Každá fotka má svoj príbeh...

... čo sa skrýva za vysnívanou fotkou...

Fotografii krajiny sa venujme od roku 2013, kedy som sa začal učiť fotiť na workshope v talianskych Dolomitoch a odvtedy som tomuto foteniu prepadol . Keďže v okolí môjho bydliska sa nachádza veľa zrúcanin a pamiatok, stali sa predmetom mojich fotografií a našli si i svojich fanúšikov.

Veľmi rád pri fotení krajiny používam ND filtre, ktoré predlžujú expozíciu a menia realitu v snové fotografie. Pri samotnom fotení to sú vždy chvíľky napätia, aká fotka z toho vo finále bude po 30s, po 60s alebo i po 180s fotenia. Či to bude fotka podľa predstáv, fotka do koša alebo predbehne i samotné očakávania. Bombastická fotka sa ale nepodarí vždy. Je to o podmienkach a často krát i o náhode. Ak sa už ale podarí, vidím to už v náhľade na displeji môjho fotoaparátu.

Jednou z takých pre mňa bombastických fotiek, o ktorej som už na displeji vedel, že je skvelá, je fotka kostolíka Jamník v Slovinských Alpách, ktorú som nazval "V oblakoch" .

Keď som sa doma díval na túto fotku, vysníval som si hmlistú a snovú fotku v slivkovej aleji za Beckovským hradom. Fotím si tento kúsok nášho kraja len tak pre seba ( no dobre, tak trochu i pre ľudí z Beckova, ktorí majú k tejto aleji vzťah. A že ich teda je... ), a som tam často ...

Mám ju už odfotenú pri západe slnka na jar....

... pri východe slnka na jeseň ...

... dokonca i v noci, keď bol nov a trošku zatiahnuté ...

... alebo pri tiež pri dlhej expozícii na svitaní v zime ...

Zakaždým sa pokúšam o rovnaký záber, ale niečím inú fotku. Mám to len kúsok z domu ( asi 10 km, čo je cca. 15 min autom ) a tým pádom i veľkú výhodu, že viem reagovať na podmienky alebo oblohu, ktorú vidím z okna. Viem vcelku odhadnúť, či má zmysel vyraziť fotiť a pokúsiť sa tak zase o inú fotku.

Vyrážam preto fotiť hoci i pri západe slnka v lete...

... alebo keď to vyzerá na hmlisté ráno s námrazou v decembri ...

Všetko toto je ale len krajinárska klasika ( táto posledná decembrová sa trošku približovala tomu, čo som chcel - to som ale v októbri netušil, že v decembri budú takéto podmienky ) - pekný východ, pekný západ, zaujímavá a nasvietená krajina i obloha. Nebolo to stále to pravé, čo som si vysníval - hrad ponorený do hmly a na oblohe dramatické spolupracujúce mraky ....

Viem, že na jeseň od októbra až do novembra sa cez Beckovský hrad skoro každé ráno prevaľujú hmly od Váhu až po Inovec. A keďže som tento rok nemal šťastie ísť na žiaden dlhší fototrip, rozhodol som sa poľovať na môj vysnený záber. Netušil som vtedy ešte, koľko času tu strávim a ako často sem budem musieť ísť kvôli vysnívanej fotke ...

Prvé dve rána boli také, že som ani foťák nevybral z ruksaku. Chvíľku som tam stál a čakal, či sa čosi nezmení. Ale po 10-15 min som sa otočil a išiel do práce...

... tretie ráno poľovačky som tam stál hodinu a 15 min. Nafotil som veľa plus mínus rovnakých fotiek, vyplašil som dve srnky, stádo ovečiek a dúfal - stále dúfal, že ten hrad už z tej hmly vylezie ( ak nie naživo, tak možno pri postprocese. ) Ale hrad sa nezjavil, len ovečky, ktoré sa tu stále pasú ....

... ďalšie ráno, ktoré som skúsil, bolo sľubné - hrad sa mi zjavil - hurá. No ale hmla zostala iba dolu v dedine a okrem zaujímavej a farebnej oblohy mi ani nezasvietilo žiadne krajinárske svetlo. Takže fotka len do archívu alebo skôr do koša ...

... skúsil som aj západ slnka, vyzeralo to tak, že stúpa hmla, ale bol to len silný opar, takže zasa nič ...

... už som ani nedúfal, že sa mi to podarí v októbri. No i napriek nezdarom som to nevzdal a skúšal ďalej. Až prišiel deň "D", kedy sa na mňa usmialo šťastie a splnila sa mi fotka, ktorá je tak na 90% toho, ako som chcel...

... a rozmazané ovečky ? To je taký kus neplánovaný bonus. V čase, keď som nasadil ND filter a mal dlhšie otvorenú uzávierku, prebehli mi cez alej skoro dokonale a rozmazaním fotku ozvláštnili a dodali jej iný rozmer.

Fotku som pri postprocese previedol do čiernobielej, čo bol môj zámer od začiatku. Dodalo jej to kúsok dramatický náboj. No a ďalšiu jeseň budem skúšať zas, či sa mi nepodarí ešte lepšia, ako je táto ...

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
4
Poslať správu
Pochádzam z Trnavy, ale už viac ako 20 rokov už žijem v Novom Meste nad Váhom so svojou rodinou, kde i pracujem vo svojej vlastnej firme. Som hobby fotograf, najradšej fotím krajinu a hrady alebo portréty ľudí u seba v ateliéri.

Chceš vedieť, keď Ľuboš Balažovič pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.