Ja budem šoférovať. Ja som nepila,“ odpovedala mama. No fasa, to nech radšej šoféruje opitý otec.

„Tak ako vyzerá? Rád by som ju videl. Či si sa potatil, či má pekné kozy, zadok, ksicht?“ dobiedzal otec.

„Nechaj ma tak,“ cítil som ako vo mne vrie krv. Toto nedopadne dobre.

„Peťo, poď mi pomôcť s taniermi,“ snažila sa zachrániť situáciu mama.

„Ja som mal rád baby s veľkými kozami. Nech sa mám na čo pozerať,“ rozrozprával sa otec.

„Peťo, taniere,“ zúfalo prosila mama.

„Peter, už s tým prestaň. Si vulgárny a vidíš, že Peťko to nechce riešiť,“ pridala sa do diskusie teta Viera.

„Určite má veľké kozy, keď nebudeš vládať hrať sa s nimi, povedz,“ zabil otec a začal sa strašne smiať. Týmto urazil mňa, mamu, Miu aj ženy s veľkými kozami.

„Tak aby si vedel, má veľké kozy, lebo cvičí. A je vyššia ako ja. A aj zadok má veľký,“ videl som na mame, že už ma taniermi nezachráni,“ a asi ti ju nepožičiam, lebo je to chlap. A áno, aj kokot má veľký,“ vybuchol som. Neovládol som sa a musel som mu to povedať. To čo nastalo, by som už zažiť nechcel...

Cítil som pohľady všetkých naokolo. Zalial ma studený pot. Mal som pocit, akoby som mal každú chvíľu vybuchnúť. Rozbehol som sa smerom k dverám do domu. V rýchlosti som zahliadol otcovu tvár. Bol ako obarený. Krútil hlavou sprava doľava a v očiach mal des. Postavil sa a vykročil smerom od všetkých. Viac som nevidel, pretože som vbehol do domu. Vybehol som hore do izby pre svoje veci. Nerozmýšľal som.

Kde je ten debilný mobil? Len ma zbytočne zdržuje. Kde je? Do riti. Ponáhľal som sa a ten telefón som potreboval. Zrazu so ho zbadal na stole za knihami a ani na sekundu som nezaváhal a zavolal si taxík.

„Prosím?“ ozval sa veselý hlas.

„Jedno auto na Stromovú 3, ako najrýchlejšie môžete, na meno Peter, do Priekopy,“ súril som ju aj keď ona za túto situáciu nebola absolútne zodpovedná.

„Aj vám pekný deň, biela octavia, do 5 minút,“ povedala a zložila. Fajn, ďalší človek, ktorému som pokazil deň. To som však neriešil.

Zbehol som dole po schodoch a zamieril rovno ku vchodových dverám. Zrazu ma niekto zozadu zastavil. Tú ruku som poznal.

Bola to mama. Otočil som sa a videl jej slzy v očiach. Normálne by kričala, hysterčila, kráčala sem a tam, ale toto bola zjavne hraničná situácia. Objala ma a pošepkala do ucha:

„Potrebuje čas. Prespi dnes u Mii alebo niekde mimo domu. Musíme na neho pomaly.“

Nemal som nič proti. Svoju rodinu nechcem vidieť najbližší polrok. Vyšiel som z brány na hlavnú cestu. Kráčal priamo smerom ku križovatke na cestu do mesta. Toto leto je nejaké dynamické. Zazvonil mi mobil. Mia.

„Ahoj láska, tak ako, zvládaš?“ spýtala sa veselo.

„Nie, mám za sebou rodinný coming-out a idem taxíkom ku nám zbaliť si veci, mama mi odporučila byť mimo domu, kým sa otec nedá dokopy a mne to len vyhovuje. Práve čakám na taxík. Ani neviem kam pôjdem, Paľo je u rodičov a ani neviem kde to je. Potrebujem pomoc,“ až teraz som si uvedomil, že nemám kam ísť.

„Príď ku mne. Počkám ťa na stanici. S našimi to vyriešim,“ ponúkla sa Mia. Ja ju milujem aj keď som gay.

Akonáhle som zložil, zbadal som po ceste prichádzať taxík. Mávol som naň rukou.

„Na meno Peter?“ spýtal sa mladý taxikár.

„Áno, do Priekopy,“ odpovedal som v rýchlosti.

Nastúpil som a pozeral von z okna. Naše rodinné oslavy vždy končili fiaskom, ale toto bolo iné. Vážnejšie. Keby tak foter držal hubu, pomyslel som si. Musím napísať Paľovi. Ale nie teraz, nechcem ho vyrušovať a ani neviem, či o ňom rodičia vedia, že je gay.

Ani neviem ako zrazu sme boli pred domom. Zaplatil som a vystúpil. Na výťah som čakal celú večnosť. Otvoril som byt, ktorý mi zrazu prišiel iný. Bohvie kedy sa budem môcť vrátiť. Už nič nebude také ako doteraz. Teraz však na tieto myšlienky nebol čas. Našiel som svoj kufor a začal do neho hádzať veci. Tričká, nohavice, spodné prádlo, tangáče (úplnou náhodou :D ), kozmetiku, nabíjačky, 2 páry topánok a notebook. Len tak tak som ho zatvoril a modlil sa, aby sa nerozpadol. To by mi naozaj dnes ešte chýbalo.

