29.1.2018 17:43

Lifeline 7 - Musíme si to vysvetliť

18+
CITLIVÝ OBSAH
Článok môže obsahovať:
produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
sex, nahotu a iný nsfw obsah
násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
MÁM NAD 18 A CHCEM ZOBRAZIŤ OBSAH
Dúfam, že sa vám blog stále páči a ste zvedaví na pokračovanie :)

Ráno sme sa zobudili na terase. Rýchlo upratali, dali si malé raňajky a čakali Paľových rodičov.

Tí prišli na obed, tak sme sa zhodli, že najlepšie bude, keď sa najeme niekde v reštaurácií a po obede sa vrátime domov k Paľovi. Zbalil som si veci a bol trochu smutný z toho, že zas odchádzame. Tu by som sa snáď mohol aj presťahovať. Bol tu totiž kľud a pokoj. A to mi chýbalo. Možno na staré kolená... J

Najedli sme sa v Mikuláši a dohodli sa, že sa čoskoro ukážeme a navštívime aj Paľovu sestru, ktorá je na mňa zvedavá.

„Ešteže sme to nechceli hrotiť,“ povedal som Paľovi v aute na ceste domov.

„Tak nemôžem mame povedať, ahoj mami, vieš čo Peťa mám len na sex,“ odpovedal mi.

„Prosím?“ čudoval som sa.

„Však vieš ako to myslím, že sme kamoši s občasným sexom,“ vysvetlil mi.

„Že občasným,“ pousmial som sa. Jeden s druhým sme mohli spávať snáď neustále.

„Tak ale kto by odolal takému telu? Mal by som si na teba dávať pozor, lebo mi ťa unesie nejaký starý Nemec na nakrúcanie péčka,“ povedal s úsmevom na tvári.

„Po prvé, po nemecky neviem a porno točiť nechcem, po druhé som slobodný človek a keby som chcel, tak odídem s hocikým,“ vysvetlil som mu, že som svojprávny.

„Však áno, áno,“ zasmial sa Paľo.

„Hodíš ma domov? Dik,“ spýtal som sa.

„Ako chceš,“ ukončil debatu Paľo a zvyšok cesty sme počúvali hudbu z rádia.

Po príchode domov naši doma neboli, tak som sa pustil do palaciniek, ktoré boli na drese a pustil si hudbu. Bol som viac menej spokojný. Miloval som leto, čas, keď nebola škola, všetci boli veselí, uvoľnení a bez stresu. Dni boli dlhé, slnečné a teplé.

Prebudil ma zvuk správy na facebooku. Ani neviem ako som po tom sladkom olovrante zaspal. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, kde som a čo robím, ale opláchol som sa vodou a trošku sa zorientoval.

Pozrel som sa na facebook a neveril vlastným očiam.

Mia R.: Ahoj Peto...

Fúha, taký rýchly začiatok konverzácie som nečakal.

Peter S.: Ahoj Mia.

Mia R.: mozme sa stretnut zajtra u mna doma? Chcem to konecne uzavriet... Chcem, aby tam prisiel aj Lukas. Potrebujem sa vyrozpravat.

Peter S.: Jasne, ja pridem urcite. Viem, ze je to teraz velmi zvlastne obdobie. Ale chcem, aby sme znova boli kamarati... vsetci... aj ked to bude tazke

Mia R.: to bude. Tak zajtra na desiatu to moze byt?

Peter S.: Jasne, pridem. Zatial sa maj, chybas mi

Mia R.: aj ty mne...

Nevedel som, čo si mám myslieť. V predstavách som si myslel, že ma bude najbližší pol rok Mia ignorovať a že nebudeme viesť akýkoľvek dialóg. A teraz sa máme vidieť? Aj s Lukášom? Bol som z toho zmätený, no tešil som sa. Veľmi som si prial, aby sme boli znova kamoši, stretávali sa, pretože môj život bez nich nebol úplný. Bral som ich ako súrodencov. Aj keď Lukáša skôr ako incestného staršieho brata :D

Naši prišli podvečer a vysvitlo, že boli u tety Viery, ktorá sa rozvádza, tak to boli včera večer zapiť. Myslel, som, že vzťahy riešia len puberťáci ako ja, ale zjavne vzťahy sú problém v akomkoľvek veku. Len ja sa nebudem musieť nikdy rozvádzať. Čo je výhoda. Len za zbalím a odídem.

