Príbehy z pera : Palm Street

Všetky domy bývajú označené daným číslom domu a príslušnou ulicou. Naša ulica Palm street je od našich detských čias centrom diania. Hlavne asi preto, že traja bratia s rôznymi kamarátmi vždy zvolávali schôdzu pred ich domom. Ulica bola zázračná, neraz sme kývali v maskách autám, ktoré išli z rakúska. Neraz sme vymýšľali bláznovstvá ako prestrelky s guličkovkami,kušami a v zime samozrejme guľovačky. V lete sme sa vždy stretli na bicykloch pred našim domom, aby sme niečo zábavne podnikli. A potom po hlasovaní sa rozhodlo čo sa bude robiť. Väčšinou keď sa prišlo na bicykloch, hrala sa naháňačka na policajtov a zlodejov.

Bola to reku jedna z najväčších zábav vôbec, tajné miesta, adrenalín a nakoniec zranenia. Bolo obdivuhodné ako sa niektorí "zlodeji" nenechali chytiť aj za cenu pádu z bicykla. Jednu príhodu mám doteraz pred očami. Chlapec, ktorý bol od nás o dve hlavy vyšší sem chodil vždy cez prázdniny ku babke. Vždy používal jej libertu "oldschoolový" bike, ktorý ešte pamätajú komunisti. Ale aj tak ho nikto nedokázal poraziť. Jedného dňa dostal nový horský bicykel. Prišiel na ňom pripravený hrať. Dokonca si v ten deň dal aj prezývku po jeho všetkých doterajších úspechoch. "Hviezda dalníc" to bola prezývka akú si dal. Na prvý dojem komická,ale v jeho prípade trefná. V teň deň boli už všetci zlodeji pochytaní, ostala už len " hviezda dalníc". Vo väzení pre zlodejov platilo, že ak sa ťa zlodej, ktorého nechytili dotkne, si volný a znovu môžeš unikať na bicykli. A toto sa rozhodla urobiť "hviezda dalníc" oslobodiť celé väzenie. No nakoniec to dopadlo celkom Inak. "Hviezda dalníc" krúžil okolo väzenia, všetci policajti na bicykloch boli preč až na jedného ktorý strážil väzenie. Snažil sa ho odlákať od väzenia, vrátiť sa a dotknúť sa ostatných aby boli slobodní. No čo sa nestalo ako "Hviezda dalníc" chodil zo strany na stranu. Policajt s a rozhodol, že ho chytí veľmi lišiacki prejde rýchlo na druhú stranu a skryje sa za strom. "Hviezda dalníc" sa vracal a zistil, že väzní naňho niečo po hukujú. Nevidel však strážneho policajta. Pritom mu kamoši kričali nech si dáva pozor, no on nerozumel. A hop z boku naňho vyskočil policajt. V strese, ktorý Hviezda dalníc pochytila sa rýchla rozbehla a na štrku sa šmykla bicykel vyletel do vzduchu spolu s hviezdou dalníc. Dopadol len sa zaprášilo. Po brade mu stekala krv. " to bolo nefér" hovoril potichu zo zeme, "to bolo nefér." Ihneď priskočili okoloidúci. Zhodou náhod to boli dospelí, ale čo bolo horšie starostka a miestny výbor poslancov, ktorí chodili po dedine a bavili sa čo zmeniť. My už sme vedeli čo sa zmení, že už nikdy si nezahráme policajtov a zlodejov. Starostka len zhŕkla " vidíte čo ste spôsobili Lapaji" V tej chvíli sme nevedeli či sa smiať alebo smútiť, no každopádne je to skvelá historka, na ktorú radi spomíname.

Plynie z toho niekoľko ponaučení prvé je, že "Hviezda dalníc" mal aj má dobré srdce a chcel zachrániť všetkých, no neišlo - to za dobrotu na žebrotu. V prípade policajta je to tak , že ak ťa niekto provokuje v tomto prípade ako ho zlodej- hviezda dalníc provokovala, musí nájsť jeho slabé miesto a prekvapiť ho. V tomto prípade , chcel každý konať najlepšie pre svoj tím, preto nemožno nikoho za zlého. Myslím, že jedno z najdôležitejších poučení pre mňa je človeka pochopiť, prečo to urobil , ale to som zistil až s odstupom času. Lebo podla môjho názoru sa nič nedeje náhodou. A buď necháme osud riadiť s nami alebo vezmeme osud do vlastných rúk a budeme ako sa to hovorí strojcom svojho šťastia.

To Be Continued...