Kmotor thrash metalu aneb Trampoty ryšavého pudla s gitarou

Sex, drogy, rock´n´roll... a Dave Mustaine! Že dané pojmy k sebe pasujú ako riť na šerbeľ a nie je to len bohapustá hláška našich starých materí sa dozvieš, ak si prečítaš nasledovné riadky.

Otecko roka

David Scott Mustaine zahájil svoje turné životom 13. 9. 1961 v meste La Masia na juhu Kalifornie v Spojených štátoch amerických. Rodičia mu dožičili vskutku zaujímavú zmes chromozómov ( matka pôvodom Nemka, otec Kanaďan s francúzsko-írsko-fínskymi koreňmi). Malý Dave sa narodil a v rodine Mustaine-ových zavládla radosť, láska a mier. Ak si myslíš, že rodinná idylka bude pokračovať, sklamem ťa. Foter totiž bežal narodenie synáčika zapiť do najbližšieho šenku a zapáčilo sa mu tam natoľko, že sa stal jeho druhým domovom. Aby sa nepovedalo, občas si odskočil pozrieť rodinku aj na miesto svojho trvalého bydliska. Za odmenu ako sa manželka príkladne stará o ich spoločného potomka a tri staršie dcéry, dostala zopár preventívnych na zadok. V takomto kolobehu to fungovalo slušných pár rokov, len gradácia vystrájania hrdého otecka sa zvyšovala.

(zdroj: z knihy A Heavy Metal Memoir)

Zhruba v dobe Dave-ových šiestich rokov, keď už bola jeho mama modrinami posiata od hlavy po päty a permanentne menila farby sťa chameleón si žienka v domácnosti povedala "dosť!" Zbalila deťom potrebné saky paky a hybáj ho hľadať útočisko ku svojej sestre. Mimochodom ďalší švihnutý člen Mustaineho rodiny - sfanatizovaná jehovistka. Família sa síce oslobodila spod teroru násilného despotu, no počúvať tetine fantazmagórie tiež nebol práve jackpot v lotérii. Náboženské drísty, s ktorými sa malý ryšavec deň čo deň stretával v ňom stupňovali revolučné nálady. Niet sa čo čudovať, že Ježiška rázom vymenil za Satana. V duchu mladíckej nasratosti začal navštevovať kurzy bojových umení. Svoje zručnosti potom aplikoval na spolužiakoch. S prípravou desiaty do školy si už hlavu lámať nemusel. Okrem toho sa podujal na hokusy pokusy s čiernou mágiou. Podľa vlastných slov ho na škole ustavične provokoval jeden čávo z vedľajšej triedy. Rozhodol si s ním vybaviť účty po svojom. Z kúsku chleba zostrojil woo-doo bábiku zobrazujúcu podobizeň jeho úhlavného soka. Onému zverstvu, ktoré vymodeloval napichal do nohy všetky ihly a špendlíky čo doma našiel. A už len čakal... O pár mesiacov mal chlapík, ktorý Dave-ovi tak veľmi ležal v žalúdku autonehodu, dôsledkom ktorej si zlomil nohu. Náhoda? Ja si myslím, že nie

Gitara ako afrodiziakum

Zlom nastal, keď s pehavým junákom začali lomcovať hormóny. Ako to už v puberte býva, v omamnom zajatí testosterónu mu po rozume chodila len jediná vec. Rebríček triviálnych hodnôt mladého chlapca sa menil. Keďže si dobre uvedomoval, že nie je žiadny Princ Krasoň, potreboval zaujať niečím iným než peknou tváričkou. Netrvalo dlho a prišiel na to, kde je pes zakopaný. Dlhé háro a gitara v ruke - smrteľné kombo. V tej dobe ste na tento štýl mohli zbaliť každú jednu, na ktorú prstom ukážete. Či ste virtuóz, alebo brnkáte tri akordy dookola bolo v podstate úplne jedno. Gitara slúžila v prvom rade ako ženské afrodiziakum. A to dobre vedel aj náš hlavný hrdina. Napokon sám Mustaine sa neskôr nechal počuť, že s hudbou začínal primárne preto, aby si zlepšil renomé u dievčat, nie kvôli naturálnemu pudu muzikanta.