Napadlo mi, že by sme mohli vyjsť s našimi večer niekde von a keďže súhlasili, skočili sme do mesta na kávu. Slnko pomaly zapadalo a vzduch bol teplý po dlhom horúcom dni.

„Takže ste teraz s Paľom spolu?“ spýtal sa po objednaní otec.

„Nie tak celkom. Sme kamaráti. Nič viac, nič menej, vzťah ani jeden nechce,“ ozrejmil som situáciu rodičom.

„Hlavne si dávaj na seba pozor,“ strachovala sa mama.

„Dám, neboj. Nechcete ísť niekam na víkend?“ spýtal som sa ich.

„Potrebuješ voľný byt?“ pousmial sa otec.

„Nie, len chcem, aby ste si oddýchli. Nemáte chuť na nejaké kúpele? Napríklad aj Turčianske,“ spýtal som sa ich.

„Vidíš, to nie je zlý nápad. V kúpeľoch sme boli snáď ešte v socializme,“ zaspomínal otec.

Bol som rád, že sa ich nálada zlepšila a že sa mali radi. Keď vidím ako sa vzťahy rúcajú, ľudia sa rozchádzajú, záležalo mi na tom, aby to im klapalo.

Neskôr som im povedal všetko o Mii a o tom, že sa máme zajtra vidieť. Potreboval som nejak povzbudiť.

„To je dobré, že sa chce stretnúť sama od seba. Choď tam a uvidíš, čo sa bude diať. Prinajhoršom prídeme pre teba,“ radila mi mama.

„Som zvedavý čo sa bude diať,“ povedal som a odpil si z kávy.

Ten večer bol super. Veľa sme sa nasmiali, poklebetili, domov sme prišli až okolo desiatej. Keďže sme mali kávu, tak sme pozerali do noci televízor a zaspal som okolo tretej nad ránom.

Zobudil som sa o ôsmej a dostal nervy, že nestihnem vlak a byť tak načas u Mii. Otec sa však ponúkol, že ma hodia do Žiliny, chceli ísť na nákupy. Vysvetlil to aj tým, že za moje dnešné meškanie môžu aj oni.

Nasadli sme teda do auta a vyrazili. Vôbec som nevedel, čo mám od tej návštevy očakávať. V aute som si však povedal, že musím zachovať chladnú hlavu a riešiť veci s kľudom. Nie som predsa už to sprosté decko ako minulý rok.

Naši ma vysadili pred Miiným domom a ja som zavolal Mii, že som pri bráne, a tak ma pustila dnu. Vošiel som do jej izby, kde už bol Lukáš. Obaja boli uplakaní. Božemôj, čo sa tu dialo...

„Ahojte,“ povedal som na začiatok.

„Ahoj,“ odpovedala mi Mia.

„Čau,“ odzdravil Lukáš.

„Som rada, že si prišiel,“ povedala mi Mia a objala ma. V tej miestnosti sa dali emócie krájať.

„Chcem si to vysvetliť,“ povedal som a bol som šťastný, že sme spolu. Sadol som si na posteľ.

„To, čo sa stalo som nečakala. Teda, aby som bola úprimná, niečo som tušila. Ale neverila tomu. Lukáš dnes prišiel skôr, aby sme si vyjasnili veci aj v súkromí, no chcem si to vyriešiť aj s tebou. Keďže sa ťa to týka,“ povedala a ja som len ticho počúval.

„Keď mi pred pár mesiacmi Lukáš povedal, že je bi, nalomilo to moje pochybnosti ešte viac. Tvárila som sa však, že to nejak neovplyvňuje náš vzťah. No v poslednom čase sme boli nejakí rozladení. Cítila som, že to už nie je také ako predtým. No a keď mi nakoniec povedal, že je gay, to ma dorazilo. Prvé dva dni som len plakala. No potom tu bola Lucka a rozoberali sme to. Pochopila som, že je to takto dobré, takto to malo byť a s Lukym sme zažili veľa krásneho a na to nechcem zabudnúť,“ utrela si slzy.

