Práca popri štúdiu? Kedy je ten správny čas nemyslieť len #partylife

Možno to znie tvrdo, možno zveličene, ale je v tom kus veľkej pravdy. V dnešnej dobe, keď máme vysoké školy takmer v každej „Hornej Dolnej“, všetci sme strašne múdri a vzdelaní a najmä – čo je vlastne najpodstatnejšie – máme na tú našu „múdrosť“ dokonca aj papier, je konkurencia na trhu práce naozaj obrovská. Ako sa odlíšiť od konkurencie a zvýšiť tým svoje šance na získanie vysnívanej práce? Odpoveď je jednoduchá – získať čo najviac pracovných skúseností do ukončenia štúdia.

zdroj

Nejde ani tak o to, ako a kde budete pracovať. Ako študent sa poväčšine nedostanete k žiadnej lukratívnej brigáde, ale aj zlá skúsenosť je v konečnom dôsledku veľkým prínosom. Ak sa ti ale podarí nájsť si už počas štúdia prácu vo svojom odbore, môžeš si pogratulovať. Patríš k malému percentu šťastlivcov.

Nechcem a nebudem tu riešiť to, aké školy na Slovensku máme. Ľahšie, ťažšie, aj tak si každý myslí, že on študuje na tej s najnáročnejším štúdium. Ja si o tom myslím svoje. Študovala som prírodné vedy a pracovať popri prednáškach, cvikách a niekoľko hodinových labákoch nebolo veru med lízať. Nepracovala som ani vo svojom odbore, lebo však bez toho „papiera“ som pre nikto. Ale na sťažnosti nie je dôvod.

Musím povedať, že som vždy bola príliš hrdá na vyciciavanie rodičov, a tak som už v pätnástich načierno brigádkovala ako promotérka takých tých hnusných spôn/hrebeňov do vlasov s nylonovými gumičkami s gorálkami. Platená som bola od predaja, tak mi neostávalo nič iné, len sa snažiť. Dosť na to, že som si bola vedomá ponúkania kraviny za veľa peňazí, musela som v obchoďáku oslovovať potenciálnych „zákazníkov“, nahodiť falošne priateľský úsmevík a predviesť svoje zručnosti na často mastných vlasov zákazníčiek. Nuž čo. Okrem toho, aj my promotérky sme medzi sebou súperili o zákazníkov, takže snaha bola naozaj vysoká. Moje prvé zarobené prachy. Dobrý pocit! Keby nie som taký charakter, mohla som si po ktorejkoľvek smene nahrabať celú pokladňu do kabelky a viac sa neukázať. Šéfka si chodila pre tržbu až nasledujúce ráno a o mne nemala okrem tel.čísla žiadne údaje. Nuž...

zdroj

Ďalšie leto som si hľadala brigádku už v predstihu a podarilo sa mi získať job čašníčky v športovo – zábavnom komplexe. Tešila som sa na to, ako budem čapovať pivko a kofču. Za skvelých 1,70/hodinu som makala takmer celé leto. A nie, ani len k tomu čapovaniu som sa nedostala. Zbierala a umývala som poháre, utierala stoly, a keď náhodou nebolo čo, vedúca mi dala v štyridsiatkach zametať parkovisko a drhnúť kachličky v šatniach a sprchách pri bazéne. S odstupom času mi to znie hrozne, ale zašiť sa aspoň na tie 2 hodiny niekam do chladnej šatne bolo priam vykúpením. Či mi tá otročina za to stála? Za prachy určite nie, ale tú skúsenosť rozhodne áno!

Nasledujúce leto bolo v mnohom príjemnejšie. Ako plavčíčka som väčšinu dňa sedela na stanovisku pri bazéne, opaľovala si nohy, púšťala decká na tobogánis, alebo komandovala sopliakov, aby neskákali z okraju bazéna mimo vyhradeného priestoru. Ďalšie leto som si už po nastúpení na výšku hľadala brigádku v Bratislave.