Hraj v Panic a nebuď panic

V polovici tanečných 70-tych rokov minulého storočia, v období bujarých trvál a farebných disko gúľ, naberal kariérny zrod mladého Mustaineho reálnejšie kontúry. Avšak na disko Dave z vysoka kašľal. Učarovali mu práve sa rozbiehajúce kapely ako Judas Priest, Motörhead, Black Sabbath... Gitara už pre neho nepredstavovala len predmet slúžiaci na lovenie žien, ale relevantný hudobný nástroj. Čoraz viac v sebe živil ideu na založenie vlastnej skupiny. Našťastie pre neho ,nebol sám kto mal podobné vyhliadky. S kamarátmi spojili sily, vyhrabali z garáže všetky možné inštrumenty použiteľné k hraniu a založili mini- kapelku PANIC. Hneď na začiatku treba podotknúť, že skôr ako o seriózny hudobný projekt sa jednalo o partičku feťákov s imidžom rockerov, ktorí sa triezvi na pódium nepostavili. Na báze drog, chľastu a sexu bol vlastne založený celý Panic. S tým, že občas dopriali 50 nešťastníkom stojacim pod stage-om nejaký ten cover od ich obľúbenej kapely. Ale väčšinou na to aj tak nezvýšil čas, nakoľko absťaky boli silné, koks vzácny ako šafrán a nadržaných fanyniek (štetiek) mraky.

(zdroj: http://www.fanpop.com)

Ako čas plynul z Davida sa postupne stával vyzretý mladý muž. Jeho prepité, sfetované, zdegenerované... (s obdobnými prívlastkami by som mohol pokračovať do rána) telo už nebolo schopné uniesť ťarchu každodenných "záťahov". Každopádne mu cvaklo v kotrbe, že aj zarobiť niečo by nebolo odveci. Z hrania v garážovej kapele, periodického chľastania a trtkania predsa nevyžije. Zobral job čo mal po ruke a bol jeho srdcu najbližší, pretože sa s ním stretával dennodenne. Stal sa z neho drogový dealer. Žiadny prevratný matroš.... nejaká ganja, LSD či iné pochúťky, sem tam koks. Na kolegov z Panic akosi zanevrel. Vtedy ešte nebola svetu v plnej kráse známa jeho zložitá povaha, najmä čo sa medziľudských vzťahov týka. Čiže si poviete, nič extra. Chalani sa povadili a zajtra si už opäť všetci spolu zahúlia. Omyl. Ukázalo sa, že to bola jedna z prvých predzvestí toho, že s Mustainem môžu priateľsky vychádzať iba vyvolení jedinci.

Osudový inzerát

Raz večer, keď uspokojil celú svoju náročnú klientelu, prišiel domov prekvapivo v triezvom stave. Dal sa do čítanie inzerátov v novinách (Bazoš a podobné srandy v tej dobe nečakaj). Upútal ho zaujímavý príspevok od týpka menom Lars Ulrich. Hľadal v ňom gitaristu do rozbiehajúcej kapely. Ulrich takisto vymenoval zopár svojich hudobných idolov. Mustainemu sa očká ako hviezdičky rozžiarili, ked zistil, že ich vkus na muziku sa podobá ako vajce vajcu (obzvlášť kapela Budgie ich priam pokrvne spojila). Bolo rozhodnuté. Ešte v ten večer zobral telefón a vytočil číslo uvedené v inzeráte. O pár dní neskôr sa už obaja chlapci stretli u Larsa doma s vidinou slávnej budúcnosti metalových matadorov. Tam sa Dave zoznámil tiež s Larsovimi kamošmi Jamesom Hetfieldom a Ronom McGovneyom. Ulrich a spol sa rozhdli záujemcu o post v skupine očekovať. Výsledok...? Z famóznej hry Mustieneho im spadla sánka. Aj napriek tomu, že sa zo začiatku zdráhal mal talentu na rozdávanie. Prebehlo hlasovanie, v ktorom sa jednohlasne rozhodlo, že Dave Mustaine sa pridá k zvyšku grupy čo by hlavný gitarista (James Hetfield v tom čase pôsobil v skupine ako vokalista).

