Nočná utópia o vlaku

5:57. Budík nezvoní, ale ja vstávam. Sakra.

5:57. Budík nezvoní, ale ja vstávam. Sakra. Opäť raz, pár minút pred tým. Otáčam sa na posteli a rozmýšľam, či vstanem alebo tých pár minút ešte potiahnem.

Nič. Vstávam, vypínam budík a obliekam sa. Raňajky nestíham, obúvam sa, zamykám byt, čakám na autobus. Zahadzujem ohorok, dvere sa otvárajú, nastupujem. Ešte driemem, nechcem rozmýšľať nad tým, čo ma dnes čaká. Pre niekoho banality, veci, ktoré nestoja za reč, pre mňa sled udalostí, pri ktorých mám kŕče v bruchu. Nedajú mi spávať, bolí ma z nich hlava, chce sa mi zvracať. Z tohto natriasania po rozbitých cestách sa mi obracia žalúdok na ruby. Odporný vzduch a ja nemôžem dýchať. Vďakabohu, vystupujem. Hlavná stanica. Dvere sa otvárajú a ja cítim prílev čerstvého vzduchu. Zvracanie ustupuje. Nateraz.

Kráčam. Za pochodu si vyberám peniaze. Zbytočne prehnaná iniciatíva. Rad ľudí čakajúcich na lístok nemôže byť dlhší. Obzerám sa, všade sa to hemží tárajúcimi, znechutenými tvárami náhliacimi sa bohvie kam. Niekedy ma to zaujímalo, predstavoval som si, že ľudia, ktorých stretám poznám, viem kam idú či odkiaľ prišli. Dnes? Dnes je mi to jedno. Len nech sa náhlia, vyhadzujú peniaze za hlúposti, neužívajú si chvíle, ktoré za to stoja. Mne je to jedno.

Končím. Kúpu lístku dnes nedám. Aj tak som neplánoval nikam ísť. Vlastne bolo mi jedno kam, aj tak by som tam neprišiel. To viem už teraz. Obchádzam ľudí, predieram sa davom. Zamyslený beriem každý druhý schod a čakám kým vlak vyrazí. Stojím od neho pekne ďaleko, udržujem si odstup. Vlak sa hýbe a ja viem, že mi stačí jeden krok a mám po starostiach. Nie navždy, takú rýchlosť nebude mať. Stačí aby som na pár dní vypadol z reality. Stojím na kraji. Jeden krok. Vlak prichádza, stúpam do prázdna, v ľavom boku cítim bolesť. Úľava.

7:00 Zvoní budík. Vstávam. Nič ma nebolí, ale mám taký zvláštny pocit. Pocit, akoby ma prešiel vlak.

Zdroj:

https://pixabay.com/sk/nástupišťa-metro-vlak-platforma-371218/

https://pixabay.com/sk/mesiac-mesiac-závislý-vesmír-3145776/

https://pixabay.com/sk/ľudia-station-vyšetrenie-vstupeniek-1819022/

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
10
Poslať správu
Nevypísaný spisovateľ. Snílek milujúci upršaný Paríž 20. rokov, okúzlený tvorbou Hemingwaya, skazený čistou vulgárnosťou Bukowského, dotknutý umením Moneta, započúvaný do Beethovena. Analóg v digitálnom svete.

Chceš vedieť, keď Michal Pavlov pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.