Cesta svetom - Vyrážame

Opäť prišla zima, a teda aj čas, kedy radšej odletím preč a miniem všetko, čo mám na účte. Tentokrát znovu prekročím svoje limity a opustím svoju komfortnú zónu.

Znovu som niekoľko hodín strávil za notebookom, vymýšľal som kam ísť, hľadal som lacné kombinácie leteniek po celom svete a plánoval kam utiecť pred zimou. Prehľadávanie XY webových stránok, ktoré "zaručene" vyhľadávajú práve tie najlacnejšie letenky a porovnávanie leteckých spoločností vždy zaberie množstvo času, no to čo z toho dokážem vykúzliť, vždy stojí zato.

Vo finále som výber zosekal na šesť leteniek počas decembra a januára. Zavolal Stanovi, povedal som mu aby si na tie úžasné správy sadol a oznámil mu kam nás nohy zavedú tentokrát. Stana už poznáte z príbehov o Rumunsku a o Srí Lanke. Keďže sme kolegovia, patríme medzi tých šťastlivcov, ktorí od šéfa dostanú neobmedzené voľno a každý mesiac im pípa štedrá výplata. Keď som šéfovi písal, že chcem na niekoľko týždňov odísť, jeho odpoveď bola:"Ok, rátam s vašimi exotickými dovolenkami." Neprezradím vám zatiaľ kam vlastne poletíme ale bude to stáť zato a počas celej cesty budem písať tieto články.

Vyrážali sme teda krátko po Štedrom dni. Ten minulý sme strávili na Srí Lanke a veľmi som to oľutoval. Ak má človek možnosť stráviť tieto dni s rodinou, mal by byť zato šťastný a užívať si každý moment, pretože nie každý má toto privilégium. Ja som bol počas dovolenky smutný, že nie som doma pri večeri, moji rodičia boli smutní, že ma nemajú doma ale túlam sa niekde po lesoch uprostred Srí Lanky. Neprispelo to na pohode nikomu. Tento rok som rovnakú chybu spraviť nemohol. Odchod bol teda naplánovaný až na 26.12., tesne pred polnocou nám odchádzal autobus do Prahy, a práve Praha bola teda našou prvou zastávkou na tomto tripe. Predovšetkým kvôli letisku, no mesto ako Praha má predsa svoje čaro, v tomto období ešte stále umocnené vianočnou atmosférou. Cestovanie autobusom na dlhé nočné trasy je peklo. Keď som cestoval autobusom do školy, dokázalo ma ráno vypnúť aj keď som sa snažil nezaspať. Dokonca som raz zaspal tak, že som sa zobudil už počas spiatočnej cesty. Ale nájsť si pohodlie pred dlhou cestou je asi nereálne. Keď sa hlavou opriete o okno, hlava sa vám bude triasť ešte 10 minút po vystúpení. Ak by som si chcel ľahnúť  ten mini "stolík" nad kolenami, musel by som mať tak o 20 centimetrov menej, pretože sa do toho priestoru proste nedokážem poskladať. Čoskoro šofér vykúri autobus, takže dostanete šancu využiť mikinu ako podušku, ktorá stlmí okno a ako tak sa uložíte, kým vás po 5 minútach nepreberie zima, pretože šofér usúdil, že kúrenia bolo dosť a tak či tak sa musíte zasa obliecť do vašej novej podušky. Ráno v Prahe som už vystúpil celý dolámaný, znechutený a škrábalo ma v krku. A to bola tá najľahšia časť našej cesty. Na stanici sme počkali kým začne svitať a vyrazili sme do stále vianočne naladenej Prahy. Na niektorých miestach sa človek cíti ako v rozprávke. Praha je právom označovaná za jedno z najkrajších miest v Európe a má obrovské čaro. Orloj sme našli zakrytý pod lešením, tiež sa vám to stáva, že všade kam prídete je niečo skryté a v rekonštrukcii? Po dvojhodinovej prechádzke som myslel, že nespravím ďalší krok. V noci som spal asi dve hodiny a na chrbáte som mal zavesený fakt obrovský a ťažký batoh. Pomaličky nastal čas zohriať sa v McDonald's, a dostať sa na letisko

Jedna vec v Prahe od mojej poslednej návštevy pribudla, trdelníky na každom rohu. Všade kam sa človek pozrie, trdlá alebo trdelníky. Z nejakého dôvodu ma to docela iritovalo. Tiež ma docela prekvapilo keď sme cestou na autobus stretli dvoch pánov, ktorí si za bieleho dňa, na pomerne rušnom mieste, pichali do žíl injekčné striekačky, hm, pravdepodobne nejaké vitamíny.