(zdroj: http://www.metalinsider.net)

Alcoholika zasahuje!

Písal sa rok 1981. Meno novovzniknutého zoskupenia bolo príznačné - METALLICA. Nabrúsení chalani chceli renovovať starý spomalený "hevík" a dodať mu gule. Niečo dravšie, rebelskejšie, rýchlejšie... Ako prvý sa vo svojom žánri Ulrich opovážil používať dvojkopák a extrémne svižné rytmy, o ktorých nebolo dovtedy ani slichu. Ľudia sa chytali za hlavu: "Čo to tí blázni preboha hrajú?!" Do análov metalu vstúpil neskôr daný subžáner ako dnes už dobre známy THRASH METAL ( píše sa s písmenom "h", nie je to trash!!!) Počiatočný zmätok rýchlo vystriedala eufória a nadšenie. Rozpálené davy to našim thrashovým pionierom zhltli aj s navijakom. Energické koncerty a po nich nespútané alkoholické flámy sa stali rutinou každého vystúpenia. Netreba pripomínať, že ženami boli bastardi z Metallicy doslova znásilňovaní na každom rohu, kam sa pohli. Život ako z rozprávky...

Každá rozprávka má ale svoj koniec. Za svoje zvrhlé správanie si kapela vyslúžila prezývku Alcoholika. "Šable" vyvrhnuté na koncertoch pribúdali, zvratky aparatúre veru nepristali a výnimkou nebolo ani, že otravný fanúšik dostal jednu výchovnú po hube. Do toho všetkého sa kopili rozkoly vo vnútri skupiny. Najmä Dave pokiaľ to prehnal s pitím vedel byť poriadne agresívny pes. A keď vravím agresívny pes, myslím tým naozaj nehorázne drbnuté hovado, čo sa neštíti ničoho. Svoju premotivovanosť napokon zaklincoval bitkou s Jamesom. To bola posledná čerešnička na torte, ktorej sa dopustil a jeho labutia pieseň v Metallice.

(zdroj: http://metalmofos.com)

Pomsta bude sladká

Jedno ráno sa Musteine okrem obrovskej opice, zobudil aj so zbalenými kuframi pri posteli. Namiesto vysvetlenia čo to má znamenať, dostal len nemé pohľady parťakov z kapely a rázny pokyn, aby sa pratal kade ľahšie. Klásť akýkoľvek odpor bolo trápne, žobrať o svoj post v skupine rozhodne nemienil. Neduhy jeho prchkej povahy si sám dobre uvedomoval. Nečakal však, že to vyústi až do takého radikálneho konca, akým je vyhadzov z Metallicy.

Zožierala ho krivda a nespravodlivosť. Zaprisahal sa celému svetu, že založí ešte lepšiu, tvrdšiu, slovutnejšiu kapelu akou je tá, z ktorej ho vykopli ako prašivé lajno. Cieľom predbehnúť Metallicu v každom aspekte sa stal doslova posadnutý.

(zdroj: https://www.megadeth.com)

Megade(a)th ti nakope prdel!

