O tom, ako Steve Jobs pred 15 rokmi zachránil hudobný priemysel

Piráti

Na začiatku 21. storočia bol hudobný priemysel v kríze, predaj hudobných nosičov padal každým rokom ( v roku 2002 až o 9%). Práve tento fakt prinútil na stretnutie predstaviteľov najväčších nahrávacích spoločností AOL Time Warner a Warner Music, ktoré spolupracovali so Sony. Dúfali, že sa im podarí presvedčiť k spolupráci aj Apple aby sa dohodli na pravidlách ochrany digitalizovanej hudby. Hlavným dôvodom boli pirátske služby ako Napster, ktoré umožnovali hudbu sťahovať zadarmo. Vyjednávania však nedopadli najlepšie najmä vďaka povahe Jobsa a jeho nespokojnosti s návrhmi.

zdroj: http://forums.sherdog.com/threads/the-2000s-memories-thread.3658247/page-2

Zlý nápad

Vydavateľstvá sa tak rozdelili na dve skupiny a založili konkurenčné služby Music Net a Press Play bez Applu. Obe to boli platené služby, ktoré umožňovali registrovaným užívateľom počúvať hudbu, ale nie ju sťahovať a ukladať. Samo o sebe to vzhľadom na dnešné služby neznie zle, ale tieto služby boli tak neprehľadné a náročné na ovládanie, že zaslúžili umiestnenie v zozname 25tich najhorších technických produktov v histórii v časopise PC World. Navyše boli konkurentmi takže každá služba obsahovala iba polovicu piesní.

Technologický umelec

Jobsa pirátstvo štvalo, nie z dôvodu straty zisku tak ako veľké vydavateľstvá. Štvalo ho to, lebo chápal hodnotu duševného vlastníctva a sám sa považoval za umelca. Chápal, že keby Apple ponúkalo svoj software zadarmo nemali by motiváciu posúvať sa ďalej. Snažil sa preto problém vyriešiť sám. Veril, že 80% ľudí (v USA) v skutočnosti nechce “kradnúť“ iba nemajú legálnu alternatívu. Začal preto pracovať na iTunes store. Alternatíve na ktorej zarobí každý, vydavateľstvá, umelci, Apple (zvýši sa aj počet predaných iPodov) a dokonca aj užívatelia, ktorých karma zostane čistá.

Začal vyjednávať s piatimi najväčšími vydavateľstvami a ako sám tvrdil „Nikdy nestrávil toľko času presviedčaním niekoho aby spravil pre seba dobrú vec“. Produkty Applu v tom čase pokrývali len približne 5% trhu a tak Jobs argumentoval tým, že si spoločnosti môžu vyskúšať predaj v malom merítku a nepôjdu do príliš veľkého rizika.

Marketingový kráľ

Jeho vízia bola jednoduchá. Predávať jednu skladbu za 99 centov z ktorých pôjde 70 centov nahrávacej spoločnosti. Bol presvedčený, že je to pre ľudí zaujímavejší koncept ako model mesačného predplatného, ktorý ponúkali nahrávacie spoločnosti.

Veril, že ľudia majú k svojím obľúbeným skladbám vytvorený citový vzťah a nechcú ich mať iba požičané, ale chcú ich vlastniť. Jobs trval na možnosti predávať skladby po jednej. Táto požiadavka bola najväčším tŕňom v oku nahrávacích spoločností. Tie totiž zarábali predávaním albumov, ktoré obsahovali 2-3 dobré skladby a zbytok bol len “do počtu“.

Musel však jednať nielen so spoločnosťami, ale aj samotnými umelcami, ktorý mali v zmluvách zakotvené právo na kontrolu digitálnej distribúcie svojich diel. Jobs preto osobne musel presvedčiť vyše 20 umelcov ako napríklad Madona, U2, Led Zeppelin či Dr. Dre. Šéf Applu sa často dostával pod paľbu kritiky. Nikdy nevedel kódovať a nemal technické znalosti ako jeho inžinieri. Mal však víziu, zanietenosť, cit pre marketing a v prvom rade vyjednávacie schopnosti. Práve preto to dokázal.

Deň D

Pred takmer presne 15timi rokmi , 28. apríla 2003 konečne predstavil iTunes store na jednej zo svojich tradičných prezentácii. V prvom rade sedeli zástupcovia “Big five“, ktorí nadšene tlieskali. Jobs odhalil detaily ako bude fungovať zabezpečenie proti šíreniu kópii, na koľkých zariadeniach budete môcť počúvať svoju hudbu, či prirovnal cenu jednej piesne k tretine ceny kávy v Starbucks.

Po uvedení do prevádzky obchodné oddelenie Applu predpokladalo, že by mohli do 6 mesiacov predať milión skladieb. Itunes Store však predal milión skladieb za 6 dní. Revolúcia v hudobnom priemysle bola na svete.

Aj vďaka rozšíreniu na konkurenčné Windows ( Jobsovi to bolo proti srsti, ale nakoniec súhlasil ) prekonali hranicu 100 miliónov predaných piesní už 11. júla 2004. Skladbu ( Speed of Sound od Coldplay) s poradovým číslom 1 miliarda si stiahol mladík Alex Ostrovsky z Michiganu, ktorému sa to skutočne vyplatilo. Okrem telefonátu priamo od šéfa Applu dostal iPod, iMac či hudobný darčekový poukaz v hodnote 10 000 dolárov.

Soundtrack vášho života

Poznáte ten pocit nostalgie keď sa vám pieseň viaže ku konkrétnej životnej situácii? Smutné, pekné, bláznivé spomienky spojené do melódii . Navždy. Presne to je dôvod prečo som sa rozhodol napísať tento blog.

Už pri uvedení iTunes store avizoval Jobs možnosť mať svoje skladby na všetkých iPodoch. Súčasných, minulých aj budúcich modeloch. Je rok 2018 a z iPodov sa stali iPhony a ja mám v mobile kúpených vyše 1300 piesní.

Je doba streamovania a streamovacích služieb a kľudne by som mohol mať všetky nahrávky sveta za menej ako 10 € mesačne. No nikto ma nepresvedčí, že tie peniaze čo som "zainvestoval" boli vyhodené. Nikdy nezmiznú z môjho Apple ID a kým budem mať nejaký produkt od Applu budem môcť soundtrack môjho života rozširovať. Spomienky na jednotlivé letá prostredníctvom letných hitov, spomienky na lásku vďaka romantickým piesňam, či Vianočné skladby od Pala Haberu ( nemôže chýbať pri našom štedrovečernom stole :D )

Raz si ich pustím na terase pred domom už ako starý dedo a budem spomínať aké to bolo byť mladý, bláznivý, či prvý krát zaľúbený.

Jobs určite nezachránil hudobný priemysel sám, možno by to dokázal aj niekto iný. Kto vie. Ale jedno treba uznať. Bez ohľadu na vyše 40 miliárd predaných skladieb. To ako chápal, že ľudia skutočne chcú vlastniť svoje obľúbené hity a že ich naozaj milujú zmenilo vnímanie a šírenie hudby v 21. storočí.

zdroj: kniha Walter Isaacson - Steve Jobs