Lifeline 6 - Pravda niekedy bolí

Po bozku sa mi z oka pustila slza.

„Prečo plačeš?“ spýtal sa ma.

„Lebo je to ako darček. Že ty, taký krásny chalan si gay. A ja ťa poznám. Mal by som sa z toho tešiť, no stále myslím na Miu. A je mi to ľúto. Myslel som, že si niekoho nájdem a budeme znova tá štvorka čo predtým...“ naozaj ma to mrzelo.

„To už asi nie,“ povedal a objal ma. Rozplakal sa aj on. Pomaly mi po líci stekala slza. Uvedomil som si ako sa s nami niekedy život zahráva a ako nám komplikuje našu cestu životom. Ale čo by to bol za život keby bol ľahký a nudný.

Vrátili sme sa do izby a na gauči zaspali. Prebudil ma až hluk z ulice. Bol som na gauči sám. Pozrel som sa na mobil koľko je hodín. Pol desiatej. Vonku svietilo slnko a na displeji mi svietila správa z Whatsappu:

Lukyno: Ahoj Petko, musel som odist, siel som na cerstvy vzduch. Naberam silu na to, aby som sa Mii priznal. Dnes jej to musim povedat. Nic jej nehovor.

Fajn. Dnes to bude divný deň. Lucka s Miou sedeli pri stole v kuchyni a raňajkovali.

„Ale, spachtoško, dobré ráno,“ pozdravila ma Mia.

„Dobré ránko alkoholičky,“ odzdravil som slušne.

„Trošku sme sa odviazali. Musím utekať za rodičmi, Lukáš mi nedvíha, ale to je jedno, v poslednom čase je nejaký divný. Aj ráno odišiel, len ma pobozkal v posteli a už ho nebolo,“ povedala Mia. Keby tá vedela...

„Idem do mesta, potrebujem kávu od Miška,“ uvedomil som si a skočil ešte do kúpelne.

„Pôjdeme spolu busom?“ spýtala sa Mia.

„Nie, pôjdem kúsok pešo,“ odpovedal som jej. Nevedel by som o čom sa s ňou mám baviť.

„Tí chalani majú asi fakt krámy, nejakí sú čudní,“ pousmiala sa Lucka.

Rozlúčil som sa s babami. Kráčal som po ulici. V hlave som si premietal, čo sa asi bude diať. Predstavoval som si rôzne scenáre. Miu som mal rád, ale teraz ma bude potrebovať asi viac Lukáš. Ešte tak veľa ho čaká. Povedať to doma, kamošom, prestať sa stretávať so spoločnými kamošmi. A Mia? Tá bude mimo. Ale aspoň ju nikto nebude klamať.

Nemohol som uveriť, že tu je problém, ktorý nesúvisí so mnou. Teda, len trochu, ale ja teraz nemusím nič riešiť. Maja som neriešil, takých idiotov ešte stretnem veľa, žiaden iný chlap v mojom živote nebol. Teda len Paľo, na ktorého som myslel. Tak bolo leto, slnko, teplo a to mi ho pripomínalo.

Chcel som zrýchliť svoj presun k očakávanému pressu, tak som naskočil na autobus do centra. Bolo doobedie, takže mesto bolo prázdne a rovnako aj Aupark. Obvyklou trasou som prišiel ku kaviarni, no Michal dnes nerobil. Objednal som si kávu u jeho kolegyne. Však presso ako presso.

Výnimočne som si sadol do vnútra a k oknu. Von bolo krásne a mal som chuť pozorovať ľudí vonku. Zobral som si nejaké noviny a napísal Miškovi, že som ho chcel vidieť, no nerobí. Odpísal mi, že sa idú dnes s Peťom kúpať a že sa uvidíme zajtra. Musím toho jeho Peťa spoznať.

Trošku som sa začítal do bulváru, keď v tom ma prekvapil známy hlas.

„Hlavne tomu never,“ zdvihol som hlavu a pri stole stál Paľo. Nevedel som sa nadýchnuť.

„Taký naivný už nie som,“ odpovedal som. Miloval som konverzácie bez pozdravov.

„Ty si nikdy nebol naivný, môžem si prisadnúť?“ spýtal sa.

„Kľudne, inak ahoj,“ pozdravil som.

