Dream job

Nina je veľmi aktívny človek. Už keď bola malá, potrebovala neustálu aktivitu, čo je ostalo doteraz.

Už popri štúdiu zvládala dve brigády, pretože si na štúdium musela zarobiť, avšak zjavne s tým nemala žiadny problém. Boli síce chvíle, kedy si chcela aj ona iba užívať bezstarostný študentský život a nič neriešiť, avšak nebolo to vždy také jednoduché. Už rozhodnutie študovať bolo veľmi ťažké, pretože nemala podporu, ktorú potrebovala. Jednoducho, čo si zaumienila, to aj dosiahla a ani nevedela ako - už maľovala na chodník pred školou tri čarovné písmenká pred svoje meno.

Aj keď to niekedy tak nevypadalo, aj popri všetkých povinnostiach si Nina študentský život užívala. Spoznala kopec skvleých ľudí, s ktorými je v kontakte dodnes, porobila kopec hlúpostí, avšak držala sa hesla - čo si nepamätám to sa nestalo, a čo si pamätám ostáva tu!

Už posledný semester bol pre Ninu veľmi kritický. Klasické predmety už nemali, musela iba absolvovať prax a dopísať diplomovku, takže v polke marca už nemala čo robiť, pretože mala všetko hotové. Čoraz viac sa zaoberala myšlienkou, čo bude po škole.... Štúdium, ktoré absolvovala bolo síce náročné, ale až teraz si uvedomovovala, že ju čaká krutá realita. ,,Odbor, ktorý študujem, je veľmi zle uplatniteľný, budem rada, keď si nájdem akúkoľvek prácu" pomyslela si v duchu. Popravde, myšlienka, že by mala ostať teraz doma napospas ju desila.

Zapla počítač a rolovala portálom, ktorý ponúka prácu. Zadáva kritéria - plný úväzok-Žilina - druh práce : akýkoľvek. Poslala niekoľko životopisov. Pár týždňov prešlo ako voda, nikto nevolal. Postup opakovala, keď zrazu zbystrila svoju pozornosť - nadnárodná spoločnosť hľadá tlmočníka, mladého človeka čo sa chce veľa učiť, je flexibilný a má chuť na sebe pracovať. ,,Wau, to znie super!" Nina neváhala, a poslala si životopis aj tam. To je niečo pre ňu a ešte aj v odbore.

Čas štátnic sa nezadržatelne blížil. Nina fungovala iba na káve, cez deň dlho spala a v noci sa učila. Jedno ráno ju však zobudil telefón. ,,Halóóó" ozvala sa Nina ospalo. Kým si uvedomila, že jej volajú z tlmočníckej spoločnosti, tak vstupné telefonické interview mala za sebou a bola pozvaná na pohovor.

Absolvovala dve kolá pohovorov, prvé bolo s HR špecialistkou a na druhé prišla sama šéfka z Bratislavy. Mala pred ňou veľký rešpekt už od začiatku, avšak pohovorom úspešne prešla a podarilo sa jej zamestnať.

Po štátniciach nastúpila hneď prvý deň do novej práce. Bola plná očakávaní, ako to všetko bude - predsalen, bola to jej prvá vážna práca, kde sa prísne dodržiavali pravidlá, dress code a rifle musela vymeniť za nepohodlný kostým.

Zo začiatku boli na Ninu všetci milí, práca sa jej páčila, aj keď jej nedávali robiť všetko, pretože prvý mesiac sa zaúčala. Neskôr to však všetko začalo......

Postupom času začala vnímať celkové vzťahy na pracovisku ako aj klímu, a celkovú náplň práce. Neboli vôbec také pozitívne ako na začiatku. Kolegyne, ktoré sedeli s ňou v kancelárii si ráno nepovedali ani dobré ráno, keď si Nina išla variť kávu, spýtala sa či si aj ony nedajú tak ani neodpovedali..... Namiesto toho aby tlmočila stala sa akosi asistentkou tých kolegýň - robila im poskoka..... Vraví si, to je v pohode, tým si musí každý prejsť....

Avšak akosi to nemalo konca kraja. Nina nikdy neodišla z práce bez toho, aby nedorobila svoju prácu, avšak šéfke to bolo prezentované inak. Šéfka ich riadila zväčša cez telefón, raz za mesiac však chodila osobne a s každým si sadla a rozprávala sa ako sa má atď.

