Príbehy z pera : 25. január

Už je to desať rokov. Áno obdivuhodná dlhá doba. No keď si na to spomeniem bolo to ako včera. Bola chladná januárová noc, sedeli sme na zadnej tribúne na ihrisku a čakali zbytok partie. Zrazu prichádzali jeden po druhom. Mali dve igelitky. Medzi zbytkom čo prichádzal bol aj môj bratranec, ktorý oslavoval narodeniny. A chcel to osláviť špeciálne, tak reku, že kúpi aj nejaký alkohol. Ja som len sledoval čo vťaujú z tašiek. V jednej boli spreje na sprejovanie tagov a grafitov, zatial čo v druhej boli štyri šariše, šofocola alebo tá nejaká lacná cola a nakoniec čerešňa - prvá liehovina, ktorú okúsil môj jazyk.

Po prvom dúšku, sme zmenili miesto. Išli sme na detské ihrisko, kde sme si podávali fľašku ako dýmku priateľstva. Ked bola fľaša poloplná alebo poloprázdna, zreval Braniš, počkajte spravím vám drink. A zmiešal lacnú colu s čerešňou. Ešte ľahšie sa to pilo a prisahám, že to bolo aj rýchlejšie v krvi. Strašne som cítil ako moje telo lieta. Chcel som robiť všetko. Hlavne vandalizmus, spievanie, hučanie, hádanie. Všetko bolo super. Poviem pravdu, že som sa ako dobrodruh cítil v novom svete a páčilo sa mi to. Aj keď som podla kamarátov až moc vystrájal, ale ja som bol šťastný. Dalo mi to niečo čo som potreboval zmenu. Pretože zmena je život. Ked som prišiel domov bol som ešte veselý. Dokonca aj rodičia sa smiali, že som si vypil. Bol to dobrý začiatok s alkoholom, lebo viem a dopočul som sa, že nie každý vyhrá prvý súboj s alkoholom. Na druhý deň mi nebolo nič. Cítil som sa dobre. Bola sobota a plesová sezóna. Rodičia išli na ples a my sme vymýšľali, čo podnikneme. Prišiel som ku kamarátovi a hovorím čo dnes ? To isté čo včera, pome do toho- povedal som. A tak aj bolo. Čoskoro sa naše víkendy zmenili na alkoholové sústredenia a nebolo víkendu bez alkoholu.

No problém začal až keď prišli jarné prázdniny. Celé jarné prázdniny sme prepili. Nikomu sa našťastie nič nestalo bolo to kopec zážitkov. A páčilo sa nám to, v rámci slušnosti sme sa dohodli, že keď sa bude piť tak len cez víkendy. Takto to pokračovalo a skutočne nebol víkend kedy by sme boli bez alkoholu. No čo bolo horšie našli sa medzi nami aj týpci, ktorí normálne po škole šup do obchodu a kúpiť ploskačku. A toho názoru som ja nebol. Mal som presne určené kedy piť. Po ťažkom týždni v škole napríklad. Ked sa mi nedarilo alebo ked som bol nešstatný. Paterili sem tiež rôzne oslavy a výročia alebo piatok je piatok. Neboli to bohvie aké argumenty ale nejaké sme museli mať. Až vekom mi prišlo, že pre pitie si nemáme hľadať dôvody a kto si argumentuje prečo piť, je dieťa alebo nie je úplne v poriadku. V dospelom veku sa mi stal jeden zdravotný incident s alkoholom aj ked sa mi opäť nič vážne nestalo, ale pochopil som, že alkohol je dobrý len v obmedzeniach alebo vôbec. Ako som písal, že sme ako deti alebo pubertáci hľadali dôvody prečo piť dnes skôr hľadám dôvody prečo nepiť. V prvom rade myslím na zdravie, viem čo sa deje s organizmom a neustále keď pijem niečo alkoholické. V druhom rade miniete naňho veľa peňazí a na druhý deň vám môže byť tak zle, že celý deň ste nesvoji. V treťom rade alkohol vyvoláva emócie, aké prežívate, keď ste smutný budete ešte smutnejší, keď ste v pohode budete ešte viac v pohode, keď ste agresívny budete ešte viac agresívnejší. To som aspoň postrehol ja. Nemusí to byť vždy tak. Ale každopádne viem, že som živý a zdravý človek a pomáha my myslieť nato, že mám šťastie a som vďačný za všetko čo mám. A malo kedy myslím na veci, ktoré nemám a hlavne nepotrebujem. Preto som aj alkohol obmedzil len na žltý mok - pivo. Neublíži a neviem ich vypiť viac ako päť. A snažím sa byť hlavou stále tu, pretože hlavou preč už som bol veľa krát. A hlavne je to krásne všetko vnímať s čistou hlavou a otvorenými očami, lebo je pred nami život. Aj keď sme často zaslepení