„My dvaja sa poznáme už dlho a nechcela som, aby sa to skončilo takto. Záleží mi na tebe a viem, že nemôžeš za to, že je Lukáš gay. To je príroda. Možno by si to priznal o pár rokov neskôr a bolo by už neskoro. Radšej žiť v krutej pravde ako v sladkom klamstve. Mám ťa rada,“ povedala a objala ma.

„Aj ja teba zlatko,“ po líci mi stekala slza. Bol som neskutočne šťastní, že budeme znova spolu. Aj keď začiatky budú divné.

Všetci traja sme sa nakoniec rozplakali a bolo to krásne. Obíjmať sa v objatí a nechať všetko na chvíľu tak...

Neskôr sme zašli na terasu a otvorili si radlery. Začali sme spomínať na veci, ktoré sa nám udiali. Na naše zoznámenie, na moje minuloročné narodky, na nedávnu nudapláž. Smiali sme sa a bolo nás dosť počuť.

„A nie že sa teraz vy dvaja dáte dokopy, to by bolo choré, jasné?“ upozornila nás Mia.

„Tak to som naozaj nečakal, že z teba vypadne taká veta, na čom frčíš?“ spýtal som sa.

„Toto som zvládla aj bez zlatého klasu v nose,“ zabila Mia.

„Sľubujem, že sa ho nedotknem a že sa budeme len držať za ruky,“ povedal Lukáš a Mia do neho hodila prázdnu plechovku.

„A ja skončím s desiatimi mačkami ako stará panna,“ ľutovala sa Mia.

„Ty už neskončíš ako panna o to som sa stihol postarať,“ povedal Lukáš a všetci sme sa strašne rozosmiali.

Mia začala byť unavená a priznala sa, že cez noc skoro nespala, lebo mala nervy z dneška, tak sme ju nechali ísť si ľahnúť a my s Lukášom sme sa vybrali do mesta na kávu. Nič iné ako Miškova kaviareň nám nenapadlo.

Lukáš bol u Mii autom, takže sme sa ešte cestou zábavali a užívali si krásneho dňa. Už mi chýbala naozaj len káva od Miška.

„Tak vy ste tu už poriadne dlho neboli,“ zotrel nás Michal hneď ako sme si sadli do kaviarne.

„Ospravedlňujeme sa, ale máme na to svoje dôvody,“ povedali sme a keď nám priniesol Miško kávy prisadol si a povedal:

„Tak počúvam,“ a tak sme mu povedali všetko, čo sa stalo.

„Tak vitaj v gay svete, tu kávu máš na mňa,“ povedal Mišo a ja som sa urazil.

„Toto je diskriminácia a čo ja?“ spýtal som sa.

„Fajn, keďže si mu pomohol sa vyoutovať, máš to dnes zadarmo,“ povedal Mišo a pousmial sa.

„Ďakujem pekne,“ odpovedal som tiež s úsmevom na tvári. V tom momente mi napadlo, že by som mal zavolať Paľovi, začal mi pomaly chýbať.

Nedvíhal. To bolo čudné. Možno ešte spí, pomyslel som si. No za chvíľu mi na mobil pípla esemeska.

Píše: Paľo

Ahoj Peto, teraz nemozem, mam rande. Zavolam ti poobede. Cus

Aha. Tak Paľo je na rande... Jasné, keď ja nemám čas, musí si nájsť zábavu...

„To je Paľo?“ spýtal sa Lukáš.

„Hej, chcel som sa s ním stretnúť, no nemá čas. Je na rande,“ ozrejmil som mu to, čo mi odpísal Paľo. Teda ako ma odpísal Paľo.

„Na rande? Som myslel, že ste znova spolu,“ povedal Lukáš.

„Nie, nie sme,“ odpovedal som a zahľadel sa do prázdna. V tom mi zazvonil mobil. Mama.

Chcela mi len oznámiť, že sa rozhodli ísť do kúpeľov už dnes večer, takže mám voľný byt odo dnes. Potešil som sa, že budem mať doma trošku súkromia.

