Bula! Vitajte na Fidži

Vstávam skoro ráno ako do práce. No namiesto toho sa presúvam na letisko, aby som stihol let tesne pred deviatou. Ešteže to mám len jednu zastávku. Odlietam na Fidži. Vedľa mňa sedí staršia pani so svojim najstarším synom, cestujú domov osláviť 90. narodeniny jej otca. Pokračujeme v konverzácii, kedy sa od nej dozvedám, že na Fidži je už viac Indov ako domácich. Na letisku si všímam lokálnych, takmer všetci sú oblečení v ich typických košeliach, resp. uniformách s výraznými farbami. Cítim pohodovú a priateľskú atmosféru. Keďže žiaden transfer som si vopred nerezervoval, hľadám iné možnosti. Všíma si ma pani, ktorá sa dáva so mnou do reči a ochotne mi zabezpečí taxík a upozorní ma na max. cenu, že viac nech neplatím. Prichádzam do svojho rezortu hotelového a hostelového typu. 6 nocí aj s raňajkami (skromné švédske stoly) má stáli cca 49 eur. Not bad. Dostal som trojku izbu, kde som počas celého pobytu nemal žiadneho spolubývajúceho. V okolí boli aj iné hostely, no tento ma zaujal viac. Pláž bola vzdialená asi 15 min. pešo, ktorá nebola ničím zvláštna, žiaden raj, čo som zistil hneď v prvý deň. K tomu všetkému bol cez cestu vo výstavbe obrovský hotelovo-rezidenčný komplex.

Rozhodol som sa stráviť týždeň na Fidži kombinovane, byť aj s miestnymi obyvateľmi, ale navštíviť aj iné ostrovy, tak ako ich poznáme z filmov alebo reklám. Na hoteli som teda zabookoval dve plavby s programom.

Deň 2. Sadám na autobus, ktorý stojí aj pred rezortom. Cena lístka je 1 FJD, asi 40 eurocentov. Po príchode na stanicu v centre mesta Nadi (ktorému prislúcha aj medzinárodné letisko) si všímam, že aj ostatné autobusy sú zastaralé, niektoré aj bez okien. Kráčam smerom na hlavnú ulicu, kde ako zahraničný turista trochu budím pozornosť. V malej cukrárni si dávam pauzu, dopíjam kávu, a o pár metrov ďalej nakupujem nejaké handry šité na ostrove. Pár lokálnych predajcov postávajúcich na ulici ma zastavuje a dávam sa s nimi do reči. Od jedného sa dozvedám, že mal kamaráta Čecha a po česky sa ma pýta ako sa mám. O pár minút neskôr ma ďalší pozýva do svojho obchodu so suvenírmi. Hovorí o svojom tovare, histórii, a oboznamuje ma s rituálom pitia kavy (áno, s krátkym a), ktorý s ním hneď na to absolvujem. Kava je tradičný fidžijský nápoj pripravovaný lúhovaním prášku z koreňa rastliny zvanej yagona. Má zakalenú farbu a trochu trpkú chuť. Po asi polhodine v obchode odchádzam preč. Presúvam sa do Denarau, kde je prístav, Hard Rock Café, a tie najluxusnejšie hotelové komplexy ako Hilton, Sheraton, Wyndham a pod. Celá oblasť je udržiavaná, je tu golfový areál, umelé kanály a súkromné vily. Po pešej obhliadke prístavu, rezortov a uličiek sa vraciam do Nadi, aby som ešte stihol navštíviť mesto Lautoka, severne od Nadi. Po ceste zisťujem, že Fidži, to nie sú len malé ostrovčeky s romantickými plážami, bielym pieskom a azúrovo-čistou vodou. Cesty sú asfaltové len na hlavných ťahoch dookola ostrova, na niektorých úsekoch sú popri ceste odpadky, ľudia žijú v chatrčiach alebo jednoduchých domoch. V autobuse a neskôr na stanici si všímam, že všetci žiaci majú rovnošaty a takmer nikto nevlastní mobilný telefón až do neskorého stredoškolského veku. Čakám v autobuse na ceste späť a sledujem tú radosť. Tu ľuďom stačí málo.