Ťahať ten kufor až na stanicu v tom teple mi pripadalo neskutočné. Vážil asi tonu a moja jediná záchrana bola, že mal kolieska. Kúpil som si lístok na prvý vlak, ktorý mál prísť a šiel čakať na nástupište. Nikde nebolo ani noha. Však kto by cestoval v takomto počasí. Keby som nemusel, tak ani ja necestujem.

Po chvíli prišiel vlak. Teda, nejaký hlučný stroj, s mastnými oknami a pískajúcimi brzdami. Fasa, zas osobák. Nejak to budem musieť prežiť.

Keď som si sadol napísal som Mii, že budem o pol hodinu v Žiline, odpísala, že prídu aj s rodičmi autom. Chvalabohu. Neznášam MHD, vlaky, verejnú prepravu a lietadlá. Som sebec :D

Vo vlaku som napísal Paľovi. Chvíľu mi trvalo, kým som naškriabal niečo, čo by ho nevydesilo.

Pre: Paľo

Ahoj zlato, oslava nedopadla šťastne, pohádal som sa s otcom a povedal mu, že som gay. Keď budeš mať čas, napíš. Inak som v poriadku. Ľúbim ťa.

Myslím, že toto môže byť. Odoslané, poslané, neprijaté... Dúfam, že si to čoskoro prečíta.

Na stanici som uvidel Miu rovno na nástupišti. Pomohla mi vyložiť kufor.

„Ahoj miláčik. Našim som všetko povedala, nejak to neriešia, chápu to a môžeš byť u nás ako dlho chceš. Čakajú von na parkovisku,“ vysypala zo seba. Ja ich milujem.

Pri aute sme sa zvítali, aj keď ja som nemal chuť na nejaké formality. To, čo sa za posledné hodiny udialo som nejak už nestíhal vnímať. Kým sme prišli k Mii domov bola už tma.

„Lukáš nepríde?“ spýtal som sa, keď som jej ležal na stehne a ona ma hladkala.

„Nie, uvidíme sa až zajtra. Aj jemu som vravela, čo sa stalo. Bol z toho trošku mimo, ani neviem prečo, asi ho to zaskočilo. Dnes sa venujem len tebe,“ odpovedala a ja som sa posadil, lebo sme vchádzali do garáže.

Vybaľoval som si veci, keď mi vo vrecku pípla sms-ka.

Od: Paľo

Ty môj malý hrdina, dostaneš odmenu. Ja som to také zlé nemal. Naši sú v poho. Zajtra si ťa u Mii vyzdvihnem, chýbaš mi.

Ako som tohto chlapa mohol nenávidieť? Rišo by to zrejme so mnou riešil tak, že by ma nadrogoval a ja by som bol v extáze. Ani neviem, čo s ním je. Ani ma to nezaujíma.

„Kde je tvoj brat Rišo?“ spýtal som sa Mii pri večernom pozeraní telky u nej v izbe.

„Bol v Bratislave, zajtra sa má vrátiť. Ale od tej osudnej párty ťa nespomínal. A ako sa má tvoj bývalý Rišo?“ chcela asi rýchlo zmeniť tému pri spomienke, čo sa stalo na oslave pred pár týždňami. Na tvári som jej videl šibalský úsmev.

„Neviem, asi niekde lyžuje nosom“ odpovedal som a začali sme sa nahlas smiať. Toto som potreboval.

Otvoril som oči. Ani neviem ako som zaspal a zobudilo ma až slnko. Spal som v klbku a zozadu ma objímala Mia. Uvoľnil som sa z jej objatia a vyšiel na balkón. Milujem slnečné letné rána. Až na čerstvom vzduchu som prišiel na to, že nevoniam :D Chce to sprchu, pomyslel som si.

V kúpeľni som si vyzliekol veci, vošiel som sprchového kúta a pustil prúd vlažnej vody. Musím zo seba zmyť stres a špinu včerajšieho dňa. Poobede príde Paľo a chcem, aby ma mal sviežeho a uvoľneného. Namydlil som sa, poumýval všetky záhyby a zrazu som cítil vzrušenie. Však som tu sám, pomyslel som si a začal sa honiť. Zamknuté je, takže ma tu nikto nemôže nájsť. Prúd vody som stiahol na minimum a užíval si svoje telo. Zrazu som sa otočil tvárou k dverám sprchového kútu, keď som zrazu niekoho zbadal v kúpeľni. Do riti, zabudol som zamknúť dvere.

Dvere sprchového kútu sa otvorili a ja som stál ako z kameňa. A môj vták tiež. Neveril som vlastným očiam, kto stojí oproti. Na druhej strane bolo vidieť tiež prekvapenie. Stál tam totiž...

Kto ma videl v Adamovom rúchu a s erekciou sa dozviete už v ďalšej časti. Dúfam, že sa dej stále páči, nejaký ten koment by bol fajn :-) Ďakujem