„Hodíš ma na stanicu?“ spýtal som sa Lukáša keď sme dopili kávu.

„Jasné, nemám ťa hodiť domov?“ ponúkol sa.

„Naozaj netreba, ale dik,“ poďakoval som.

Cestou na stanicu mi Lukáš povedal, že sa v najbližších dňoch asi vyoutuje, lebo sa ho stále rodičia pýtajú na Miu. Tak som mu zaželal veľa úspechov. Keby niečo, môže prespať u mňa.

„Aj Mia sa ponúkla, je to vtipné, čo? Že baba, ktorú som nechal sa o mňa chce starať,“ smial sa Luky.

„Ja už vôbec netuším, čo je normálne a čo nie, prečo vždy letá musia byť také búrlivé?“ zamyslel som sa.

„Netuším,“ odpovedal Lukáš, vyhodil ma na stanici a odišiel.

Ja som si kúpil lístok na vlak a čakal pol hodinu na najbližší osobák do Vrútok. Prechádzal som sa po nástupišti a nevedel sa toho vlaku dočkať. Na stanici sa v lete premávajú rôzne individuá.

Počas cesty som premýšľal nad tým, ako asi bude vyzerať Lukášov coming out. Neskôr som myšlienkami prešiel k tomu, že vždy som tajne túžil po Lukášovi a teraz, keď si priznal, že je gay sa moje túžby niekde stratili. Už by to nebolo ono. A bolo by to divné vyspať sa s ním po tom všetkom. Len sa bojím čo s ním urobí gay komunita, keď sa začne s niekým stretávať. Mal by som si ho pamätať takéhoto...

Keď vlak prechádzal okolo Šanghaja tak som si uvedomil, že sme tam už dlho neboli. Možno tam skočíme v sobotu, potrebujem sa odreagovať.

Ani neviem ako rýchlo som bol zo stanice rýchlo doma, no užíval som si to ticho a kľud. Zapol som si iboys, facebook a nejakú hudbu. Maminka sa o mňa postarala, navarila dopredu na nasledujúce dni a tak som sa nemusel strachovať čo budem jesť.

Napadlo mi, že sa pozriem, či je Paľo online. Nebol. Asi stále oblbuje nejaké mladé mäsko. Nečakal som, že pôjde na rande tak skoro. Ja viem, nesľubovali sme si nič, ale sám vravel, že je rád, že sa stretávame, aspoň nemusí nič riešiť. To ma berie ako zábavu, ktorou si plní čas a keď bude niečo zaujímavejšie, tak ma zas odloží? Takto som si to naše kamarátstvo nepredstavoval.

Repertoár hudby sa začal meniť. Z tanečných letných hitov som prešiel postupne na zamilované patetické slaďaky. Na chvíľu som si dokonca zdriemol a vidina prázdneho bytu už nebola taká úžasná, pretože som sa chcel vyrozprávať. Mia a Lukáš však boli ďaleko.

Skočil som teda do sprchy a potom na iboys. Pozrel som si hodnotenia za posledné dni a hľadal niekoho súceho na chat. Ako som tak blúdil medzi zblúdencami, všimol som si, že ma ohodnotil niekto nový. Refrešol som profil a bol zvedavý, kto to je.

Borys76

Ahoj, pekny profil, teda pekne fotky J

V preklade, pekný ja :D Pousmial som sa. Keď ma niekto ypsilon v mene, tak to bude teda konverzácia. Bol som zvedavý na ďalšie ypsilóny.

Peter7:

Ahoj, dakujem... Snazil som sa.

Milujem svoje tri bodky. Sú také veľavravné. Klikol som si na jeho profil a dozvedel sa, že má 32, žije v Žiline, nemal fotku ale za to mal bohato vyplnenú časť „Niečo o mne“... Vysvetľoval tam prečo nemá fotku, pretože je opatrný a nedôveruje len tak niekomu. Mal rád cestovanie, teplo, leto, hudbu a hovoril 4 jazykmi... To by sa mohlo hodiť. Keď môže mať rande Paľo, môžem mať aj ja.

