17.10.2017 16:30

Mám Huskyho a nedal som ho preč!

Pozrite sa sami na seba a na svoje okolie. Koľko ľudí zvolilo nevhodný darček a zakúpilo psa. Bohužiaľ nevhodný darček potom často končí v útulku a podobne.

Minulý september (2016) som zatúžil po vernom parťákovi na moje foto-výlety a moja manželka chcela mať doma niečo chlpatejšie než som ja sám. Z mojej rovnice mi výber padol na psa s označením plemena "sibírsky Husky" .

Barry sa stal od začiatku našim maznákom, no veď kto by sa do takého chutného šteniatka nezamiloval. Okolie však nebolo také nadšené. Z každej strany som počúval reči typu: "veľký pes do bytu nepatrí" , alebo " čo s ním budete robiť , keď vyrastie?" " Husky je sprostý pes, ten vás nikdy nebude počúvať!" "prečo si radšej nespravíte deti? "

Poviem pravdu, ak vám niekto niečo omiela dokola, hoci je to hlúposť, časom tomu sami uveríte, alebo aspoň trochu niečo z toho pripustíte. Našťastie mám v sebe dosť zodpovednosti a povedal som si, že naozaj na vychovanie veľkého psa nemám dostatok skúseností. Na odporúčanie som si našiel ľudí z výcvikového centra "Pes v pohode", kde mi hneď na prvej hodine vysvetlili ako sa veci majú a zvestovali mi, že som si vybral náročnú cestu.

10 mesiacov sme chodili s Barrym na výcvik a sem tam to vyzeralo, že je to vopred prehratý boj. Najväčšia sranda na tom je, že Barry nebol ten, ktorý sa musel veľa učiť. Učiť som sa musel v prvom rade ja. Zistil som, že za 29 rokov som vedel o zvieratách a hlavne o psoch veľké prd. Náš "novodobý" život, kde sme závislí na systéme a technológiách, nás už tak zdegeneroval, že vôbec nevnímame prirodzené živočíšne pudy a inštinkty.

Po 10 mesiacoch som to dokázal. Nie som síce profík, ale môžem povedať, že už rozumiem psej reči. A vidno to aj na Barrym, rozumieme si (povedané novodobo - poslúcha ma na slovo). Môj pes je spokojný a vôbec mu nevadí, že sa spolu tlačíme v byte. Dnes môžem povedať, že je šťastnejší než 99% tých "dedinských" psov zavretých vo veľkých záhradách "s veľkým výbehom".

Barry je dnes už "veľký pes" a ja považujem rozhodnutie zaradiť tohto modrookého chlpáča do našej rodiny za jedno z nalepších, pretože som sa od neho naučil oveľa viac ako on odomňa.

Záverom by som rád dodal nejakú myšlienku. Možno by nebolo odveci zaviesť pravidlo (zákon) o povinnom výcviku psov. Niečo, také ako vodičský preukaz, keď chcete auto. Myslím si, že by tým aj nevhodných darčekov ubudlo a útulky by "konečne" začali zývať prázdnotou :-)

viac fotiek nájdeš na mojom @zly_hipster (stories) alebo Barryho @barrythehuskydog instagrame.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
27
Poslať správu
Čaute, Moje skutočné meno je Marcel a pracujem ako brand manager eshopu Aranburu. Počas voľna doslova utekám do hôr, kde spoznávam a najmä fotím.

Chceš vedieť, keď Zlý hipster pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.