Dnes však Nina bola nejaká nervózna. Od rána čakali Editu, kedy konečne dorazí z Bratislavy. Mali mať face to face - zhodnotenie Nininej práce počas skúšobnej doby. Na to, ako sa Nina bála všetko dopadlo dobre. Šéfka si neušetrila zopár uštipačných poznámok na jej adresu, avšak nič si z toho nerobila.

Čakala ich fúzia - zlúčenie s inou firmou, preto sa bavili hlavne o tom. Edita ju zahltila množstvom práce, ktoré mala Nina urobiť a niesla za ňu zodpovednosť. Prvá veľká zodpovedná práca, kedy mala príležitosť ukázať Edite, čo sa v nej skrýva a čo všetko dokáže. Nina brala naozaj všetko zodpovedne - bola si prevziať agendu, celú si ju prešla, skontrolovala, zoradila, vytriedila nepotrebné.... Dala si na tom záležať.

Na kolegyniach videla, že sa niečo deje, avšak nehovorila nič - aj tak ju nik nepočúval. Zvykala si na to, aj keď jej to bolo proti srsti. ,,Cŕŕŕŕn". ,, Áno Editka? "Nina absolvovala asi 15 - minútový rozhovor s Editou, pričom mala na ňu ďalšie požiadavky. Popri tom, čo mala musela ešte riešiť promptne to čo chcela šéfka a do toho ešte preklad! V ten mesiac mala Nina takmer 50 hodín nadčasu, víkendy v práci, ale bolo to proste nad jej sily. Fungovala takto pár mesiacov, chcela aby bolo všetko tip top. Za toto obdobie schudla Nina 10 kíl, bolo to pre ňu neúnosné. Bola v kolotoči robota - sprcha - posteľ.

Popravde, takto si to Nina napredstavovala, veď keď sa stretla s nejakým bývalým spolužiakom, tak sa mal fajn v práci sa zväčša flákali a pili kávu. Vypiť si kávu? To už bol pre ňu aký luxus, keď niekedy nemala čas odbehnúť ani na WC a kávu ako si ráno uvarila, tak ju vyliala keď si pred odhcodnom z práce išla umyť pohár.

Ďalšie face to face bolo Ninine posledné. Šéfka nebola s ňou spokojná - dokonca ju ani nepustila k slovu, čo sa týka obhajoby . Porozprávala jej ako nič nerobí, ako je práca odfláknutá, ako musia ťahať kolegyne za ňu, aby sa všetko postíhalo. Vlastne keby nie je ich nie je nič urobené......PROSíM? Nina neverila vlastným ušiam.... To čo počula ju položilo, veď dala do toho všetko a malo to taký efekt, ako keby sedela doma a pozerala Dva a pol chlapa. Edita jej podala výpoveď - samozrejme zo strany zamestnanca a nezabudla dodať - ,,ak by sa niekto pýtal, máš osobné problémy! Tu to podpíš!"

Tak takto si svoje prvé zamestnanie naozaj nepredstavovala. Mala sa učiť, a získať nové skúsenosti - namiesto toho jej vypadalo asi polka vlasov a všetky nohavice z kostýmov jej ostali voľné. Naučila sa akurát aká byť nechce a ako sa v živote nebude chovať k druhým ľuďom. Nevadí - život ide ďalej. Nie vždy to, čo vyzerá ako niečo úžasné, pretože reklama spoločnosti je na každom druhom bilboarde aj také je.

Priznám sa, keď som Ninu videla, nespoznala som ju. Bolo na nej vidieť, že je unavená a má toho dosť. Keď mi to všetko porozprávala, nechcelo sa mi veriť, poznám ju odmalička a naozaj nepatrila k flákačom ale pedantom, tak som to nepochopila.... Po tejto skúsenosti vydržala doma presne 5 dní a podarilo sa jej hneď zamestnať. Zhodou okolností ozvali sa jej zo spoločnosti kam si poslala ešte po škole životopis a povedala, že sa to nedá porovnať. Po 2 mesiacoch z nej spravili teamleaderku. Je šikovná, len ostala nedocenená. Preto si netreba nič idealizovať, proste treba nechať veciam voľný priebeh a šťastie si Vás nájde :)