Do tretice všetko dobré, alebo ako Matej píše o fotografovaní

Hneď na úvod sa musím priznať s tým, že pri tomto blogu som úplne presne nevedel, že o čom vlastne bude. Je pravda že písanie milujem, som výrečný typ a teda moje písmenká nemusia byť až tak otravné ako môj niekoľko minút trvajúci monológ. A keďže som sa už venoval leteckému simulátoru a zopár viet som venoval aj téme vzťahov, tak do tretice opäť zmena a dnes sa budem venovať mojím fotografiám.

Avšak nemyslím si, že to sú úplne obyčajné fotografie, pre mňa určite nie, pretože ku každej by som vedel povedať aspoň zopár slov, ktoré tu koniec koncov aj napíšem, preto som sa vlastne odhodlal napísať tento blog.

Jeden podstatný detail ktorý som tu ešte nespomenul a to je ten, že všetky fotky v tomto článku sú fotené smartfónom, takže niekde mi možno ofrflete kvalitu ale každopádne dobrá kritika môže posunúť ďalej, takže budem za ňu rád. Ale naspäť k fotke. Táto konkrétna vznikla na letisku M. R. Štefánika v Bratislave a "zamiloval" som si ju najmä kvôli tomu, že je to snáď moja najlepšia fotka lietadla na tomto letisku (mimochodom fotená cez okno autobusu) a to aj napriek tomu, že som v lete na ňom dva mesiace brigádoval. Nechcel som totiž "provokovať" ešte aj fotením na takom prísne chránenom mieste akým je letisko. Táto fotografia však vznikla počas DOD, takže ako návštevník som si nemusel dávať taký pozor.

Táto fotografia je pre mňa asi to "best of" pretože z celej mojej zbierky je asi najkrajšia. Paradox je, že vznikla úplnou náhodou a vôbec nebola plánovaná. Proste bol som v správnom čase na správnom mieste. Viem, na Štrbskom plese vzniká množstvo "Instagramovych gýč fotiek", možno tento nepekný "titul" dáte aj mojej.

Ďalšia fotografia, ktorá dokazuje že Bratislava je fotogenické miesto (samozrejme ak objektom vašej fotografie nie je napríklad Hlavná stanica). Stará električka jazdila minulé leto počas akcie s názvom "Hudobná električka" a práve keď skončila jedna vyhliadková jazda mestom dostal som nápad ju odfotiť s tou novou, ten kontrast niekoľkých desaťročí sa mi páčil... A našťastie sa podarilo.

Za svoj najväčší klenot by som mal považovať práve túto fotku, pretože tejto sa dostalo tak vysokej pocty, že sa mala objaviť v miestnej fotoknihe. Avšak kniha aj po približne dvoch rokoch stále nebola vydaná. Nuž čo, aspoň teraz sa objavila v mojom blogu. Aj keď sa v tej knihe neobjaví, nevadí, aj tak sa mi moc nepáči, ďalšia z tých fotiek, ktorá vznikla neplánovane.