#1: Hojdačka nie je len pre deti :)

Počas spoznávania Slovenska a túričiek sa držíme hesla: „Nízko nákladové výlety nadovšetko!“ Tak to bolo aj tentokrát. Zaplatili sme si len cestu autobusom zo Žiliny do Lietavy a späť, čiže sme minuli len 1,30 €.

Naše prvé kroky mierili na hrad, teda zrúcaninu hradu Lietava. Podľa našich výpočtov najideálnejšie bolo vystúpiť na zastávke Lietava- základná škola. Ale ak sa niekto rozhodne ísť na hrad, tak nech vystúpi na zastávke Lietava- centrum. Samozrejme, ak nechce mať prehliadku obce ako my.

Ako správne turistky sme si pre istotu radšej zapli GPS, aby sme zbytočne neblúdili. Cesta na hrad bola fajn, z dedinky to trvalo tak hodinu cesty. Ale úprimne z hradu sme neboli až tak nadšené. Hoci výhľad bol úžasný. Na hrade sme sa ani dlho nezdržali a ani sme z neho veľa nevideli, aj keď patrí medzi najväčšie zrúcaniny na Slovensku. Mali sme tam problém s obyvateľmi hradu, a to s alpskými kozami, ktoré boli trošku agresívnejšie a sledovali nás na každom kroku.

Z hradu naše kroky mierili do dedinky s názvom Lietavská Svinná-Babkov a odtiaľ sme sa chceli dostať k atrakcii, o ktorej sme sa dočítali na internete. Ide o adrenalínovú hojdačku, ktorá je pripevnená na strome. Po ceste sme stretli ženu, ktorej sme sa spýtali na cestu, keďže GPS nepozná súradnice hojdačky, tá nás trošku odradila, keďže povedala, že naša atrakcia je zrušená. Napriek nášmu znepokojeniu, sme sa rozhodli, že tam aj tak pôjdeme a aspoň sa pozrieme ako to tam vyzerá.

Ak sa dostanete do dediny, treba vám nájsť starú lanovku, ktorú keď nájdete, tak odtiaľ už len hore a hore. A keď hovorím hore, myslím tým úplne hore, mala som pocit, že vyššie už ani nič nemôže byť, pretože to bol riadny strmák. Pre zdatných turistov to nebude žiaden problém a k miestu sa dostanú za takých 50 minút bez prestávky, ale ak budete bojovať s tým kopcom ako my, tak ste hore za hodinku a 10 minút.

Po našom úspešnom boji a zdolaní dvoch strmých kopcov sme sa dostali na miesto. A bola tam. Fungovala. Čiže vyplatilo sa nám nedať na radu ženy, ktorú sme stretli po ceste. Z hojdačky sme chceli mať krásne fotky s krásnou modrou oblohou, kde sa sem tam objaví nejaký obláčik bielej farby. Namiesto toho, nás čakala zamračená obloha, z ktorej šiel neutíchajúci lejak. Asi sme šli hore až príliš dlho a obloha, ktorá bola ešte pred pol hodinou krásna, teraz vyzerala odstrašujúco.

Prvá som šla ja. Ten let do prírody bol hrôzostrašný, ale na druhej strane nádherný, človek letí akoby do neznáma a užíva si pohľad okolo. Tým, že som šla prvá, tak som aspoň kamoškám ukázala, ako sa to nemá robiť. Môj problém bol, že som nevedela z hojdačky vystúpiť a keby tam nebol chlap, ktorý ma zachránil a hojdačku zastavil asi by som sa tam hojdala doteraz.

Bol to pre nás skvelý adrenalínový zážitok a pritom ide len o hojdačku zavesenú na strome. Čiže ak máte voľné dni a neviete ako s nimi naložiť, odporúčam tento výlet, na ktorý budete určite s radosťou spomínať.