4 hrôzy žitia v Košiciach

1. Mestská hromadná doprava

Kapitola sama o sebe. Modro-žlté autobusy sú síce ekologické a ekonomické, ale počet zážitkov, ktoré si z nich odnášame je neúnosný. Každému košičanovi naskočí husia koža pri pojmoch ako 71, 72 alebo 20L.

Dám vám dobrú radu. Pokiaľ chcete prežiť bez ujmy na zdraví, nedostaňte sa na Námestí Osloboditeľov medzi dav ľudí a autobus, do ktorého nechcete nastúpiť. Pretože inak doňho nastúpite. Nedobrovoľne.

2. Stereotypy

Pretože všetko východnejšie od Bratislavy je plné barbarov opitých každý víkend. A všetko je tu samozrejme lacnejšie, čiže PREČO máme mať nebodaj rovnaké platy ako na západe! So stereotypmi sa stretávame pravidelne a bohužiaľ, niektorí im aj veria.

3. Námestie Osloboditeľov

Toto peklo na zemi som už spomínal. Veľa busov. Veľa ľudí. Veľa netrpezlivých ľudí. Veľa vreckárov. Moja taška by vedela rozprávať.

Pri tomto námestí je starší brat Auparku, Dargov. Pre nekošičana je to len obyčajné slovo. Ale obyvateľovi metropoly východu sa vybaví niekoľko-poschodové bludisko plné čínskych obchodov plných tovaru. Takže si môžete vybrať - preľudnený Aupark alebo Dargov ktorý bol postavený niekedy okolo roku 2000 p. k.

4. Dóm Sv. Alžbety

Nie, nechápte ma zle. Na najkrajšiu pamiatku v našom meste som patrične hrdý. To, čo mi lezie na nervy je to, že je to jediná vec, ktorú si turisti po počutí slova Košice vybavia. V Košiciach je veľa iných nádherných pamiatok. Divadlo, Dominikánsky chrám, ...

Je pravdou, že každé mesto má svoju pamiatku, ktorá prevyšuje ostatné. Ale tvrdiť, že sa vám páčia Košice a poznáte iba Dóm Sv. Alžbety... To isté, ako keď emo tínedžerky tvrdia, že počúvajú Nirvanu, a poznajú iba SLTS.