„Ahoj. Som rád, že som ťa tu stretol, chcel som ti napísať,“ priznal sa. Tak toto je vážne, už som musel zložiť noviny.

„Aha, a čo potrebuješ?“ nemám rád ten môj obranný ironický mechanizmus.

„Chcel som ťa vidieť, je leto a to mi ťa pripomína,“ povedal. Tak to sme mali ráno rovnaké myšlienky.

„Čítal som, že už si znova slobodný,“ povedal som mu akoby som si to prečítal v tom bulvári. Paľo a celebrita? Pousmial som sa. Keby tak vedeli o mojom živote, tak by mali čo dva týždne rozoberať.

„Áno, Maťo bol omyl. Pochopil som, že som chcel len zaplniť miesto po tebe, no bola to chyba. Podvádzal ma, klamal a okrádal,“ teraz som ho mal ľutovať? Celé som to nechápal.

„No, bohužiaľ, nie každý môže byť ako ja. S Rišom sa ešte stretávaš?“ spýtal som sa na rovinu.

„S tým debilom? Však on môže za to, že som stretol Martina a aj za to, že som stratil nad sebou kontrolu. On je neriadená strela. Už dlho som ho nevidel. A ani po tom netúžim. Dlží mi nejaké peniaze,“ no pozrimeže, aké veľké kamarátstvo to bolo.

„Rišo mi hovoril, že si si chcel po tom večeri nejak ublížiť. Chcel by som sa s tebou porozprávať. Môžeme sa ísť niekde prejsť?“ spýtal sa ma. No svoje sebevražedné skúsenosti tu nechcem riešiť.

„V pohode, môžeme, len zaplatím,“ povedal som a vytiahol peňaženku.

„Nechaj to na mňa,“ ponúkol sa Paľo.

„Nie, naozaj netreba,“ povedal som a vytiahol som bankovku na stôl,“ zaplatím,“ mávol som na čašníčku.

Po zaplatení som nasledoval Paľa k jeho autu. Nemohol som uveriť, že v noci som rozoberal Lukášov coming out a teraz sa idem prechádzať s Paľom. Čakal som na ten moment, kedy sa zobudím a bude ma bolieť hlava.

Prišli sme k žilinskej priehrade. Hmmm, aká romantika, pomyslel som si a vystúpil z auta na parkovisku. Mal som to tu rád. Bol tu kľud, voda a málo ľudí.

Bez slova sme došli k malému mólu na okraji hladiny a sadli si naň. Vyzul som si topánky a namočil nohy. Voda bola úžasná.

„Čo si to chcel vedieť,“ spýtal som sa a nadviazal na rozhovor z kaviarne.

„Rišo mi raz povedal, že po Mišovej oslave si si chcel ublížiť. Bál som sa ti napísať, pretože som vedel, že som si to u teba posral. No v poslednom čase som na teba často myslel. Čo sa vlastne vtedy stalo?“ spýtal sa ma.

„Myslíš v ten večer, keď ste ma totálne ponížili a robili si zo mňa piču?“ pripomenul som mu, či to chce naozaj vedieť. Len pokrútil hlavou na súhlas.

„V ten večer som vás znenávidel. Ublížili ste mi viac ako ktokoľvek iný. Tak som sa prechádzal v meste až som neviem prečo, na konci psychických síl skončil v Turci. Chcel som sa len omočiť, nabrať energiu, no sám som nevedel, čo robím a našťastie tam boli policajti, ktorí si mysleli, že som opitý a odviezli ma domov. No hneď na druhý deň som si uvedomil, aká chyba to bola. Vy dokopy ste nestáli ani za polovicu toho, akú cenu má môj život. Urobilo ma to silnejším. Rišo sa ešte pár krát potom pokúšal stretnúť, ale nemalo to význam. Ani neviem, prečo tu s tebou sedím. Ale je pravda, že aj ja som v poslednom čase na teba myslel. Neviem prečo. Možno preto, že si moja prvá láska a jediný poriadny chlap, ktorého som stretol. Teda, až na ten koniec...“ povedal som a pozrel sa do diaľky. Tie kopce boli úchvatné, človeka pohľad na ne ukľudňoval.

Pozrel som sa na Paľa. Pozeral tým istým smerom, no s jedným rozdielom. Po tvári mu stekala slza. Neveril som vlastným očiam. Paľo a plač? Nepočul som zatiaľ o operácií, pri ktorej vám dosadia umelé slzné kanáliky ale asi je to možné.

