Príbehy z pera : Betónový múr

Ako všetky príbehy, ktoré sú na mojom profile. Tak aj tento je podla skutočnej udalosti. Bol rok 2007 a práve sme boli s kamarátmi v puberte. Ako všetkých puberťakov, tak aj nás napadali rôzne nápady.

Obdobie puberty bolo šialenejšie ako detstvo a potvrdzovalo sa to aj tým kým nás naháňali po dedine naši rodičia, známi a dedinčania, že po meste nás a v iných dedinách nás už naháňali a dýchali nám na krk muži zákona odevení v zelenom.

Bola chladná noc, po hlavách nám behali rôzne myšlienky, no tie najpodstatnejšie sa nám usadili v hlave po filme Gympl, ktorý bol zväčša o sprejovaní. Sprejovanie tak isto ako začiatky popíjania započali okolo roku 2008, kedy sme boli medzi strednou a základnou školou. Spoznávali sme svet a jeho hranice. Niekedy je nevyhnutné sa popáliť aby sme sa poučili a to sa nám stalo v túto chladnú osudnú noc.

Pome dalej !!! Zakričal mini ŠIMI keď Braniš odfotil dokončený grafit v rusovskom parku. Bola sobota večer a dnešná noc bola obetovaná robeniu grafitov na zrúcaninách a starých domoch. No ten nápad, keby šimi nepovedal nech ideme ďalej by nám pomohol dospieť k tomu, že by sme neriešili žiadne problémy, lebo tento večer ovplyvnil celý priebeh sprejovania v našej obci a v okolí. Pome kúsok odtiaľto je dobré miesto. No stále som nevedel aké, kedže zrúcaninz boli už všetky posprejované. Zrazu sme sa ocitli na hlavnej ceste. Vídite to ?? Opýtal sa šimi. Ten múr ? Opýtal sa Pejp. Jo, odpovedal šimi. Potrebujeme aj čekovanie ty a ty, ukázal prstom na mňa a Norberga. Nechcete sprejovať tak budete čekovať jop. Jo hovorím na hlavnej ceste sa musí čekovať. Dával som tomu aj nádej, že je velka tma a múr bol dalej od cesty čiže by to okoloidúci nemuseli vidieť. Tak sme sa postavili na roh. Hej počkaj čo to robíš, zakričal braniš na Pejpa, ktorý si dával dole zimnú bundu. Ideme len v mikinách, aby sme boli rýchlejší a hlavne aby sme si nezašpinili bundy. Okej, ved chalani to postrážia. Položili vedla nás bundy na elektrickú búdku , bundy.

Najprv kriedou prešli po múre a urobili si náčrt. My sme stali na rohu a potajme sledovali cestu aj ich ako sa pripravujú. Ok náčrt by bol trz dáme chróm, už aj bolo po ňom. OK ideme Writovať písmená. Auta len brázdili s jednej strany na druhú. No nikto si v tme nevšímal tri siluety pri betónovom múre. Až ked zrazu vydíme auto, ktoré išlo podozrivo rýchlo, zničoho nič prudko, zabočilo do zákruty na konci múru. Zrazu okolo nás šprintujú dvaja naši kamaráti s kapucňami na hlavách. A za nimi beží muž v zelenom, ohromným šprintom. Nám buchajú srdcia a nevieme čo máme robiť. Zrazu pri nás zastaví auto. Bolo to policajné auto a v ňom policajt, ktorý na nás spustil, kade bežali. Povedal som si ok, ideme hrať a zdržovať. Neviem čo sa deje, deje sa niečo ?? Pýtal som sa policajta. ON odpovedal, nejakí chalani tu akurát sprejovali. A utekali tadialto aj môj kolega. Hovorím my sme tu len diskutovali a zrazu vidíme ako niekto beží to bolo všetko. Hej a čo tie bundy za vami. Neviete koho sú. Nééé, nevieme ako hoorím došli sme le teraz. to bude asi tých chalanov. Viem že boli traja. Ok idem rýchlo pomôcť kolegovi. Hned ako auto podišlo do ulice vzal som bundy a tekal som tak aj s Norbergom, že som myslel že mi pukne srdce. Ked už sme nevládali. Musel som vymyslieť daky plán, kam dať bundy aby nás s nimi nechytili, že sme boli komplici. A tak sme zastavili pri jednom dome , kde bol velky ihličnatý strom a a ihličie mal až po zem. Hodil som bundy pod a išli sme rýchlou chôdzou na bus, ktorý nás odviezol domov do vedlajšej dediny. Čo teraz, v strese som zjedol asi štyri horálky, a hovorím musíme sa vrátiť po tie bundy. Norberg suhlásil ale ako je dosť hodín a busy už nejdú. Zavolám Fotrovi. To chceš urobiť. Inej cesty niet, moj otec to pochopí. OK teda, neprotestoval Norberg a tak prišli na ihrisko do krčmy s autom po nás rodičia a všetko sme im povedali. Zobral som bundy a prehadzoval som ich kamarátom cez ploty. No nevedel som o nikom nič. Vedeli sme len, že ich chytili a, že by som nechcel byť v ich koži. Na druhý deň sme sa dozvedeli, že Pejpovi sa podarilo im utiecť. Ale za cenu, že s úplne novými teniskami utekal cez pole. Blatné pole ho spomalovalo natolko, že musel nechať jednu novú tenisku, v poli. Domov došiel bez bundy a v jednej bielej teniske, na druhej nohe mal len špinavú ponožku. Napokon sme zistili, že chalani boli v cpz a chceli aby nabonzovali toho tretieho. Dokonca si policajti mysleli, že ked chytili šimiho a braňiša, tretí zobral bundy a utiekol im medzi prstami. Vôbec nepodozrievali nás postávajúcich pri bundách. Pejpa nakoniec jeden z nich nabonzoval a čelili následkom, myslím pokute a oblietačkám na súdoch. No my ako komplici sme ostali čistí. Po pol roku múr zbúrali a dnes už tam stojí rozsiahla obytná štvrť, všetko je zastavané a príhoda s betónovým múrom nám ostala v hlavách ako upozornenie, čo je dosť,(mali skončiť v tú noc s tými grafitmi v parku, tam mal skončiť večer a nemali pokúšať šťastie na hlavnej ulici.) to je dosť, a hlavne nevymýšľať žiadne vandálne činy na verejnosti a pod kamerami. Dodnes ma mrazí tento zážitok zo školských čias, ale bola to príprava na ďalšie mrazom bežiace po chrbte zážitky.

To Be Continued..........................................................

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
0
Poslať správu

Chceš vedieť, keď M. J. M. Nim. pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.