Väšie mesto, viac možností. Vďaka mojej predošlej skúsenosti „čašníčky“ sa mi podarilo ulapiť si obdobnú brigádu v lukratívnej reštaurácii na okraji Bratislavy s ešte lukratívnejším platom. Z necelých dvoch euríčiek som sa vypracovala na rovné štyri+tringelty! Šéfku som musela veľmi očariť aj napriek mojej skúšobnej smene, kedy som dojebabrala objednávku pre značne významného zákazníka (tuším nejaký bratislavský primár). Nevadí, job som dostala a tak som sa počas dní mojej smeny mohla nasťahovať do apartmánu k ostatným kolegom. Keď neberiem v úvahu, že moja šéfka bola prefajčená chudinka, ktorá si šla svoj svet, bola to jedna z tých lepších brigád. Keď som si po týždni povedala, že chcem vyplatiť odpracovanú smenu, sčítala som si hodiny a šéfka mi vytiahla peniažky priamo z kasy. Zlatá to žena.

Príchodom na vysokú školu sa môj život značne obrátil na preplakané dni a prežúrované noci. K lepšej aklimatizácii mi značne prispel kolektív spolužiakov a dobrých ľudí na intráku, ktorí sa s nami prvákmi prišli zoznámiť na spontánnej uvítacej izbovici už prvý predsemestrový večer. Párty dopadla asi nadmieru dobre, nakoľko prišli okrem prvákov aj starší študenti z nielen našej,ale aj vedľajšej budovy. Odvtedy sa mi často stávalo, že ma ľudia zdravili a oslovili menom, ale ja som ich vôbec nepoznala. Nuž nuž...

zdroj

Keď sme už prestali rozlišovať život od párty, v hlave mi už svietila kontrolka pre lepšie a efektívnejšie využitie „voľného“ času. Prišla prvá stála brigáda na pozícii recepčnej vo veľkej firme. Štúdium bolo náročné, time management kvôli pribratej práci ešte náročnejší. Musela som obmedziť partylife, nakoľko som už nemohla vyspávať do deviatej/desiatej, kým mi začne prvé cviko. Budík na šiestu bol zvonením priamo zo samotného pekla. V tejto práci som vydržala dva a pol roka. Nie kvôli výnimočnosti pracovnej pozície, ani kvôli úžasnému platu. Stretli sme sa skvelý kolektív (aspoň väčšina), kedy sme spolu radi trávili čas aj mimo práce. Nové priateľstvá a more zážitkov.

Moja ďalšia a posledná práca popri štúdiu na rovnakej pozícii( ale mne srdcu bližšej firmy), bola tým najlepším zamestnaním vôbec! Korporátna spoločnosť v oblasti beauty, mi okrem úžasného rodinného kolektívu priniesla aj množstvo benefitov. Keby bola príležitosť zamestnať sa u nich na tpp, volám/píšem okamžite a bez rozmyslu!

A tu prichádzam k záveru. Bohužiaľ som počas vydretého štúdia prišla na to, že nie som „labákový“ typ, a teda som sa ani nezameriavala na job v odbore. Jednak je môj titul pre vedu stále málo, náročnosť vysoká, ohodnotenie nízke a môj záujem ešte nižší. Napriek tomu sa mi hneď po skončení štúdia podarilo získať job, kde môžem povedať, že nie som len radovým zamestnancom. Z vybraných uchádzačov na moju pozíciu som to predsa len vyhrala ja, a to len a len vďaka mojim predošlým pracovným skúsenostiam. Naučila som sa riadiť nie len svoj čas, ale aj čas iných, prebrať zodpovednosť, získať si dôveru a sympatie aj napriek tomu, že som bola čerstvou absolventkou a vek voči iným kandidátom bol výrazne nižší.

Dnes sa už firmy nebijú o titulovaných ľudí (pokiaľ nejde o špecifické zameranie), ale skúsenosti vyhrávajú na plnej čiare. Aj zlá skúsenosť je s odstupom času prínosnou. A úprimne? Stále som neprišla na to, čo by som chcela v živote robiť, ale vďaka skúsenostiam aspoň viem, čo by som určite nechcela a aj to sa počíta! Vytýčila som si niekoľko smerov, v ktorých si viem samu seba predstaviť. Už len vystriehnuť vhodné ponuky a skočiť po príležitosti.

Ak by ste o niečom, čo sa týka fashion&beauty, reklamky, alebo médii týka, kľudne mi dajte vedieť :D

Všetkým s hľadaním práce počas/po štúdiu good luck :)

P.S. Prosím, neber to ako prezentovanie môjho CV, len som pointu článku chcela rozpísať na základe vlastných skúseností a konkrétnych príkladov.