Na začiatku sme začali rozoberať kto mal aký deň, kto čo robí a všetky tie úvodné kraviny. Nemal som veľmi chuť vypisovať si s niekým, pretože moja nálada bola ovplyvnená blížiacou sa depkou. Tak som sa rozlúčil a povedal, že môžme zajtra pokračovať. Vypol som notebook, pustil si film Surfaři a sníval o tom, že aj ja si raz nájdem nejakého postaršieho priateľa a budeme spolu brázdiť na vlnách a surfovať... No, asi len na Váhu...

Zvonil mi telefón... Kokos, bolo už ráno.

Volala mi mama, že oni sa majú super a ako som prežil noc. Ani neviem ako som zaspal. To, že rádio s depresivnými piesňami hralo celú noc som jej radšej nespomínal. Našiel som si aj smsku od Paľa.

Píše: Paľo

Ahoj, pridem dnes po teba? Chcem sa ist kupat.

Voda mi možno pomôže... A možno sa mi aj ospravedlní. Počkať, Paľo a ospravedlnenie? To skôr splavím ten Váh...

Odpísal som, že môžme ísť poobede, lebo na obed idem k sestre ale potom som k dispozícií. Dohodli sme sa na tretiu a ja som šiel do sprchy.

Cestou za sestrou som volal Lukášovi, ktorý bol u Mii, ktorá ho pripravovala na jeho coming out. Celá tá situácia bola zábavná. Nám sa v živote môže stať asi naozaj hocičo.

Návšteva u sestry bola fajn, obed bol chutný, až som to skoro prehnal, no aspoň sa neutopím. Prišiel som ešte domov, zobral si plavky, opaľovák, vodu a čakal pred domom na známe auto.

Paľo prišiel za krátko a vyštartovali sme. Voňal, bol ostrihaný, oholený a mal nejaký čudný úsmev.

„Si sa holil?“ spýtal som sa ho, aby si uvedomil, že som si zmenu všimol.

„Áno, ešte včera. Aby som bol pekný,“ priznal sa.

„A pre koho? Teda ak sa môžem spýtať?“ rýpal som.

„Však som ti písal, že som mal rande. Taký jeden chalan zo Žiliny, písali sme si už dávno. Zlatý, usmievavý,“ opisoval mi dotyčného a ja som bol celý bez seba, že sa bavíme o niekom usmievavom, akoby som ja bol chodiaca katastrofa.

„A čo musel dnes do škôlky, keď si sa ulakomil na mňa?“ spýtal som sa, pretože mi bolo jasné, že je mladší ako ja.

„Aký si ješitný. Nie, len o ňom rodičia ešte nevedia, že je teplý. Tak dnes šiel s nimi, lebo nechcel klamať.“

„Hmmmm, to vyzerá na dlhý vzťah. Kedy idete k vašim?

„Prestaň, dnešok si chcem užiť,“ odvrkol.

Nejak som prestával chápať, prečo tu vlastne som. Však on sa mohol ísť kúpať aj so svojím egom...

Na jazere bolo ako vždy veľa ľudí. Aspoň sme sa nemuseli rozprávať medzi sebou. Snažil som sa užívať si slnko, teplo a vodu. Nie je nič lepšie ako vkročiť do osviežujúcej vody a relaxovať v nej. Paľo sa ukazoval vo vode ako nejaký alfasamec, chodil sem a tam. Asi na neho šla druhá puberta. Pustil som si do uší hudbu a opaľoval sa. Dnes to v klube zapijem.

Trošku som si zdriemol a pripadal som si ako nejaký starý dedek, ktorý zaspí na slnku. Chvalabohu som nebol spálený. Paľo práve vyliezal z vody. Zazvonil mi mobil.

„Prosím?“ zodvihol som a na slnku som nevidel kto mi volá.

„Ahoj Peťko, tak už to naši vedia, boli zo začiatku mimo, bola so mnou aj Mia, báli sa, že sme im prišli povedať, že je tehotná, takže najprv boli mimo, no potom sa mama rozpakala, z čoho som bol mimo ja, ale povedali, že som ich syn a že budem ich syn vždy. Otec dokonca žartoval, že teraz mi môže kafrať do kapusty,“ vybalil na mňa Luky.

