Dogani (Silenced) – film, z ktorého ide bezmocnosť!

Film, o ktorom je reč nesie názov Dogani (Silenced). Dej sa odohráva ako inak v Južnej Kórei a opisuje udalosti z roku 2005. Učiteľ prichádza do mesta Mujinu, kde začína vyučovať hluchonemé deti. Od prvého momentu sa mu na deťoch niečo nepozdávalo, ale zatiaľ netuší čo. Neskôr zisťuje, že deti sú zneužívané svojimi učiteľmi a riaditeľom. A vtedy sa začína dráma v pravom slova zmysle.

Priznávam, že film som niekoľkokrát stopla a musela predýchať veci, ktoré som videla. Čiže osoby, ktoré majú slabšie povahy, by po tomto filme radšej siahnuť nemali. I keď je dôležité hovoriť o veciach, ktoré sa naozaj stali a poukázať aj na takéto negatívne stránky života.

Po učiteľovom zistení, chce posunúť tento prípad ďalej a domáhať sa spravodlivosti. Samozrejme, nie všetko je také jednoduché. Napriek tomu, že prípad sa dostal na súd, vyšetrovanie neprebiehalo tak, ako by ste mnohí očakávali. Film ukazuje aj pravú tvár súdnictva v Kórei, ktorá nebola zobrazená v tom najlepšom svetle. Podobne to funguje skoro všade, keď má človek peniaze, vplyv a postavenie, môže dokázať všetko.

Za veľmi silné momenty filmu pokladám výpovede poškodených detí. Tie boli tak uveriteľné, že divák má pocit, že títo detskí herci niečo podobné zažili. Ich herecké výkony dodávali filmu ešte väčšiu dramatizáciu. Perličkou filmu je aj hudba, vďaka ktorej budete mať husiu kožu.

Z filmu som mala zmiešané pocity. Zamýšľala som sa nad tým, ako to nakoniec deti zvládli a čo je s nimi dnes? Či tento film, ktorý sa nakrútil pomohol vyšetrovaniu, aby sa opäť otvorilo? Preto som začala surfovať po internete a dozvedela som sa, že školu nakoniec aj zatvorili a tresty odsúdených boli upravené na vyššie aj vďaka tomuto filmu a vlne kritiky, ktorá prišla po ňom.

Film Dogani môže byť takým malým príkladom toho, že takéto filmy by sa mali točiť častejšie, aby poukázali na veci, o ktorých druhí mlčia alebo chcú, aby sa mlčalo. A potom možno aj vďaka filmom sa veci posunú tým správnym smerom.