8.4.2018 10:12

Veľa myslenia pre nič

č.4. Cestou k sebe všetko stíchlo.

Nedávno som sa vrátila z mesačného retreatu- moja osobná cesta k samej sebe (ďalej CSS). V dnešnej uponáhľanej dobe je čoraz bežnejšie (hodnotím podľa počtu ľudí, ktorých som na cestách stretla) utekať pred vyhorením, načerpať novú energiu, alebo zahojiť rany v neutrálnom prostredí trópov.

Cestovať sama, bolo pre mňa a moju CSS, jednou z najlepších životných skúseností, ktoré odporúčam vrelo každému. Toľko času stráveného so sebou, toľko myšlienok, to si naše ja zaslúži. Reálne, koľko času trávime denne vedomím pozorovaním seba, svojich myšlienok, a nie len nad čím premýšľame, ale PREČO a koľko nad tým a oným premýšľame? U mňa, prvotné precitnutie koľko totálne dementných, odvecí a random myšlienok mi hlavou prejde len v priebehu pár minút bol šok. Ty kokos, tam bolo všetko! You´re Beautiful of Jamesa Blunta, potom prestrih-čo so životom ako práca, prestrih ako budem v bikinách sťahovať brucho, prestrih ale je teplo, prestrih bývalý, prestrih potenciálny, aaaa späť k Jamesovi.....toto za 5minút. Nevravím, že to takto musí mať každý, ale vyskúšaj, zažiješ prekvapko nad čím všetkým premýšľaš. Po čase ma začal tento mix srať a znervózňovať, mala som pocit, že dovoľujem hlúpostiam zamestnávať hard disk a dôležité veci nemajú priestor, a tak som začala štrukturalizovať. Ono to ide, mala som čas, lozila som sama v Nepáli na Annapurnu, takže okrem nádhery prírody ma nerušil ani len mobilný signál. Štrukturalizácia myšlienok u mňa vyzerala tak, že som prvé dni nechala myšlienky len plynúť, ale s tým, že som každú z nich vnímala, alebo teda drvivú väčšinu, niekedy som sa nahlas musela smiať. Napríklad keď mi napadlo, že urobím biznis z predaja cukrovej vaty v kostýme cukrovej vaty...Ale to som už nevedela, či sa smejem zo zúfalstva, že mi nohy odpadnú od výstupu, alebo že som zošalela a rehocem sa na svojom vlastnom myslení. Schiza, pozorovať sám seba samým sebou, totálna schiza. Pozorovala som, a po pár dňoch pozorovania, začalo myšlienok ubúdať, akokeby vedeli, že ich sledujem, až som nakoniec dospela do štádia, kedy mi myseľ úplne stíchla, nebolo tam vôbec nič, len cielené veci spojené s konkrétnou potrebou (napr. kam až musím dnes doraziť, koľko hodín prejdem cca), dospela som do bodu, keby som si okamžite pri myslení na pi*ovinu uvedomila, že nie! Toto nie a stopla to. Ja vám neviem opísať ten duševno-telesný pokoj, ktorý v túto chvíľu nastal. O 10kg ľahšia som sa cítila. Opadla zo mňa všetka zbytočná ťarcha a automaticky sa nasadil úsmev. FAKT! Netrepem, ten úsmev odzrkadľoval vnútornú pohodu.

A keď máš v hlave upratané, úplne iné veci si všimneš. Zrazu má vietor vôňu, cítiš slnko dopadať na pokožku a jemne páliť, všimneš si, že ťa celou cestou sprevádzajú motýle...máš reálne otvorené oči, žiješ. Totál malý osvietený Buddha.

Samozrejme, vedomé myslenie končí, resp. je nepomerne ťažšie ho praktizovať vo svete internetu, práce, a iných rušivých vnemov. Ľahko sa mi mudruje z miesta , kde vlastne nič iné okrem chôdze na práci nemám. Ale podstatou má byť, že je to možné, a tak to každému prajem, ten pocit. V bežnom živote musíš byť naozaj profík, aby si mal túto mysľo-nirvánu, ale pre nás začiatočníkov, daj si hodinu týždenne, alebo si vyhraď pár hodín cez víkend. ALE UROB TO! A daj vedieť ako to šlo.

Funny facts na záver, no funny facts. Toto je vážna vec. Veľa šťastia.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
1
Poslať správu
Ciao. Ak si často hovoríš, toto sa môže stať len mne, alebo naopak, mne sa toto nikdy stať nemôže, vezmi si pivo, prossečko či nealko a nechaj ma presvedčiť ťa o opaku. Hlavne, chcem ťa pobaviť a zároveň ťa nechať trošku sa zamyslieť.

Chceš vedieť, keď umelina.sk pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.