„To je super, teším sa s tebou, teda s vami,“ tešil som sa.

„Tak to musíme ísť zapiť. Vidíme sa večer v Šanghaji?“ opýtal sa.

„Jasné, večer sme tam,“ povedal som a zložil telefón.

„Lukáš mal práve coming out. Ideme do zapiť do Vrútok, pridáš sa?“ navrhol som Paľovi.

„Nie, dnes nemôžem,“ odbil ma. Jasné, dieťa potrebuje starostlivosť.

„Ok,“ odvetil som a začal som sa obliekať. Nasadli sme do auta. Nevedel som, čo to má celé znamenať. Aspoň som sa okúpal.

„Ty žiarliš?“ spýtal sa ma Paľo cestou.

„Prosím? Neviem na koho,“ oponoval som mu a trošku klamal. Žiarlil som ako stará bosorka. Myslel som, že Paľo bude len môj a zas budeme spolu. Len to nebudeme volať vzťah. Aj z toho som mal včera depku. Že som si to uvedomil.

„Lebo sa tak správaš. Buď ku mne úprimný,“ bože, tak on je celý čas na mňa odporný a teraz sa chce rozprávať.

„Dobre, fajn, ako chceš. Áno žiarlim. Myslel som, že ti to vyhovuje, že sa stretávame, spíme spolu a že nepotrebuješ nikoho iného. Ale ako vidím, tak som len zábava, kým príde niekto vážny. Neviem prečo sme potom boli u vašich, prečo mi dávaš pocit, že ti na mne záleží, keď za chrbtom si niečo riešiš. Vieš, že ja všetko riešim cez city. A aj tak to robíš?“ vybuchol som. Chcel úprimnosť, mal ju mať.

„Bude dobré, keď si to obaja necháme uležať v hlave, teraz to nemá cenu riešiť,“ vypadlo z neho.

Ja som ho fakt nechápal. Tak ako pred rokom, tak aj teraz. Chce to riešiť, potom nie, potom áno, potom som zas debilné decko, potom som inteligent. Ježišimária. Vrelo to vo mne. No nejak som sa upokojil, zaželal pekný zvyšok večera a vystúpil. Bez ďalších hádok.

Zapol som si hudbu a premýšľal. Premietal som si celý ten „výlet“ v hlave a pochopil, že chyba nie je vo mne. Mám 16, ale on sa správa ako sprosté decko. Alebo je len schyzofrenik...

Na facebooku som si písal s Miou, ktorej som napísal, že asi neprídem, lebo som smutný. Po dlhom prehováraní, že Paľo iný nebude a že ho nemôžem brať vážne, som uznal, že na chvíľu pôjdem, keď už Lukáš urobil taký veľký krok.

Osprchoval som sa, hodinu vyberal trápne tričko s nohavicami, nevedel som sa rozhodnúť. Pri obliekaní mi pípla esemeska.

Píše: Paľo

Prepac, nie som vo svojej kozi. Chcem sa zajtra porozpravat. Napis mi zajtra, cau

Božemôj, toto je sen. Reaguje ako 12 ročná baba, ktorá nemá odvahu povedať veci do očí. Fakt sa hodí k tým deťom, s ktorými sa stretáva.

Nič som neodpísal. Začal som sám sebe vyčítať, prečo to tak riešim. On iný nebude, spolu nikdy nebudeme, ľúbiť ho ľúbim, no vzťah u nás nikdy nebude možný, lebo sme povahy, ktoré spolu nevyjdú.

S týmto verdiktom som si pustil gay ikony a pripravoval si náladu na večer. Ani neviem ako ten čas ubehol a začalo sa stmievať. Lukáš mi volal, že už sú dole. Čakal som len ich dvoch, no keď som vyšiel z vchodu domu videl som, že auto je skoro plné. Bola s nimi aj Lucka so svojím novým objavom, Marekom.

„Ahojte všetci,“ pozdravil som sa.

„Peťko, toto je Marek, Marek, Peťko,“ predstavila nás Lucka. Marek bol nižší, pevný chalan s krátkymi čiernými vlasmi.

„Teší ma,“ pozdravil som a podal mu ruku.

