Ayers Rock / Uluru

Je asi osem hodín ráno. Zobúdzam sa po náročnejšej noci, kedy sme oslavovali narodeniny. Neboli to moje narodeniny, ale jedného zo skvelých ľudí, ktorých môžete v Sydney stretnúť. Napevno rozhodnutý opúšťam dynamické a pekné Sydney po 11 mesiacoch. Mierim na letisko, aby som sa dostal do svojej prvej destinácie.

Ikona Austrálie, posvätná hora Uluru. Odlietam o 10.40 hod. Ročné obdobie sa presúva do jari, no v Severnom Teritóriu to tak nevyzerá. Som v strede kontinentu, kde teplota je citeľne vyššia ako ukazuje aplikácia na telefóne. Po pristátí sa ocitám v malej hale, kde sa hneď vytvára zástup ľudí. Všetci sa chcú dostať z letiska, kde v okolí nič nie je, len horko a červený piesok. Veľa cestujúcich si vyzdvihuje svoje prenajaté autá. Je to najlepšia možnosť prepravy, pretože tu nie je žiadna verejná doprava a chcete byť flexibilní. Ja volím autobus. Ide o airport shuttle, ktorý je, na moje prekvapenie, zdarma. Vodič nás svojim typickým austrálskym prízvukom upozorňuje na dodržiavanie pitného režimu a radí mať fľašu vody neustále pri sebe, nech ideme kdekoľvek. Po pár minútovom presune sa dostávame do malého mestečka a niekoľkých rezortov v okolí. Ubytoval som sa v kombinovanom rezorte za (na miestne pomery) lacný peniaz. Býval som v miestnosti s 20 lôžkami, no bolo nás max. 5. Na dve noci. Pretože viac netreba, ako mi to už predtým zreferovali ľudia z okolia.

Keďže som mal ešte takmer pol dňa, vydal som sa na pešiu obhliadku. Zašiel som na menší lookout, odkiaľ v diaľke bolo vidno slávnu horu Uluru. Pobudol som pár minút, urobil pár záberov a vydal sa do mestečka. Bolo tam mini námestie, pódium, pár obchodíkov. Po nákupe základných potravín odchádzam späť do rezortu, aby som si stihol rezervovať miestne aktivity. Pôvodne som plánoval navštíviť len už spomínanú horu, no na recepcii sa dozvedám o ďalších možnostiach, ktorými si viem vyplniť celý nasledujúci deň. Po večeri a pivku idem skôr spať, nasledujúci deň bude dlhý.

Budíček o piatej ráno, aby som stihol vyzdvihnutie a presun k prvej zastávke. Tou bolo pozorovanie východu slnka ponad Uluru s výhľadom na komplex skál Kata Tjuta. S blížiacim sa východom slnka sa vyhliadkové miesto zapĺňa stále väčším počtom ďalších cestovateľov z iných skupín. Každý chce mať najlepší výhľad a zábery.

Po niekoľko minútovom divadle sa presúvame ku Kata Tjuta. Na výber boli dve možnosti. Zvolil som 3-hodinový track do Walley of the Winds. Po túre, ktorá trvala trochu kratšie ako tri hodiny, čakám na parkovisku na odvoz. Naberám vodu z nádrže. Vody nikdy nie je dosť. Dávam sa do reči so staršou pani, ktorá mi s nadšením hovorí o veľkoplošnom umeleckom diele Field of Light. Zaujalo ma to. Po pár minútach sa zgrupujeme a prichádza náš minibus.

Je poludnie. Presúvame sa k Uluru. Čím viac sa približujeme, tým viac sa teším, že som tu. Mám tri hodiny na to, aby som to všetko obehal. Vyrážam teda v smere hodinových ručičiek dookola hory. Vraj okruh má 9,4 km. Je horúco, slnko páli, dúfam, že mám dosť vody so sebou. Zo začiatku kráčam stále sám, no neskôr stretávam partiu ľudí na segwayoch. Mám viacero zastávok, mnohé majú aj popis, aby aspoň trochu priblížili, čo sa na danom mieste odohrávalo, resp. na čo jednotlivé zákutia hory slúžili. Po dokončení okruhu stretávam aj väčšie skupiny z iných exkurzií. Ako miesto vyzdvihnutia volím veľké parkovisko na tej strane hory, kde, ako na jedinom mieste, sa dá vyliezť nahor.

Po návšteve Uluru nás čaká posledná zastávka. Sledovanie západu slnka nad Kata Tjuta a Uluru. Z parkoviska kráčame odporúčanou cestičkou na vzdialenejšie miesto. Aj tu stretávam ľudí z rôznych turnusov. Všetci si to užívajú. „No worries, mate.“ Po príchode do rezortu mierim priamo na recepciu, aby som si rezervoval krátku tour na „Pole svetla“, o ktorom mi povedala pani na parkovisku.

Po krátkom šlofíku a večeri vyrážam k autobusu, presúvame sa asi 15 min. Prichádzame na miesto, kde je na obrovskej ploche nainštalovaných 50000 solárne napájaných svetiel, ktoré menili farbu. Išlo o projekt britského umelca Bruca Munra. Pod čistou oblohou plnou hviezd to bol príjemný zážitok. Po asi polhodine, ktorú sme mali vyhradenú, sa presúvame naspäť. Na izbe stretávam Španiela, s ktorým zdieľame cestovateľské tipy a vedieme debatu o životných cieľoch.

Na druhý deň ráno mierim na letisko, kde si všímam väčší počet Aborigéncov, ktorí svojim vzhľadom a typickými črtami vzbudzujú moju pozornosť. Letím späť do Sydney na poslednú noc, odkiaľ odlietam do ďalšej destinácie.

Uluru je podľa mňa jedna z povinných zastávok v Austrálii, ktoré treba navštíviť. I keď tých miest je tam veľmi veľa. Vďaka nízkonákladovým aerolinkám Jetstar sa dá letieť zo Sydney alebo Melbourne priamo do Ayers Rock alebo na vzdialenejšie letisko Alice Springs. Ceny môžu kolísať podľa mesiacov v roku, ale dá sa letieť aj za promo ceny. Takisto môžete využiť aj služby Virgin Australia alebo Qantas. V Ayers Rock je viacero možností ubytovania podľa toho, aký štandard preferujete. Takisto lokálni operátori ponúkajú viaceré typy zájazdov k Uluru alebo Kata Tjuta, od najlacnejšieho Hop On Hop Off až po kompletné balíky s večerou a vínom. K ďalším atrakciám možno zaradiť návštevu ťavej farmy alebo let helikoptérou.

V prípade otázok mi môžete napísať. Ak sa chystáte k Uluru alebo všeobecne do Austrálie, rád poradím.