Deň 3. V skorých hodinách smerujem do hlavného mesta Suva, ktoré leží na opačnej strane ostrova. Cesta autobusom trvá približne tri a pol hodiny. Štandard je porovnateľný s tým našim. Dokonca sa premieta film na dvoch monitoroch. Cesta je príjemná, úseky na pobreží sa striedajú s tými v lese. Na stanici je rušno, ako aj v centre mesta. Hneď na začiatku ma zastaví starší pán o paličke, kráča so mnou a nalieha, že mi ukáže dva super obchody. Vieme, o čo tu ide. Zo srandy zapínam svoju malú kameru, ktorú nenápadne držím pri sebe. Jedným z obchodov bola predajňa s textilom, druhý so suvenírmi. Po vysvetlení, že nemám záujem o nákup mu poďakujem za pokec a pokračujem ďalej. Po asi poldňovej návšteve hlavného mesta krajiny sa vraciam späť do Nadi. Asi v polke cesty k nám nastupujú cestujúci z odstaveného pokazeného autobusu. Prisadá si ku mne mladá sympatická Indka s neprehliadnuteľným úsmevom. Bavíme sa o všeličom možnom, napr. že cestuje na víkend domov do Lautoky, že študuje účtovníctvo a že po škole sa chce zamestnať v hlavnom meste.

Deň 4. Je sobota a mňa čaká plavba po okolitých ostrovoch. V prístave nastupujem na väčší trajekt, smerujeme na ostrov Mana vyložiť pár dovolenkujúcich a ja prestupujem na menšiu loď. Okolie je krásne, takto nejak som si predstavoval Fidži. Mal som zaplatenú plavbu s neobmedzeným alkoholom. V ponuke bolo síce len pivo a šampanské, ale aj tých niekoľko pív na tom slnku bolo postačujúcich. Na lodi stretávam dve Angličanky, ktoré žijú na Novom Zélande 5 a 10 rokov, a Íra, ktorý je tiež na Novom Zélande už tretí rok. Keďže Nový Zéland bol jednou s ďalších nasledujúcich destinácii, vyzvedám od nich nejaké tipy a ďalšie informácie. Prvou zastávkou bol ostrov Modriki (na mape aj ako Monuriki), kde sa natáčal Stroskotanec s Tomom Hanksom. Rozdali nám okuliare a plutvy, a my sme mohli šnorchlovať a objavovať podmorský svet. Po asi hodinke sa plavíme do tradičnej fidžijskej dedinky na ostrove Yanuya, kde sa zúčastňujeme ceremónie pitia kavy. Po inštrukciách vchádzame do veľkej miestnosti, kde nás čaká náčelník a zopár miestnych obyvateľov. Po absolvovaní obratu máme ešte sprievod po dedinke. Malé deti nás so zvedavosťou, smiechom a „high five“ vítajú. Cestou späť nám plavbu spríjemňuje posádka hrou na gitaru a spevom a ja sa zoznamujem s krásnou Kalifornčankou, s ktorou si navzájom robíme spoločnosť v bare a na pláži do skorého rána.

Deň 5. Ranným príchodom do rezortu sa zmôžem len na rýchle raňajky. Zobúdzam sa neskoro poobede. Keďže sa blíži večer, idem si zobrať niečo na uhasenie smädu do večierky za rohom a plánujem cesty do ďalších krajín.

Deň 6. Opäť vyrážam do prístavu v Denarau. Tentokrát ma čaká plavba na ostrov Robinsona Crusoa. Prvou zastávkou je opäť obrat pitia kavy, ale už v inej dedinke zvanej Vusama. Ceremónia je zaujímavejšia, má viac formálny priebeh. Po nej nasleduje kultúrny program spojený so spevom a tancom, a opäť prehliadka dedinky.

Po ceste na spomínaný ostrov máme krátku pauzu na rieke s demonštráciou lovu krabov. Prichádzame na ostrov, z diaľky nás vítajú animátori. Hovorím si, toto nie je pre mňa. Tu sa budú baviť len tieto staršie páry. Mierim hneď k baru, aby som si vychutnal lokálne pivo Vonu. Najlepšie spomedzi štyroch, ktoré som vyskúšal. Pripravený program ma až tak nebavil, stačil mi ten kľud na pláži a oceán. Jedna z animátoriek mi hovorí, že sa učili aj o Slovensku, na čo som reagoval prekvapene, ja som jej na to preložil, čo znamená jej meno po slovensky (volala sa Teta), čím som ju dobre rozosmial. V podvečerných hodinách smerujeme späť do Nadi.

Fidži tvorí vyše 300 ostrovov. Stretol som sa s dvoma údajmi – 333 a 322. Ten druhý bol uvedený na etikete jedného z lokálnych pív. A pivo neklame. Pivo je kamarát. Destinácia to je pekná, ale nie vhodná pre solo travellera. Určite vo dvojici alebo ako mladá rodinka. Aktivít, ktorými návštevník môže vyplniť svoj voľný čas je nespočetne veľa, predsa len, sú závislí na tom cestovnom ruchu.

A nakoniec, Fidži nie sú len ostrovy a relax, ale hlavne ľudia, ktorí krajinu charakterizujú. Nikde som nestretol toľko úsmevu ako na Fidži.

Keď ste tam, zdieľate ich „Fiji time“. :)

Vinaka vaka levu!