„Aj mna,“ ozdravil.

„A nie, že z neho spravíš gaya,“ žartovala Lucka.

Všetci sme sa rozosmiali. Až na Mareka.

„Nechápem?“ čudoval sa.

„Mia a Luky spolu chodili, no Lukáš po čase prišiel na to, že je gay a tak už spolu nechodia,“ zhrnula Lucka.

„Tak to ste teda partia, ale mne sa také nič nemôže stať. Klacky sú fuj,“ povedal a všetci sme vybuchli ešte väčším záchvatom smiechu.

Klub ešte nebol plný, tak sme si našli pekný box a objednali si. Začal som najprv vodkou, no po druhej som ju vymenil za Martini. Budem za dámu, rozhodol som sa.

Dj hral dobre a tak sa zábava stupňovala. Prišiel som k baru, po daľší drink, keď som ho zrazu zbadal.

„Maťo?“ prihovoril som sa mu.

„Peťo? Čo ty tu?“ spýtal sa ma Maťo.

„Zakladám rodinu, čo ty?“ zasmial som sa. Maťo bol sestrin bývalý spolužiak.

„Rozkukujem sa. Chcel som skúsiť zoznámiť sa v gay klube,“ priznal sa a začali sa mu červenať uši.

„Tak ja som si vždy hovoril, že chodíš nejak pekne nahodený. Vidíš, aký je ten život?“ nevedel som uveriť vlastným očiam. Maťo bol neraz mojou predstavou pri ručných prácach.

„Poď, musím ti niekoho predstaviť,“ ťahal som ho za ruku.

„Deti, toto je kamarát Maťo, je tu nový a tiež sa krstí,“ predstavil som ho ostatným.

Maťo bez problémov zapadol do našej partie a celú noc sme tancovali. Nad ránom, ako je u mňa zvykom, som sa vybral trochu na dýchať na čerstvý vzduch. Všimol som si, že Maťo a Lukáš su pri vode a rozprávajú sa. Tak som si musel vybrať nejaký iný priestor na prechádzku. Sadol som si na obrubník. Prichádzala ku mne osoba. Známa osoba. Ach jaj, zas on.

„Ahoj,“ pozdravil sa.

„Zas sa chceš pobiť?“ spýtal som sa a začal sa báť. Mám z neho stále strach.

„Nie, prišiel som v mieri. Nepijem, nešňupem, som čistý,“ povedal a sadol si.

„To som za posledný rok počul tisíc krát,“ povedal som a pozrel sa na neho. Stále mal krásne telo.

„Ja viem. Musel som sa presťahovať, už nebývam tam kde som býval. Prestal som sa s tými ľudmi stretávať. Naozaj som sa uvedomil až keď som sa triasol v byte sám a mal som nervy. Liečim sa u špecialistu a pomáha mi to. Teraz som v období urovnávania vzťahov. Je to súčasť terapie. Vedel som, že ťa tu stretnem. Nemôžem ísť dnu. Tento klub mi nerobí dobre. Čakal som celú noc v aute, čakal som kedy vyjdeš. Peťko, chcem sa ti ospravedlniť,“ povedal a vyzeral byť unavený.

„Rišo, ja ti už neverím. Nechci odo mňa, aby som teraz výskal radosťou, že si sa uvedomil. Mňa presvedčia až činy. Bojím sa ťa. Bol si pre mňa nebezpečný. Vyhrážal si sa mi. Idem dnu. Môžme sa stretnúť niekde v meste a porozprávať. Nechcem byť s tebou osamote. Zatiaľ sa maj,“ povedal som, postavil sa a on ma znovu chytil za ruku.

„Mám ťa rád. Chcem si znova u teba vybudovať dôveru,“ povedal a usmial sa. Ten jeho úsmev. No nemôžem sa dostať tam, kde som bol.

Vošiel som do klubu a Mia sa práve rozprávala s nejakým chalanom, Lucka sedela sama v boxe.

„Marek si odskočil, chvíľu sa bál, ale povedala som mu, že keby niečo, má mi zavolať,“ pousmiala sa.

„S kým to tancuje Mia?“ spýtal som sa.