„Je mi to tak ľúto,“ povedal a hlas sa mu zlomil.

„Nemusí. Je to už za mnou a nechcem sa k tomu vracať. Hlavne sa nerozcíť, pretože ja som ťa mal rád ako tvrdého chlapa,“ pousmial som sa.

„Mal rád? To už akože nemáš?“ zasmial sa.

„Keď reveš, tak nie. Ja som ten, kto má pri tebe revať,“ zasmial som sa aj ja. Z ničoho nič ma Paľo objal. To objatie mi chýbalo. Silné, mužné, ochraňujúce.

„Môžeme byť aspoň kamoši?“ spýtal sa.

„Skúsiť to môžeme. Ale nehrotil by som to nasilu. Čo ma prísť príde a my uvidíme. Hlavne nič nasilu, prosím,“ povedal som mu a v tom mi pípla správa na mobil.

Lukyno: Mam sa stretnut s Miou. Chcem jej to povedat. Mysli na mna.

Zovrelo mi žalúdok.

„Niečo sa stalo?“ vyzvedal Paľo.

Povedal som mu o Lukášovi. Pulil oči ako pri zápche a neveril mi.

„Tak toto by som nečakal. Chudák. A hlavne je mi ľúto Mii,“ povedal smutne.

„Aj mne, ale mám rád pravdu a úprimnosť. Aj tak by jej to raz musel povedať. Začínam byť hladný. Ježiš, však ja som ani neraňajkoval,“ uvedomil som si. Aká zmena témy...

„Tak sa môžme ísť spolu najesť. Mekáč?“ navrhol.

„Môžeš na tie tvoje svalíky?“ podpichol som ho.

„Kvôli tebe sa obetujem,“ odpovedal a šli sme sa najesť.

Po jedle som nevedel kam pôjdeme ďalej.

„Navrhujem ísť ku mne. Musím ešte niečo dorobiť a poobede sa môžeme ísť kúpať,“ tento plán sa mi páčil.

Keď sme prišli k Paľovi, tak som sa správal akoby som prišiel k sebe domov. Poznal som to tu predsa. Zapol som si telku a vyložil nohy na gauč.

„Zlaté, ako ti nemusím nič vysvetľovať,“ pousmial sa Paľo.

„Moc sa tu toho nezmenilo. Musím prebiť ten pach toho po mne,“ povedal som a zasmial sa.

Musím sa priznať, chcel som Paľa trošku dráždiť, pretože som nemal sex ani nepamätám a potreby sú predsa potreby. Dal som si dole tričko, nohavice a sedel len v slipoch. Paľo mal v sebe asi nejaký senzor, lebo to hneď spozoroval.

„Peťko, ja som nešukal ani nepamätám, tak prestaň, lebo to nedopadne dobre,“ povedal a mňa to tešilo.

„Tak som nadržaný, tak ťa musím trošku porajcovať,“ povedal som a začal som si hladkať poklopec.

Paľo ku mne prišiel a hneď sa hodil na bradavky. Presne si pamätal, kde má pritlačiť, kde ma olizovať, aby mi urobil dobre. Ja som si tiež veľmi dobre pamätal, na aké miesta je citlivý a čo potrebuje k uspokojeniu. Jasné, že sme neskončili len u ústnej práce, ale potreboval som si poriadne zaskákať na nejakom penise a ten Paľov bol práve akurát. Zaspomínal som si, aký bol sex s ním dobrý. Znova som mohol kričať, skákať a Paľo sa nadržane usmieval. Toto moje telo potrebovalo.

Po sexe som mu ležal na hrudi. Srdce mu pomaly prestávalo biť ako o život.

„Ty si aj tak najlepší,“ povedal Paľo a ja som ho pri tom pobozkal.

„Nápodobne. Proste pri tebe kričím najviac,“ odpovedal som mu a bola to pre neho pravdepodobne veľká poklona.

V tom mi znova zapípal mobil. Tušil som, čo tam bude.

Lukyno: Uz to vie. Citim sa strasne. Kde si? Potrebujem ta.

Ukázal som displej aj Paľovi.

