Fredrik Backman: Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa (recenzia)

Hlavnou hrdinkou je 7-ročná Elsa, ktorej jedinou kamarátkou je jej 77-ročná babička. Jedného dňa sa dozvie, že babička zomiera. Tá jej dá za úlohu nájsť a doručiť listy, v ktorých sa susedom ospravedlňuje za veci, ktoré im spôsobila. Elsa sa vydáva na nezabudnuteľné dobrodružstvo, počas ktorého zistí skutočnú tvár svojej babičky, naučí sa akceptovať smrť svojich blízkych a ešte omnoho viac.

Motiváciou prečítania bola otázka, za čo všetko sa babička ospravedlňuje susedom a ako Elsa nájde zvyšné listy. Odpovede na tieto otázky som sa dozvedela postupne s plynutím deja, pričom som sa od knihy nevedela odtrhnúť. Dej plynul rýchlo a svižne. Začína sa milou myšlienkou Elsinej babičky: „Všetky sedemročné deti si zaslúžia superhrdinov. Je to jednoducho tak. A kto to nechápe, je naozaj mechom praštený.“ Už vtedy som začínala tušiť, že kniha bude skvelá.

Kniha má väčší formát s veľkými písmenami a každá kapitola má približne desať strán. V prvej a druhej kapitole nájdete opis hlavných postáv: Elsy, babičky a Elsinej mamy. Elsa je roztomilá, odvážna, je bádateľkou a na každý problém potrebuje nájsť odpoveď, je nadpriemerne inteligentná a miluje komiksových superhrdinov ako X-Menov, Iron Mana a Spider-Mana, ktorých príbehy spomína v celej knihe. Získala si ma tým, že miluje Harryho Pottera, a tak, ako jej babička, si stojí za svojou pravdou a dokáže obhájiť svoje názory, aj napriek nepriazni okolia. Jej rodičia sa rozviedli, žije s mamou a jej novým priateľom. Jej jedinou kamarátkou je jej babička, s ktorou chodí do jej rozprávkového sveta. Vyrovnáva sa s jej odchodom, spoznáva jej pravú tvár a súvislosti medzi rozprávkami a životnými príbehmi svojich susedov. Postavu babičky som si veľmi obľúbila. Je svojská, pre druhých ľudí iná a preto ju považujú za čudáčku. Je rázna, stojí si za svojimi názormi, je vtipná, láskavá, bola lekárkou, kedy cestovala po celom svete, aby zachraňovala ľudské životy. Vždy stojí na strane svojej jedinej vnučky Elsy, obdivuje a podporuje jej jedinečnosť a inakosť. Rozpráva jej vlastné rozprávky, pričom v prvých troch kapitolách nájdete opis kráľovstva rozprávok a ich hrdinov podľa babičkinej fantázie, pričom všetky rozprávky sa objavujú počas celej knihy. Mne sa tieto rozprávky nepozdávali, aj keď mám rada rozprávky a počas detstva som ich prečítala dosť veľa, ale oceňujem autorovu bohatú fantáziu. Každý z nás má iný vkus a aj keď sa babičkine rozprávky netrafili do môjho vkusu, vám sa môžu páčiť. Elsina mama je presným opakom babičky: prísna, organizovaná a na svoju dcéru nemá dostatok času, ktorý jej zaberá práca v nemocnici, kde pracuje ako riaditeľka.

V tretej kapitole nájdete podrobný opis vedľajších postáv a je dôležité, aby ste si ho dôkladne prečítali, pretože tieto postavy sa vyskytujú počas celej knihy. Jednou z vedľajších postáv je Britt-Marie, ktorej príbeh nájdete v ďalšej knihe od Fredrika Backmana „Tu žila Britt-Marie“. Odporúčam vám, aby ste si jej príbeh prečítali ešte predtým, ako sa pustíte do čítania tejto knihy, pretože príbeh Britt-Marie nájdete v tejto knihe až v posledných kapitolách, zatiaľ čo v knihe „Tu žila Britt-Marie“ ho nájdete od prvých kapitol a je vysvetlený podrobnejšie. Britt-Marie má svojské a zvláštne správanie, ktorým by vám mohla liezť na nervy a v konečnom výsledku by ste nemuseli mať príjemný zážitok z čítania „Babičky“, pretože Britt-Marie sa v knihe objavuje dosť často. Ak vďaka jej príbehu pochopíte, prečo je takou, aká je, budete mať z čítania „Babičky“ lepší zážitok.

Počas čítania som mala viaceré pocity. V začiatkoch príbehu som sa veľmi smiala, keď v piatej kapitole nastal smutný zvrat, smrť babičky, cítila som za ňou smútok a chýbala mi rovnako ako Else. Babička sa potom objavuje v rámci spomienok Elsy a jej mamy. Približne v polovici knihy, kedy príbeh začínal do seba skvelo zapadať, sa objavila čistá ľudskosť, láska, neha, dobrota a ďalšie príjemné pocity, ktoré som mala až do ukončenia knihy. V knihe sa objavilo viacero nádherných a poučných myšlienok, ako citát od Nietzcheho: „Nebojuj s monštrom, lebo sa ním môžeš stať. Keď hľadíš do priepasti, aj priepasť hľadí do teba.“ Alebo myšlienka autora: „Ak niekoho nenávidíš, riskuješ, že nakoniec začneš nenávidieť aj seba.“ A nakoniec spomeniem citát z Doktora Glasa: „Človek si želá byť milovaný. Ak sa mu to nesplní, chce byť obdivovaný, a ak sa mu nepodarí ani to, chce byť obávaný, prípadne nenávidený či preklínaný. Rozhodne chce zanechať v ľuďoch nejaký pocit. Duša sa desí prázdnoty, za každú cenu túži po kontakte.“

Záver nádherne ukončil celý príbeh, kedy zistíte, prečo Elsa potrebovala bližšie spoznať svojich susedov. Bola som z neho príjemne prekvapená a nadšená. Príbeh je okrem ľudskosti a stotožnenia sa s charaktermi postáv, vďaka ktorým dokážete lepšie porozumieť ich konaniu, o tom, že každý z nás je jedinečný a nemáme súdiť človeka podľa zovňajšku. O tom, že každý z nás má v sebe superhrdinu, vďaka ktorému zlepšuje a ovplyvňuje svet okolo seba. A nakoniec o tom, aby sme nepotláčali svoju inakosť, to svojské a jedinečné, čo v sebe máme. Z knihy som bola dojatá, zanechala vo mne krásne pocity a preto vám toto úžasné čítanie môžem len odporučiť.