Hnaný pocitom ohrdnutej milenky dal veci do pohybu. V 83-ťom svetlo sveta uzrela Mustaineho kapela menom MEGADETH (s názvu zámerne vyhodil "a", aby sa vyhol klišé.. smrtí všetkého druhu bolo naokolo habadej). Veľkou devízou bolo, že tento raz si mohol riadiť všetko vo vlastnej réžií a nebyť na nikom závislý tak ako v Metallice. Zatiaľ čo Dave spriadal plány, jeho bývalí kolegovia vydali svoj veleúspešný debut Kill 'Em All. Keďže Mustaine sa podieľal minimálne na polovici obsahu daného albumu, pochopiteľne čakal, že haluzáci z Metly budú natoľko zlatí a unúvajú sa aspoň nacapiť jeho meno na obal cédečka. Nestalo sa tak. Dave mohol aj z kože vyskočiť, no na jeho rukopis v kapele sa celkom zabudlo (i keď bol zreteľne počuteľný). Viac pre nich jednoducho neexistoval. Toto znamenalo posledný klinec do rakvy. Už aj tak tam bolo tých klincov natrieskaných kopa.

(zdroj: https://www.rollingstone.com)

Filozofické okienko

Nejdem ti viac zaťažovať hlávku dlhočiznou históriu. Poviem tu radšej rovno svoj názor na vec. Dave Mustaine s Megadeth aj napriek enormnej snahe nikdy nedosiahol takých komerčných vavrínov ako Metallica. Robí to z Megadeth tým pádom horšiu kapelu? Pre mňa osobne určite nie! Koreň problému je však v samotnom Dave-ovi. Aj napriek tomu, ako hlása, že už sa s bývalými kolegami pomeril a s celou situáciou vyrovnal, ja mu to neverím. Evidentne stále prechováva zášť voči svojej niekdajšej skupine. Nečudoval by som sa, keby mu daný konflikt spred takmer štyridsať rokov stále nedal spávať. Jednoducho starý zlatý Dave Mustaine a jeho krypelská povaha, to je kapitola sama o sebe

Aby som sa však ešte vrátil k tomu, prečo Mustainemu podľa mnňa nemusí Metallica absolútne trhať žily. Hetfield a spol sa stali v metalovej brandži akýmsi dievčaťom pre všetko. Značkou biznisu a marketingu, ktorá je dobre známa aj na pop scéne. Čo album, to grandiózne predaje a zisky. Ale koľko z týchto ich diel má v sebe skutočne ten špinavý "drive" či pankáčsku drzosť, akou bol thrash metal tak povestný? Vedel by som ich zrátať na prstoch jednej ruky. V rámci pestrej diskografie skupiny je to len malý zlomok z celku.

Naproti tomu, Dave sa nebojí ísť otvorene s kožou na trh. I keď sa vyskytli turbulencie aj u Megadeth, viacmenej vždy si hrajú ten svoj poctivý thrash/speed pekne od srdiečka. Nikdy som nepotreboval ako argument masy ľudí a miliónové predaje, aby som vedel, že to čo robia, robia hovadsky dobre. Respektíve Dave to robí dobre, kedže členov kapely obmieňa ako na bežiacom páse. Je to trochu opovážlivé tvrdenie, ale myslím si, že ani Metallica by bez prínosu Davida nebola tam kde je teraz. To platí logicky obojstranne. Každopádne, obom kapelám patrí moja úcta, len prosto keď dôjde na vzájomné meranie síl, držím stranu s Megadeth.

Dave Mustaine je možno človek, ktorý bol 17-krát (plus mínus) na protialkoholickom liečení, bývalý narkoman, arogantný potkan s egom až po strop, bývalý satanista (dnes už kresťan)... a v podstate je zázrak, že po tom všetkom čo si prežil ešte svojvoľne dýcha... no povedzme si otvorene, kto z nás je dokonalý? V neposlednom rade je tiež geniálny gitarista, krstný otec/vývojár thrash metalu... a v súčasnosti už aj zodpovedný otec a milujúci manžel. Pozoruhodná to persona, ktorej môžeme my metalisti vďačiť za veľa.

(zdroj: https://www.seymourduncan.com)

poznámka: Všetky osobné údaje a informácie sú použité z autobiografie Mustaineho: A Heavy Metal Memoir

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
2
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Martin Korčok pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.