„Napíš mu, nech kľudne príde. Ja budem pracovať,“ ponúkol sa a ja som mu bol vďačný.

Pre Lukyno: Som u Pala, potom ti to vysvetlim. Prid k nemu. Davaj si pozor.

Tak už to vie. Bohvie, čo ale všetko Mia vie. Ja som sa uzmieril s Paľom a oni dvaja to práve ukončili...

Obliekli sme sa a čakali na Lukáša. Prezvonil ma, čo bol symbol toho, že je pred bytovkou. Šiel som pre neho dole a bol som nervózny z celej tejto situácie.

Otvoril som mu dvere, podal mi ruku a šli sme do bytu. Sadol si na gauč a pozeral sa do zeme.

„Tak a teraz nám povedz ako to celé prebiehalo, musíš to dať von,“ povedal som a počúval.

Luky nám povedal, že šiel za Miou domov a povedal jej, že už spolu viac nemôžu byť, pretože si konečne priznal, že je gay. Nechce ju viac klamať a nechce, aby s ním strácala čas. Celú dobu plakal. Keď si spomeniem na svoj coming out, ktorý bol veselý a skôr som riešil s kým sa vyspím a teraz tu sedí Lukáš úplne mimo z toho, že skončil dvojročný vzťah.

„Povedal som jej, že som začal pochybovať vtedy, keď som poznal teba. Po tom začala kričať, že sme to robili za jej chrbtom, že sa ako debil s nami stretávala a my sme o všetkom vedeli. Je veľmi nahnevaná,“ priznal Lukáš.

„Fajn, tak to nemohlo dopadnúť inak. Myslím, že teraz by sme ju mali nechať tak,“ povedal som a hľadal podporu u Paľa.

„Tiež si myslím, že čokoľvek riešiť teraz je nevhodné. Už vieš, čo budeš robiť?“ spýtal sa Paľo Lukáša.

„Chcem byť sám. Pár dní doma, povedať to rodičom. Nechcem sa už tajiť. S ničím a nikomu,“ povedal a bolo z neho cítiť úľavu.

„Keby niečo, sme tu pre teba,“ povedal Paľo a mňa prekvapilo to množné číslo. Že my...

„Podľa mňa by sme sa mali ísť všetci okúpať. Prísť na iné myšlienky,“ navrhol som, pretože mi chýbal pohľad na chalanov pri jazere.

„Neviem, nemám moc chuť sa ukazovať,“ povedal Lukáš.

„Tam nikto nebude vedieť, že si sa práve rozišiel. A potom sa môžme hecnúť a trošku si vypiť. Teda my dvaja, pán vodič bude triezvy,“ zavtipkoval som.

„Ja sa dorazím až doma,“ usmial sa Paľo a bol som rád, že je za.

„Fajn, ale musím sa doma zastaviť pre plavky. Nie, Peťko,“ povedal, keď videl, že by som rád niečo povedal,“ naozaj nepôjdem na nuda pláž, však by nám stáli jak stožiare,“ po prvýkrát sa Lukáš usmial.

„Tak bež rýchlo pre ne a zastavíme sa o pol hoďku u teba,“ navrhol som a Lukáš teda odišiel domov.

Dal som sa zatiaľ sprchu a keď som z nej vyšiel, tak sa Paľo nejak zvláštne usmieval.

„Čo ťa tak teší?“ spýtal som sa.

„No budem mať pri sebe dvoch teplých mladých kolouškov,“ rozrehotal sa.

„Palino, prosím ťa, na neho nič neskúšaj, ok? Aj ja sa budem musieť brzdiť,“ varoval som ho.

„Dobre, dobre, len sa teším, že včera som tu ešte stresoval, či sa so mnou budeš rozprávať a dnes ťa po druhý krát uvidím nahého,“ povedal. Bol to fakt, včera by som na to ešte nepomyslel. Ale keďže sme slobodní a ja viem, že s ním nechcem vzťah, tak som v tom nevidel problém.

V tom Paľovi zazvonil mobil. Odbehol a o chvíľu sa vrátil.

„Máš na zajtra nejaký program?“ spýtal sa ma.

„No, mal by som sa ukázať doma, takže doobeda áno, prečo?“ povedal som a bol som zvedavý, prečo sa o to zaujíma.

„Naši nás pozvali k sebe na obed,“ vypadlo z neho.

