Depka, depka, všade samá depka

Ako sa vraví, nie každý deň je nedeľa. Prípadne aj – raz si hore, raz si dole. Tým chcem naznačiť, že tento článok venujem tým songom, ktoré si treba pustiť, ak našim najbližším kamošom je depka.

Dopredu radšej poviem, že depka alebo jemnejšie povedané zlá nálada je sviňa a netreba sa v nej nijak dlho vyžívať.

Povedzte niekomu, kto práve dostal kopačky/výpoveď, nech nedepkuje. „Áno,jasné, to je presne to čo som potreboval, aby si povedal, nech s tým prestanem..hneď je mi lepšie Ha ha“. Asi tak by som reagoval ja. Ak sa vám stane niečo zlé, dostali ste kopačky, ste unavený zo všetkých tých hier o vzťahy, dostali ste výpoveď alebo ste proste len mali deň blbec, tak prosím vás neriešte to ako Hanna Baker. Jednoducho si len lahnite a pustite si muziku, ktorá je ako stvorená na tieto smutné chvíle. Neviete čo si pustiť? Mám tu pre vás nejaké tipy:

Nick Cave & The Bad Seeds – Into My Arms

Nick síce vyzerá ako nejaký černokňažník (doteraz mám v živej pamäti jeho vystúpenie na Pohode, kde pôsobil, ako keby práve hľadal obeť pre rituálnu vraždu. Bolo to fakt creepy, ale koncert bol gulervúci!). Nič to však nemení na tom, že Nick má na svedomí jednú z najsmutnejšich piesní vôbec. Objavila sa aj v skvelom filme About Time .

Johny Cash – Hurt

Tak tento song má bolesť už v samotnom názve, čiže ďalšie reči sú zbytočné. Sranda je, že len nedávno som zistil, že táto pieseň je cover. Vedel som síce o existencií divnej verzia od Nine Inch Nails, ale že zrovna tá bude pôvodná? Tak to mi odpálilo dekel.

Kodaline – All I Want

Hmmm čo povedať k tomuto. Mužská časť z vás bude pokladať túto kapelu/pesničku za uplakanú. Ja sám nazývam štýl tejto partičky za pussy rock. Napriek tomu na nich nedám dopustiť!  Len málokto dnes dokáže dať do piesní toľko emócií, čo títo chalani. A viete čo je skvelé? Že v lete budete mať šancu ich vidieť a počuť na festivale Grape!!

Coldplay – 42

V tomto zozname si svoje miesto zaslúži aj partia okolo Chrisa Martina. Dnes už síce robia hudbu, z ktorej srší radosť (niekedy až moc veľká). No boli časy, keď aj oni permanentne plakali do vankúšov. Je ťažké vybrať len jednu konkrétnu pieseň z ich tvorby, preto som sa rozhodol pre tú, ktorá pojednáva o tej najsmutnejšej veci vôbec – smrti.

Linkin Park – One More Light

Túto partičku som s chcel nechať do iného článku, ale potom som si spomenul na One More Light. Väčšinu z vás posledný album od Linkin Park moc nezaujal, no musíte uznať, že zo spomínanej piesne idú zimomriavky. Hlavne ak vieme aké udalosti za ňou stoja.

Mumford &Sons – Ghost That We Knew

Hudba starého Mumforda a jeho synov má v sebe širokú paletu emócií. Čo mi však ako prvé napadne, je smútok sprevádzaný nádejou na lepšie zajtrajšky. Potom je tam ešte troška hnevu, ale takého správneho, ktorý sa nechce len tak zmieriť s beznádejou! Vážne odporúčam zažiť koncert tejto partie (hybajte v lete 2018 na Sziget a presvedčte sa!). Je to hotový kaleidoskop emócií.

The National – England

Táto kapela je v našich končinách viacmenej neznámy pojem. Tí z vás, čo navštevujú skvelý festival Colours Of Ostrava, možno mali to šťastie a pred pár rokmi zažili koncert The National. Ich spevák si potrpí na prejav trpiteľa, ktorý ich hudbe dodáva emocionálny náboj.

Kurt Cobain – And I Love Her

V tomto prípade ide o vskutku zaujímavé hudobné spojenie. Kurta Cobaina netreba nikomu predstavovať. Neviem však či všetci z vás vedia, že bol obrovským fanúšikom slávnej štvorice z Liverpoolu – The Beatles. Po narodení dcéry Francise nahral Kurt jeden z najemotívnejších coverov. And I Love Her je v podaní Beatles veselá pieseň, to čo s ňou spravil Kurt je niečo neuveriteľné. Presvedčte sa sami:

Ben Howard – Promise

Dovoľte, aby som vám predstavil najtalentovanejšieho gitaristu súčastnosti. Teda aspoň podľa môjho skromného názoru. Čo tón to plejáda emócií. Nejdem sa zbytočne rozpisovať. Za Bena hovorí jeho gitara a úžasná hudba.

Radiohead – True Love Waits

Čo by to bol za zoznam s depresívnou hudbou, ak by sa v ňom neocitla tá „najukňúranejšia“ kapela ever. Ja sám som si k ich tvorbe hľadal cestu dlho. Veľmi dlho. Ich piesne nie sú nič pre bežného poslucháča. Kto im však dá šancu a započúva sa do ich zhudobnených smútkov, obohatí svoju dušičku.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
0
Poslať správu
...a kumšt nevyjde nazmar

Chceš vedieť, keď kulturnybarbar pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.