Hodiny čakania v letiskovej hale prešli, a prišla chvíľa odletu. Bol to môj desiaty let, takže také malé jubileum. Rozlet bol dlhší ako zvyčajne a pri zdvíhaní zo zeme sa lietadlu zadymilo z motora, ktorý bol pri mojom okne. Trošku som znervóznel, Stano už mal smrť v očiach. Snažil som sa čím skôr zaspať aby som sa zobudil až pri pristátí, alebo vôbec. Leteli sme do Kyjeva. V lietadle sa mi podarilo na chvíľku zdriemnuť ale za všetky zameškané hodiny spánku som nutne potreboval poriadnu posteľ.

Na letisku nás čakal milý pán, majiteľ ubytovania, s nápisom Stanislav, ktorý nás odviezol na byt, ktorý sme si od neho na dve noci bookli. Bol na najvyššom poschodí novej, ešte nie úplne na 100% dokončenej bytovky, a z 26. poschodia bol naozaj úchvatný výhľad. Jediné čo ma však zaujímalo boli rezne, ktoré mi mama zabalila, sprcha a postel.

Ráno nás zobudilo vŕtanie finišujúcich robotníkov. Po raňajkách sme sa vybrali spoznať hlavné mesto Ukrajiny a keďže máme len 1 deň, prechádzka trvala asi 9 hodín. Hneď pri jej začiatku nás zastavila partia chalanov, ktorá chodila po námestí so sokolom a nejakými holubmi. Stano má obrovskú slabosť na podobné "atrakcie" a kým som sa stihol spamätať, už mal sokola na ruke. Zbytočne mu hovorím:"Jeb nato, bude pýtať peniaze.",no už bolo neskoro. Pár fotiek, pár póz ako z titulky časopisov, hrdlička na hlave a týpek si hneď pýtal 10€. Fotky som zmazal a odišiel preč. Onedlho sa situácia opakovala, pretože Stano chcel fotku aj s chlapíkom prezlečeným za Mikuláša. Z vianočných trhov v Kyjeve som mal ale rozhodne krajší pocit ako z našich trhov. Všetko vyzeralo poctivejšie, chutnejšie, ľudia si dali na všetkom ponúkanom poriadne záležať a hlavne nebolo všetko ani zďaleka tak drahé ako u nás.

Vlastne všetko v meste bolo takmer o polovicu lacnejšie ako na Slovensku, hlavne potraviny a reštaurácie. Rovnako cesta metrom kamkoľvek za smiešnych 5 hrivien čo je v prepočte na eurá asi 15 centov. Keď som videl fľašu Kapitána Morgana za 6€ a kebab za necelé 2 eurá, mal som chuť zostať, navždy. Kyjev je celkovo veľmi pekné mesto, najmä typické cirkevné budovy dokážu človeka upútať.

Po nekonečnej prechádzke som asi nikdy v živote nevidel žiadnu budovu tak rád ako tú, v ktorej sme boli ubytovaní. Už len odviesť sa výťahom, ktorý bol ešte obitý doskami, všetko zo seba vyzliecť, dať si horúcu sprchu a padnúť do postele. Snažili sme sa ešte objednať si pizzu, no celý proces nám dal veľmi zabrať.

V tejto chvíli dopisujem tento článok a stále čakám či ma pochopili a dočkám sa svojej večere.

Update po hodine: Dočkali sme sa. Keď som najedený, som šťastný. Zajtra ráno ideme na letisko a čaká nás takmer 10 hodinový let a následný 7 hodinový časový posun od slovenského času. Tipneš si aká bude tretia zastávka?

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
2
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Martin Štibrányi pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.