„Prosím?“ nestihol som sa čudovať.

„No pozvali mňa, no keď som povedal, že sa ideme dnes kúpať, tak sa potešili a povedali, že pozvanie platí, samozrejme, aj pre teba,“ odpovedal.

„Fajn, rád ich znova uvidím,“ povedal som a naozaj som sa tešil.

Vyštartovali sme za Lukášom, ktorý nás už čakal pred jeho domom a mohli sme vyraziť. Cestou sme sa zastavili na chvíľu u nás, tiež som si zobral plavky, povedal mame, že prespím u Paľa a zajtra ideme k jeho rodičom a nevedela, čo má povedať. Zmohla sa len na to, nech si dávame pozor a nech sa večer ozvem.

Jazero bolo ako po celé leto totálne plné. Našli sme si však miesto na tri osušky a konečne si ľahli k vode. Slnko pálilo, bolo cítiť vlhkosť vody a ja som bol rád, že sme tu v takejto zostave. Len mi chýbala Mia, no o nej som nechcel začať rozprávať. Užívali sme si, že sme spolu, užívali sme si vodu. S Lukym aj trošku alkoholu, ktorý sme si kúpili v bufete.

Ako slnko začalo zapadať, tak sme sa začali baliť domov. Lukáš trochu prestával artikulovať, no Paľo mi sľúbil, že to nevyužije a nechá ho naďalej panicom. Myslím, že Lukáš najprv potreboval vypnúť, aby mohol znova začať. Vôbec som nevedel, čo mám čakať. Nevedel som, čo bude teraz. Ako sa ku komu správať. Dáme sa niekedy znova s Miou dokopy? Bude to niekedy také ako predtým? Bohvie...

Cesta domov bola zábavná, pretože som pomaly začal vysielať na rovnakej vlne ako Lukáš a Paľo sa na nás zabával.

U Paľa doma sa s nami pustil dole aj Paľo a pozerali sme v telke nejaké nemecké seriály. Vôvec sme nerozumeli, teda my s Lukášom, no tvárili sme sa zainteresovane do deja. Ani neviem ako sme zaspali.

Ráno som sa prebudil na bolesť hlavy. Tú som dobre poznal. No už dlho tu nebola. Lukáš ma obíjmal na gauči a Paľo spal na zemi. No ten bude úplne fit keď sa zobudí.

Urobil som tým mojim dvom ožrankám raňajky a zapol telku, čo ich zobudilo.

„Dobré ráno, aúúúú, ako ma bolí chrbát,“ zobudil sa prvý Palino.

„Dobré, neboj, urobím ti masáž,“ sľúbil som mu.

„Bude najlepšie, keď si nebudeme hovoriť, čo sme kto s kým v noci robili ok? Nepamätám si to a ani nechcem,“ prehovoril Lukáš.

„Ber to ako zasvetenie do gay života,“ zavtipkoval Paľo.

Chalani vypili každý asi liter vody k raňajkám a Lukáš potom odišiel pešo, že sa musí vyvetrať.

„A nás čaká návšteva našich,“ začal Paľo.

„Ideme len na obed?“ spýtal som sa.

„Nie, nakoniec zostaneme aj cez noc, naši budú spať u sestry na dome a nám náš nechajú len pre nás dvoch,“ oznámil mi a mne sa zdalo čudné byť v dome jeho rodičov osamote.

„Ok, zastavíme sa ešte u našich, musím si zbaliť nejaké veci,“ spýtal som sa.

„Géliky a tak?“ rypol do mňa.

„Keby som nemal nagelované vlásky a deodorant, tak by som o mňa nezakopol,“ bránil som sa.

Paľo mi dal pusu a povedal, že jemu sa páčim aj tak.

Po ceste k našim som premýšľal, čo to vlastne medzi mnou a Paľom je. Nechcel som to však nejak moc riešiť, no bál som sa zájsť niekde, kde sme už boli. Ja som jeho bral ako kamoša, s ktorým sa sem tam vyspím, poznáme sa, znášame sa a hocijaké tlačenie na pílu v podobe vzťahu a lásky by nás vrátilo do štádia hádok a neslobody.

„Čo to medzi nami vlastne je?“ spýtal som sa ho v aute.

„Lakťová opierka,“ odpovedal mi Paľo. Zasmial som sa.

