Moja cesta do umeleckého sveta. Alebo ako sa z laika stal (takmer) profesionálny fotograf

Určite poznáš ten pocit, keď odfotíš so svojím smartfónom nejakú fotografiu, ktorá napokon vyzerá nad tvoje očakávania. Pomyslíš si, aké umelecké črevo už len si. Moderná doba priniesla mnoho technických pokrokov aj do sveta fotografií. Už nemusíme nosiť so sebou objemné zrkadlovky alebo o niečo kompaktnejšie fotoaparáty. Stačí nám jednoduchý smartfón, ktorý nosíme všade so sebou a dokážeme zachytiť neopakovateľný okamih vlastnými prostriedkami, čo v dobe minulej nebolo vôbec možné.

Ale aj tak sa v spoločnosti nájdu ľudia - fotografi, ktorí tým jednoducho žijú. Živia sa profesionálnym fotografovaním špecifických foto-kategórií. Od ľudí, cez architektúru až po prírodu. Vyniknúť medzi toľkými fotografmi je ale ťažké. Každý fotograf sa musí snažiť zaujať svojou jedinečnosťou fotografií a portfóliom, ktoré ho ozvláštni medzi obrovským množstvom takmer podobných fotografií.

A prečo takmer profesionálny fotograf?

Keďže som sa stal fotografom samoučením cez internet (články a tutoriály na Youtube) a nemám žiadnu umeleckú školu, tak som stále teoreticky amatérsky fotograf. No moja práca podľa referencií ľudí dosahuje kvality profesionálov.

Rok 2010

Môj príbeh sa začína takmer tak isto, ako aj u množstva iných ľudí, ktorí začínali fotografovať pre radosť. Keď som držal v rukách fotoaparát, mal som pocit, že držím v rukách "zbraň", s ktorou môžem niekoho navždy zaznamenať. Nemal som ani desať rokov (rok 2010), no ruku na srdce, koho by nebavilo mať v rukách digitálny fotoaparát a "hrať" sa sním. Ako moja rodina videla mňa, no zároveň aj potrebu uchovávania spomienok už aj v digitálnej podobe, rozhodli sa pre kúpu kompaktného fotoaparátu, z ktorého som mal nesmiernu radosť, pretože som ho dostal od rodiny pri príležitosti prvého svätého prijímania. Odvtedy som dokázal na ňom zahltiť plnú 2GB pamäťovú SD kartu raz-dva.

Rok 2012

Ak mám pokračovať v písaní tohto článku o mojom umeleckom vnímaní sveta prostredníctvom digitálneho fotoaparátu, určite musím spomenúť ďalší fotoaparát, ktorý bol v mojej rodine darovaný práve mojim starým rodičom od ich detí. Bol to tzv. ultra-zoom až so 14MPx, ktorý bol na tú dobu (pre mňa) viac ako dostačujúci. Znova som sa naučil niečo nové. No asi najväčším prínosom bola podpora fotografovania do formátu RAW*, s ktorou som dovtedy nemal absolútnu skúsenosť. Tak som začal fotiť už so značným posunom v hĺbke ostrosti, kedy bol objekt v popredí zaostrený a pozadie krásne rozostrené, tzv. bokeh. Určite stojí za zmienku napísať, že tento fotoaparát bol aj oproti značným posunom z kompaktného fotoaparátu stále len (amatérsky) fotoaparát, ktorý nedovoľoval také vymoženosti, aké dokáže poskytnúť práve digitálna zrkadlovka.

Rok 2014

Netrvalo dlho a už sa mi naskytla ponuka od môjho dobrého uja, ktorý je apropo taktiež fotograf, že mi požičia (moju prvú) zrkadlovku. Tou bola zrkadlovka CANON 400D, ktorá pôvodne vyšla v roku 2006. Na to, že bola zo spomínaného roku, mi dokázala poskytnúť ďalšie funkcie, s ktorými som nemal doposiaľ skúsenosti. Ku fotoaparátu mi priložil aj setový objektív 18-55mm s clonou f/3.5-5.6, okrem neho aj ďalší tele-objektív 70-300mm s clonou f/4-5.6, s ktorým som si užil dosť zábavy pri fotení. Tretí objektív, s ktorým som fotil asi najviac, bol s pevným ohniskom 50mm s úžasnou clonou f/1.8. Tento objektív našiel svoje využitie hlavne pri fotografovaní portrétov ľudí, alebo aj rôznych iných objektov, pri ktorých som chcel dosiahnuť nízku hĺbku ostrosti (t.j. pozadie rozostrené, objekt zaostrený). Canon 400D mi veľmi prirástol k srdcu a jeho používanie mi šlo od ruky, čomu svedčilo aj nekonečné fotenie cez letá. Vtedy som mal neskutočne veľa nápadov, resp. chuť fotiť a napodobňovať fotografie iných fotografov (profesionálov aj amatérov), vďaka ktorým som sa zdokonaľoval a učil sa techniky, ktoré používajú profesionáli.

Rok 2015

Po istom čase stráveným s predchádzajúcou zrkadlovkou som, dovolím si napísať, fotil ako pokročilý amatér. Pri príležitosti birmovania mi chcela rodina symbolicky prispieť na nový dar - zrkadlovku. Zrkadlovka Nikon D5200, ktorá pôvodne vyšla na európsky trh v roku 2013, bola moja ďalšia a zároveň terajšia zrkadlovka. K telu fotoaparátu nechýbal setový objektív 18-105mm s clonou f/3.5-5.6. Spoločnosť pri fotení často robí práve objektív Samyang s pevným ohniskom 85mm s úžasne svetlou clonou f/1.4. Pri začiatkoch používania novej techniky som začínal byť skeptický pri pomyslení, ako efektívne (a naozaj od ruky) sa mi fotilo s Canonom. Pri nových nastaveniach modernejšej zrkadlovky Nikon som si uvedomil, že ustálené spôsoby, ktoré som doposiaľ používal, či už pri postprodukcii alebo pri fotení, mi budú zbytočné a budem sa musieť znovu naučiť "všetko" odznova. A bolo to tak, pri takomto "extrémnom" prechode zo značky na značku (a s mojimi pofidérnymi skúsenosťami vo svete digitálnom) som sa musel vynájsť v úprave farieb, na ktoré sa teraz tak zameriavam.

Súčasnosť

V súčasnosti sa zameriavam na fotografovanie portrétov ľudí. Samozrejme sa v hľadáčiku objaví aj nejaký ten neživý predmet, ako napríklad úžasne vyzerajúce koláčiky od Maškrtnej Katky, s ktorou som spolupracoval. Alebo aj scenérie prírody a pod.

Staré fotoaparáty majú u mňa taktiež využitie. V starej zrkadlovke Practica je neustále navynutý film. Fotoaparát si brávam na vychádzky von a zaznamenávam to, čo chcem mať vyvolané navždy. Zvyčajne sú to ľudia, či zaujímavé udalosti.

Fotievam taktiež študentov na oznamká a pomenej aj na tablá. V mojom portfóliu taktiež nechýbajú ani svadby.

Ak si článok dočítal až sem, ďakujem za prečítanie a už vieš (takmer) všetko o mojich umeleckých začiatkoch. Budem rád ak článok ohodnotíš.

Časť z môjho portfólia si môžete pozrieť priamu tu v článku alebo zájsť na facebookovú stránku, či Instagram.