Princíp podvádzania

Možno sa to stalo aj vám, možno vášmu známemu. Máte po svojom boku milujúcu osobu, vašu milujúcu polovičku. Napriek tomu došlo k akémusi skratu, chvíľkovému poblázneniu, očareniu a lákavej príležitosti poznať nepoznané. Prečo sme schopní podviesť niekoho, koho milujeme?

Dôvodov môže byť rovno niekoľko, ale v princípe je to stále o tej jednej veci. Vidíme v tom druhom niečo, čo u nášho partnera postrádame. Je zbytočné kategorizovať, kto podvádza častejšie – či muži alebo ženy. Podľa mnohých štúdii je ten pomer takmer rovnaký.

zdroj

Najčastejšími príčinami podvádzania je stereotyp a nuda vo vzťahu. Jednoducho sa vám daný človek zunuje. Ste ho už možno presýtený a nemáte záujem o hľadanie nových zážitkov a situácii, ktoré by boli pre vás ako pár nové. Oveľa jednoduchšie je sa na to vykašlať a dať priestor niekomu druhému. Či už je to kolega z práce, spolužiak, alebo známosť z internetu. Ale o tomto je vzťah?

Vo vzťahu nie sú vždy len pekné chvíle a pozitívne momenty. Aj v tom najlepšie fungujúcom vzťahu príde k momentu, kedy majú dvaja rôzny pohľad na vec, čo vrcholí najčastejšie hádkou. A to je to, čomu sa páry snažia často vyhnúť a radšej utiekajú k samostatným činnostiam. Mnoho vzťahov zlyháva práve na tej najbazálnejšej veci - a tou je komunikácia. Niekedy stačí naozaj málo, aby sa vzťah mohol zachrániť a opäť vrátil do normálu. Ale ak to nechcú obe strany, nastáva zlyhanie a smerovanie vzťahu k jeho koncu.

zdroj

Samozrejme, nie vždy je príčinou konfliktov stereotyp a nuda. Rovnako často zohráva svoju úlohu nedostatok pozornosti, sexuálna stagnácia alebo len „strata“ ružových okuliarov, ktoré nám na nos nasadil nový partner. A to je už len krok k podvedeniu partnera. Možno si poviete, že toho druhého už ani vlastne nemilujete. Len ste si proste na seba zvykli. Na spoločné fungovanie, možno bývanie a hlavne istotu, že nezostanete sám. Byť vo vzťahu vám dáva akýsi sociálny status, ktorý druhým ukazuje, že ste dospelý a vyzretý človek, máte určité hodnoty a naoko šťastný život. Nie je to trochu sebecké? Zostávať vo vzťahu len „zo zvyku“?

Možno ste s partnerom už nejeden rok, možno je tých rokov už desiatky. Možno ste stále so svojou prvou láskou a začnete o vašom vzťahu pochybovať. Čo ak môžem stretnúť niekoho lepšieho? Krajšieho? Bohatšieho? Začnete mať pocit, že vlastne o bežných vzťahoch nič neviete, nevystriedali ste viac partnerov a neviete ani zhodnotiť, či je ten súčasný pre vás naozaj ten pravý. Prekypujúcimi pochybnosťami ste už len krôčik od zlyhania a dopustenia sa podvedeniu svojho partnera. Ale stojí to naozaj za to? Vyskúšať a zistiť, že to vlastne za to všetko ani nestálo? Zbytočne ublížite človeku, ktorého milujete a vy budete plný výčitiek a zlých pocitov.

Princíp podvádzania je najjednoduchšie vyjadriť na percentuálnom príklade. Váš partner sa vám snaží dávať všetko, no pre vás je to možno stále málo. Nikdy so svojim partnerom nebudete spokojný na 100% a s tým sa musíte zmieriť. Čisto teoreticky nepôjdete do vzťahu s niekým, s kým ste spokojný tak na polovicu. To je strata času. Ak vám vadí toľko vecí, koľko vás na tom druhom priťahuje, vzájomne sa to neguje a tým pádom nemôže byť žiaden fungujúci vzťah. Na vzťah potrebujete minimálne 60%, ale aj to je málo. Je jasné, že začiatok vzťahu, prvé týždne či mesiace sa vám zdá váš partner dokonalý – predstavuje pre nás 100%. Postupom času však objavujeme určité negatíva a nedostatky, čím náš partner stráca na dokonalosti a pomyselne klesá percentuálne na 90% - 70%. Potom sa môže stať hocičo, čo som spomínala už vyššie (stretnete novú krajšiu, zábavnejšiu, bohatšiu, vyššiu, upravenejšiu, vyššie postavenú osobnosť) a zvýši sa aj pravdepodobnosť na možnosť podviesť svojho partnera. Ale stojí to za to? No matematicky ani nie.

Môžete byť s partnerom spokojný aj na 99%, ale keď nájdete niekoho, kto bude predstavovať to chýbajúce 1%, celkové očarenie vás môže doviesť práve k tomu, že ho uprednostníte pred svojim partnerom. Ale kto pri zmysloch uprednostní 1% pred 99%. Najmä, keď to 1% predstavuje cudzia osoba, o ktorej nič nevieme. Len sa nám proste páči.

A to nehovorím o prípadoch, keď je niekto schopný podviesť partnera viackrát alebo pravidelne. Je to sebeckosť a drzosť najvyššieho zrna. Keď máš potrebu vyhľadávať iné známosti, tak radšej ukonči vzťah, ako potajme ubližovať netušiacemu partnerovi. Lebo pravda vždy skôr či neskôr vypláva na povrch.

Je veľkou škodou zahodiť niečo stabilné a fungujúce (možno občas nie úplne) pre chvíľkové potešenie a radosť. Zbytočne ublížiť milujúcej osobe a k tomu ešte aj sebe. Stojí vám to za to?

Ak ste už vo vzťahu zažili podvedenie či už vašej alebo partnerovej strany, aký bol hlavná dôvod? Budem rada, ak sa podelíš o to v komentári :)