„Pre toto ťa mám rád,“ priznal som sa jemu aj sám sebe.

„Ja ťa beriem momentálne ako kamoša s výhodami. Rozumieme si, sex s tebou je úžasný, nemusím oblbovať mladé mäská na iboyse a mám kľud. Keď začneš s hystériou, tak ťa pošlem na vlak ale inak si ťa nepustím. No nevolal by som to vzťah, vieš, že to škatuľkovanie ma desí,“ ja som to vedel presne. Však som s ním už niečo zažil.

Doma som si zbalil nejaké veci, mama stihla dať rýchly výsluch, tak som jej vysvetlil, že sme s Paľom len kamoši a trávime spolu čas. Tak to zobrala z tej lepšej strany, že aspoň nezabíjam čas s nejakým ďalším idiotom. Cítil som, že Paľa mali obaja radi. Na Maja sa už nepýtala a ja som ho tiež nechcel riešiť. Stratená existencia...

Cestou k Paľovým rodičom hrali v rádiu samé letné hity, takže som si spieval, tancoval a Paľo sa na mne zabával. Pre tieto chvíle milujem leto. Pre tú slobodu a uvoľnenosť. No, na pieseň All I want for Christmas is you sa síce tiež dá tancovať, no nie je to ono.

Krátko poobede sme zaparkovali auto pred domom. Ten dom s tým lesom na okolí bol čarovný. Vyložili sme kufre, otvorili dvere a tam nás čakali Paľovi rodičia. Miška bola znova v elegatnej blúzke a trištvrťových nohaviciach a Jozef v kraťasoch a polokošeli. Naozaj boli obaja šarmantní. Vyčarili mi úprimný úsmev na tvári.

„Pozrimeže akí vysmiati mládenci,“ privítal nás Jozef.

„Dobrý deň, tak rád vás znova vidím,“ pozdravil som sa a podal mu ruku.

„Aj my teba, aká bola cesta?“ spýtala sa Michaela.

„S týmto muzikálovým hercom veľmi zábavná a príjemná,“ odpovedal Paľo a pobozkal mamu. Všetci sme sa zasmiali.

„Keď ja si neviem pomôcť,“ bránil som sa a tiež som sa zvítal s Miškou.

Po zvítaní sme sa šli vybaliť a trošku opláchnuť. Potom sme skončili na záhrade, kde mne a sebe naliala Miška víno. Tváril som sa, že chcem len trochu, pretože nemám 18 a veľa nepijem, no keby ma videla v noci, tak by sa asi tak milo neusmievala.

„My nebudeme, Paľo, potrebujem ísť s tebou do mesta, potrebujem od teba radu kvôli tomu filtru,“ povedal Jozef Paľovi.

„Ok, len si zoberiem doklady a môžme ísť,“ súhlasil Paľo.

„ A vy nás tu neohovárajte,“ pousmial sa Jozef a obaja odišli do mesta.

Po chvíli Michaela prehovorila.

„Som rada, že sa s Paľkom znova stretávate, veľmi som si ťa obľúbila,“ povedala mi a ja som zostal zaskočený.

„To som rád, aj ja som veľmi rád, že som vás mohol spoznať. Aspoň už viem, po kom je Paľo taký, aký je. No rozhodli sme sa, že to nebudeme hrotiť a zostaneme len ako dobrí kamaráti,“ pobavilo ma ako sa dá nahradiť „sme kamoši s výhodami“ tým, že sme dobrí kamaráti.

„Rozumiem, Paľko sa vždy bránil nejakému škatuľkovaniu, no som rada, že si nenašiel znova niekoho ako bol Tomáš. Cítila som z neho niečo zlé. Ale nehovorme o ňom bez neho,“ povedal a ja som súhlasil, nemal som chuť sa o ňom baviť. Stále som rozmýšľal nad Miou.

„Niečo ťa trápi?“ spýtala sa ma.

Povedal som jej celý príbeh Lukáša a Mii. Chytila ma za ruku.

„Vidím, že si veľmi empatický a to si na ľudoch vážim. Asi je to teraz na nich, oni si musia urobiť poriadok v tom, čo chcú a čo nechcú. A či sa ešte niekedy budú stretávať,“ povedala a ja som si myslel to isté.

„To je pravda,“ súhlasil som.

