Čo za dobu to žijeme!?

Pokračuje postnutím fotky s mega vtipným hastagom a celý ho presedíme na telefóne chetovaním s tým úžasne sexi nabúchaným típkom, čo nám lajkol foto a z ktorého sa nám podlamujú kolená.

Občas si pripadám trošku staromódne, ale naozaj nerozumiem prioritám a spôsobu života väčšiny dnešných mladých dievčat, reps. mladých ľudí. Mám 25 a občas sa mi doslova rozum pozastavuje, keď v autobuse započujem rozhovor dievčat, ktoré sú tak max o 2 roky mladšie odo mňa. Naozaj sú hlavnými prioritami dnešnej doby, chváliť sa svojím dokonalým životom na sociálnych sieťach, každý deň postovať minimálne 2 fotky, pričom jedna z toho musí byť moja sexi selfie alebo ak som zadaná tak sexi selfie s priateľom, na ktorej svetu ukážeme ako moc sa ľúbime? Naozaj sa obľúbenosť počíta podľa počtu chlapov, ktorým baba rozkročí nohy alebo počet báb, ktoré sa chalanovi podarí dostať do postele? Naozaj som staromódna, keď mi je proti srsti, keď mi niekto povie, že načo sa budem o seba starať sama a snažiť sa postaviť na vlastné nohy, že však nech sa zavesím na krk nejakému chudákovi a ten sa už o mňa postará? Naozaj sme klesli tak hlbko, že si užívame povrchné niekoľkotýždňové vzťahy, skáčeme od jedného partnera k druhému a zabudli sme, čo to znamená naozaj milovať? Milovať úprimne od srdca a nič za to nežiadať? Čo sa to s nami stalo? Kedy z nás dievčat prestali byť dámy? Viem, že väčšina chlapov vedia byť svine a ide im len o to jedno. Ale tak ako nemožno nás všetky hádzať do jedného vreca, nemožno ani ich. Stále nás tu žije zopár jedincov, ktorí očakávame viac. Ktorí stále naivne veríme na lásku až za hrob, romantické gestá a na človeka, pre ktorého budeme znamenať celý svet.

No osud je ironický. A rád sa s nami zahráva. A rád pretína cesty práve tým protikladom. Preto je čoraz viac zatrpknutých ľudí, ktorí sú zdeptaní z dnešných vzťahov, vyčerpaní z hľadania diamantu v kope šutrov a strhaní z rán, ktoré sa im vďaka ich staromódnosti vo vzťahoch ušli. No netreba byť zatrpkutý. Netreba svoje srdce obaliť bublinkovou fóliou, aby sa mu náhodou niečo nestalo a držať ho pevne schované v bezpečí a nikomu nedovoliť sa k nemu priblížiť. Lebo potom príde chvíľa, keď sa objaví ten náš diamant a my ho kvôli svojej zatrpknutosti a strachu k sebe nepustíme a síce si to neuvedomíme, zachováme sa presne ako tí ľudia, ktorým sme dovolili, aby nás zničili. A zničíme tak ďalšie nevinné srdce, ktoré už možno držalo pokope len vďaka kúskom lepiacej pásky a posúvala ho vpred odvaha jeho majiteľa. Odvaha, ktorú sme my nemali a ktorá nám mala byť príkladom. Preto, ak aj ty máš pocit, že nepatríš do dnešnej doby, bojíš sa svojej zraniteľnosti, ale stále v kútiku duše hľadáš svoj diamant, maj oči a najmä srdce otvorené. Keď ho stretneš spoznáš to. Tak nedovoľ, aby v tebe vyhral strach, strach zo sklamania a aby si sa stal obeťou predošlých vzťahov. Si silný, pretĺkaš sa životom sám a myslíš si, že všetko zvládneš, že nikoho nepotrebuješ, a aby si podporoval tieto povrchné vzťahy budeš radšej sám. No nedovoľ svojmu strachu a zatrpknutosti, aby odohnali tvoj diamant. Pretože on síce bude trpezlivý, bude ti rozumieť , bude tu vždy pre teba, no nezaslúži si, aby mu odmenou za jeho nezištnú lásku a za to, že ťa bude mať rád takého/ú aká si, bol tvoj chlad. Daj pozor, aby chvíľa, ked prídeš na to, čo ten človek pre teba znamená, neprišla príliš neskoro. Zatrpknutosť totiž nie je tým, čo môže dnešnú dobu zmeniť. Ale láska áno. Láska a otvorená myseľ dokážu zázraky. Síce mnohí už na ňu neveria, no stále tu je. A stále nám dokáže byť záchranným kolesom v dobe, v ktorej máme pocit, že sme omylom.