„Nejaký chalan ju namotáva. Je tu partia troch týpkov, zjavne hetero, tak sa jeden na ňu namotal,“ ozrejmila mi situáciu.

Vonku začalo svitať a my sme začali rozoberať, kam pôjdeme. Navrhol som, že mám prázdny byt, čo sa ukázalo ako dobrý nápad. Všetci sme pili, tak sme šli k nám pešo. Cestu sme sa smiali, robili kraviny a stále niečo rozoberali.

U nás sme zaspali ako zabití. Ja, Lukáš a Mia na mojej veľkej posteli a Lucka s Marekom na gauči. Zobudili sme sa pred jedenástou. Mal som v hube bordel. Ale to sa dalo očakávať. Chvalabohu, s nikým som sa nevyspal, s nikým som sa nepohádal, takže to môžme ukončiť ako podarený večer.

Až na Riša. Nebudem ho riešiť, stretnem sa s ním, ale budem si dávať pozor. Jemu môže v hlave prepnúť kedykoľvek.

Išiel som si urobiť raňajky, a tak mi to nedalo a urobil som mega praženicu zo všetkých vajec, ktoré som v chladničke našiel.

Lucka a Marek sa prebrali prví a vrhli sa na ňu ako ugandské deti. Šiel som zobudiť Miu s Lukym.

Spali ako malé deti, tak som sa medzi nich strčil a prihovoril sa im. Pomaly sa prebrali a najedli sme sa.

„Ďakujem za krst, všetko ma bolí,“ priznal sa Lukáš.

„A to ešte počkaj na svoj prvý sex,“ neodpustil som si.

„Asi už nebudem,“ povedal Marek a všetci sme sa zasmiali.

Všetci sa potom pobrali pešo pre auto z pred klubu, a tak som sa s nimi rozlúčil a skočil do sprchy. Po sprche som skočil znova na iboys.

Mal som tam 2 správy od Borisa:

Borys76:

Ahoj, vecer som ta zahliadol v klube. Bol som tam s kamosmi, nechcel som rusit, dobre ste sa zabavali. A ani este nevies ako vyzeram, tak to napravujem.

Priložený_súbor_3

Otvoril som fotku. Boris bol odfotený niekde v meste, ktoré som nepoznal, mal na sebe košeľu, v ktorej vyzeral chrumkavo, lebo mohol mať okolo 180cm a bol pevný, takže mu padla ako uliata. Mal okrúhlu hlavu, vysoké čelo, blond vlasy, čierne Raybany a briadku. Vyzeral sympaticky.

Peter7:

Tak som rad, ze si sa ukazal. Zlaty si. Dnes budem v Ziline, tak mozme niekam skocit. Nemam rad dlhe vypisovanie.

Poslal som mu aj svoje cislo (však kto ho už nemal) a napísal aj Paľovi, kedy sa chce dnes vidieť.

Prvý odpísal Boris, ktorý bol online.

Borys76:

Tak to je fajn. Ja mam dnes volno, tak mozem hocikedy. Mozme sa dohodnut na stvrtu v meste?

Peter7:

Ok, kaviaren Straff v Auparku moze byt?

Borys76:

Fajn, tesim sa. Zatial sa maj.

Tak takto rýchlo dohodnuté „stretnutie“ som dávno nemal. Keď môže Paľo, môžem aj ja.

Paľo odpísal, že sa môžme stretnúť o druhej v meste. Tak som mu odpísal, že prídem vlakom o pol tretej. Nenamietal.

Tak som si dal znova svoju obľúbenú trasu na stanicu a vlakom do Žiliny. Čakal ma na stanici v aute. Nastúpil som a Paľo nevyzeral happy.

„Kam chceš ísť?“ spýtal sa ma. Áno, vlastne ja som sa chcel stretnúť. Bože.

„Môžme ísť do mesta si sadnúť,“ navrhol som.

„Tam je veľa ľudí, pôjdeme k priehrade,“ zavelil a naštartoval. Tak načo sa my pýtal.

To bude zas deň, pomyslel som si...

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
5
Poslať správu
Mladý chalan z BA, ktorého baví písanie...

Chceš vedieť, keď Peter93 pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.