Pár slov o mne alebo ako som sa dostala k svojmu aktuálnemu životnému štýlu

Skôr naopak, bola som taká priemerná slovenská baba, ktorá sa silou mocou hnala za tým, aby mala dokonalú postavu a bola, čo najchudšia. Nakoľko som v puberte bola pomerne bacuľka, keď sa mi neplánovane v 16 rokoch vďaka chorobe podarilo zrazu pri mojej výške 172 cm, schudnúť na 52kíl bola som maximálne nadšená. Veď to všetky poznáte toto naše zmýšľanie :-)

Na svoju váhu som bola maximálne pyšná a doslova som si ju užívala. To že pri mojej výške je to pomerne málo a vyzerala som dosť vychudnuto až nezdravo, som si nechcela pripustiť za žiadnu cenu. A tak som si užívala svoju štíhlosť a ešte ju podporovala nevyváženou stravou. Častokrát môj deň vyzeral tak, že som jedla aj len jeden krát  a žila dosť vo vysokom tempe. Takýmto spôsobom som žila niekoľko rokov, až to dospelo k tomu, že keď som si potrebovala kúpiť spoločenské šaty, ešte aj tie najmenšej veľkosti som si musela dať zúžiť, lebo na mne viseli ako vreco :D

V tomto období som si začala pomaly uvedomovať, že môj prístup ku stravovaniu nebude najsprávnejší a začala som sa viac zaujímať o to, čo jesť a ako jesť. A samozrejme ako skoro každá z nás, keď sa začína zaujímať o zdravé stravovanie, som to zobrala z toho nesprávneho konca. Bála som sa, že skoro zo všetkého moc priberiem a keďže som chcela pribrať zdravo a nie žiadny tuk, začala som sa ešte viac obmedzovať v tom, čo jem. Kontrolovala som doslova všetky potraviny a čo tam dáka múka, nedajbože sladkosti, veď to je mega nezdravé všetko alebo ovocie sakra počuli ste o tom koľko to obsahuje cukrov!?

A tak som nastúpila na ďalší extrém a to prehnané kontrolovanie všetkého, čo som dala do úst. Ku tomu som začala cvičiť, veď predsa niekde som čítala, že pohyb a správne cvičenie pomôže nabrať svalovú hmotu a vďaka tomu človek priberie a vyzerá lepšie. Áno, pomôže. Ale ako som už povedala správne cvičenie a také to moje rozhodne nebolo. Mordovala som sa každý deň hodinu doma cvičením večer po práci, aj keď som napríklad ťahala v práci 12tku. O nesprávnej technike môjho cvičenia alebo o nesprávne zostavenom cvičiacom pláne, ktorý rozhodne nebol na priberanie svalovej hmoty, ale na redukciu váhy, radšej ani nehovorím. K tomu všetkému sa pridala ešte nespokojnosť môjho dlhoročného priateľa, ktorý ani za nič nevedel pochopiť, čo to do mňa vošlo, že som zrazu sa začala tak o seba starať a cvičiť, že to isto musí byť kvôli inému chlapovi. Och chlapi naši zlatí, kedy to už konečne pochopíte, že 99% žien, ktoré cvičia a myslia to s cvičením vážne, to robia kvôli sebe a dobrému pocitu a to, že sa vám chceme páčiť, nasleduje až potom ;-) ?

Bolo to už pre mňa naozaj kritické obdobie, kedy som vychudla na takú kostričku a o kvalite vlasov, nechtov či pokožky radšej pomlčím. Do toho všetkého nakoniec prišiel rozchod s partnerom. A to sú tie chvíle, kedy sa my ženy delíme na  2 tábory. Buď sa zosypeme a ľutujeme alebo naopak naberieme v sebe zrazu neskutočnú cieľavedomosť, začneme sa venovať miliónu koníčkov a snažíme sa niekam posunúť. A toto bol presne aj u mňa v živote ten zásadný moment. Či už v súkromnom a pracovnom živote (ale o tom možno niekedy inokedy), ale najmä v posune, čo sa týka životného štýlu.

Začala som sa viac zaujímať o to ako cvičiť ako sa naozaj ZDRAVO stravovať a postupne to už išlo samo. Množstvo voľného času, čo mi zrazu ostávalo popri škole a práci, keďže predtým som čas pre seba nemala takmer žiadny, všetok sa prispôsoboval priateľovi, lebo keby som si ho neprispôsobila ja, on by to nespravil a spolu by sme ani neboli, som venovala pohybu či cvičeniu. Makala som poctivo 3 dni do týždňa hodinový tréning v posilke, po robote dala relax rýchlou jazdou na korčuliach a našla záľubu v turistike, pri ktorej sa mojím najvernejším parťákom stal môj hafan. Naštudovala som si čo to o strave a nabehla na systém flexibilného stravovania. To znamená, že sa nemusíte až tak obmedzovať v tom, čo jete. Dôležité je, aby ste dodržali paretovo optimum 80-20, čo znamená, že pokiaľ 80% vášho denného prijímu tvoria zdravé potraviny s bohatou výživovou hodnotou tých 20% si kľudne môžete dať niečo "hriešne". Druhým pravidlom je snažiť sa dodržať optimálny kalorický príjem za deň a taktiež rozloženie jednotlivých makroživín. Rozhodne ale nepatrím medzi ľudí, čo by sa nejako extra v stravovaní obmedzovali, vážili si jednotlivé presné množstva potravín, pozreli sa na chleba, či čokoládu a už sa triasli, že z toho priberú. Ale pečivo, síce len celozrnné a postupne v malom množstve občas aj niečo sladké som vrátila do svojho jedálnička a bez výčitiek si niekedy doprajem aj dáku tú pizzu alebo podobne :-) Pokiaľ je to všetko v rozumnom množstve a najmä je to vyvážené s pohybom, myslím si, že rozhodne sa nie je prečo stresovať. Skôr neustále obmedzovanie sa v strave nás znervózňuje a nakoniec jedného pekného dňa vybuchneme a nahádžeme do seba všetko možné. Po celej tej dobe som sa napríklad naučila upiecť si nejakú tú zdravú variantu koláča a keď mám chuť na sladké, bez výčitiek si takýto dezertík doprajem. Rada sa postupne s vami podelím o moju odskúšanú zbierku receptov :-)

Každopádne po 2 rokoch môžem zhodnotiť, že som šťastnejšia ako som bola kedykoľvek. Dostatok pohybu a zdravá strava robia s mysľou zázraky :-) Ťažký deň? Veľa povinností? Stačí si poriadne zacvičiť alebo vybehnúť von a hlava je prečistená ako nikdy predtým. Z mojích 52 kíl sa stalo zdravých 62, áno tak 2 roky dozadu, by som sa neskutočne stresovala, keby som videla na váhe takéto číslo. Ale našťastie za tú dlhú cestu som pochopila, že váha je len číslo, ktoré o ničom nehovorí a nie je 62 kíl ako 62 kíl a 2 rovnako vážiace ženy môžu vyzerať značne rozdielne. Takže dnes bez problémov poviem každému s úsmevom toto číslo a keď sa na mňa pozrie, že nech nesrandujem, že kde by som to nabrala len sa usmejem.

Nie som žiadna certifikovaná výživová poradkyňa alebo fitnes trénerka, preto môžem opisovať len to, čo pomohlo mne a treba brať do úvahy, že každý človek je iný a čo pomohlo jednému nemusí druhému. Každopádne, ak môj blog inšpiruje čo i len jednu vychrtlinku ako som bola ja k rozumnejšiemu zmýšľaniu, budem veľmi rada :-)