„Keď mi doktor oznámil, že mám rakovinu, vtedy som zistila, kto je v mojom okolí a komu na mne záleží. Zostal nám len malý okruh známych, pretože už sme nemohli nikomu pomáhať a tak tí, ktorí nás len využívali sa nám už neozývali. Videla som na Paľkovi, že ho to trápi, no on sa vždy tváril, že nemá emócie. No ja som mama a tie to vždy vycítia. Veľmi som sa vtedy bála, že ho tu nechám a nebude sa mať kto o neho starať. No teraz som rada, že má teba a dúfam, že si to znova u teba nepokazí,“ tento rozhovor už bol intímny.

„Nepokazí?“ spýtal som sa.

„Mal si vidieť, čo som mu povedala, keď mi oznámil, že nie ste spolu a že si s niekým iným. Vynadala som mu, že stratil úžasného chalana. Ani tu dokonca nechodil, bál sa ma,“ povedala Miška a zasmiala sa.

„To je zlaté, ďakujem,“ povedal som a hlas sa mi začal triasť,“ a to, s tou rakovinou ma mrzí, neviem prečo majú tí dobrí a milí ľudia najväčšie starosti,“ dopovedal som a zlomil sa mi hlas. Po tvári mi začala tiecť slza. Bolo to nefér, Mia, Lukáš a ani Miška si určite nezaslúžili to, čím si prechádzajú.

„Peťko, neplač, treba bojovať s tým, čo ti život prinesie. Plač uvoľnuje, ale nepomôže nám v riešení probémov. Ja som rada, že to mám za sebou, teraz si užívam život o 100 krát viac,“ povedala a objala ma.

„A kľudne mi tykaj, však keď som už kvôli tebe nakričala na Paľa, tak si to zaslúžiš,“ povedal a ja som bol v šoku.

„Ďakujem, veľmi si to vážim, ja som Peťo,“ podal som jej ruku.

„Miška, teším sa,“ objala ma a pobozkala.

Chvíľu na to prišli chalani a vyzerali, že si tiež dobré pokecali. Pogrilovali sme si a podvečer sme sa rozhodli, že skočíme do bazénu. Šantili sme sa s Paľom vo vode, no rodičia sa po chvíli rozhodoli, že pôjdu za Paľovou sestrou Kikou a nás tu nechajú samych, nech máme súkromie.

Sedeli sme na záhradných sedačkách, keď ku mne prišla Miška v letných červených šatách a požiadala ma, či by som jej pomohol so zapínaním.

„Jasné, pomôžem ti,“ súhlasil som.

„Vy si tykáte?“ čudoval sa Paľo a ja som si uvedomil, že dovtedy sme sa s Miškou nerozprávali.

„Ešte veľa o nás nevieš,“ povedala Miška, žmurkla na mňa a odišla. Paľo sa usmieval. Bolo vidieť, že je spokojný. Aj ja som bol.

Rodičia nám ešte od auta zakývali a brána sa pomaly za nimi zatvárala. Mal som hriešne myšlienky. V tom Paľo doniesol šampanské, dva poháre a otvoril ho. Nalial do pohárov šampanské a podal mi pohár.

„Na nás,“ pripili sme si.

Potom sme vošli do bazénu a užívali si vodu. Po vypití tretieho pohára si Paľo vyzliekol plavky.

„Ale pán Pánik, čo to robíte?“ spýtal som sa ho.

„To, čo teraz urobím s vami,“ povedal a vyzliekol mi pod vodou aj tie moje.

Začali sme sa bozkávať. Jeho vlhký jazyk chutil po sladkých bublinkách a voda mi pomohla uvolniť sa. Paľo bol ako zviera, nevedel sa nabažiť mňa a ja zas jeho. To, že jeho rodičia bývali na okraji lesa malo svoje výhody. Mohol som kričať pri sexe v bazéne a nič nám nehrozilo. Po chvíli sme vyšli na trávu a rozdali si to tam. Vyskášali sme snáď všetky polohy a obaja sa uvoľnili. Po tomto všetkom divadle sme ležali na deke na tráve a pozerali sa na oblohu.

„Letá s tebou sú super,“ priznal Paľo a pobozkal ma na čelo.

„Nápodobne,“ súhlasil som a silno ho objal. Nič mi totiž nechýbalo...