V piatok po škole sme sa vždy dohadovali čo sa podnikne poobede. Keďže sme boli už starší väčšinou sa hovorilo o ohnivej vode. O 15:00 na zástavke do vedľajšej dediny. Prečo do vedľajšej , jednoducho nechceli sme aby nás videli ľudia z našej dediny + vo vedľajšej nám aj predali, keďže sme nemali nikto 18 rokov. No polovica kamarátov hovorila, že už majú iné plány tak , že prídu neskôr. Okej vravím si a tak sme začali o dohodnutom čase s kamarátmi, ktorí boli za ohnivú vodu. No tak sme začali obvyklý piatoček, v obvyklom obchode s neobvyklým nákupom. Kúpili sme víno. Víno je celkom lahodne a nie ste z neho na mraky a ako z tvrdého alkoholu. Ale mýlil som sa. Jeden kamarát ho dokonca nazval tichým zabijakom. Pretože pijete pijete pijete a ešte pijete a zrazu vám udrie do hlavy. To bol môj prípad no najprv som si s tým musel prejsť. Po nákupe sme išli hneď oproti do parku, kde sú rôzne zrúcaniny domov. Náš "Dom" bol jeden z tých lepších ,ale cez zimu tam bolo veľmi nepríjemne. A tak sme sedeli kamarátky a kamaráti pri sviečke a popíjali, no nemal som dosť. A tak baby doniesli ešte ďalšie víno. No a potom to už nebolo pekné. Začalo sa dopíjať a miešať a s vínom to urobilo hotovú šarapatu v mojej hlave. Nie som moc hrdý na tento deň, ale stal sa a je súčasťou mňa. Bol som opitý a chcel som vidieť jedno dievča tak som jej zavolal, kde bude dnes večer. V Randali ozvalo sa z telefónu. Ani chvíľu som nepremyšlal, nemal som peniaze nemal som lístok, no mal som kamarátov a odhodlanie. Nastúpili sme teda do busu. Na jednej zastávke sme museli prestúpiť a tam som robil zlobu ako malé nevychované decko, pamätám si len svetla aut a semaforov ako som tam utekal po ceste ako debil. No nakoniec ma kamaráti dostali do busu, ktorý išiel pred Randal. V autobuse sme si sadli vedľa nejakej oranžovovlasej slečny spýtali sme sa kam ide. Kam inam ako do Randalu. Kamarát mi hovoril, že som ju chytal za stehna a tak, proste že som bol nevychovaný. Hlavne som bol namlatený ako hovorí môj bratranec. A to z vás urobí zviera. Ideme busom, keď tu zrazu: Revízia cestovných Lístkov. No to si už nepamätám, lebo som mal také okno, že sa mi len zjavuje niečo ako útržky. Hodenie o zastávku, prechod nadchodom a ptm možno bus domov. Na druhý deň, som si našiel v teplákoch pokutu. Išiel som sa kamarátom a hovoril. išli se tým busom no bez lístkov. Iba ja a ešte jeden si kúpil lístok. Osatatní ste išli načierno. všetci zdrhli. Len ja som bol s tebou ako ta brali von, padol si na ústa. Potom si sa im snažil utiecť tak ťa buchli o zástavku. Napokon prišli policajti. A začal si s nimi rozprávať po chorvátsky a tak. Napokon ti dali len pokutu a nechali ťa aby som ťa zobral domov. Bolo to náročná noc. A dostali sme sa aspoň pred Randal. Do Randalu sme sa nedostali. Predposledná zastávka nás delila o d Randalu. Ale napakon, to asi tak malo byť. Nikdy sme sa nedostali v tú noc do Randalu , ale napriek tomu hovoríme tejto historke, keď sme išli do Randalu. Perfektný paradox.
TO BE CONTINUED...
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď M. J. M. Nim. pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.