1.7.2018 20:24

Sowon (Hope) – Príbeh silného dievčatka

A máme tu ďalší môj blog! Predchádzajúci blog mal veľmi dobrú čitateľnosť, tak som sa rozhodla prísť s filmom s podobnou tematikou.

Opäť pôjde o drámu podľa skutočnej udalosti z produkcie Južnej Kórei, ktorá popisuje situáciu z roku 2008. Film je pomenovaný podľa hlavnej hrdinky Sowon, čo v našom preklade znamená Nádej. Jej meno bolo pre ňu ako predurčené, pretože napriek všetkým veciam, ktoré sa jej stali, mala nádej na lepší zajtrajšok.

Rodina Sowon vyzerá ako typická kórejská rodina – otec si nevšíma manželku, matka sa stará o celú domácnosť a ich dcéra je plná elánu a života. Jedného dňa, keď sa Sowon vybrala do školy, po ceste stretla muža, ktorý ju následne brutálne zbil a znásilnil. Pre osem ročnú školáčku je to veľká rana, ale týmto všetkým netrpí len ona, ale aj jej rodina. Od toho momentu sa v ich živote všetko mení.

Sowon sa zo začiatku len ťažko vyrovnáva so všetkým, čo sa stalo a odmieta komunikovať so svojim otcom. Ten tým veľmi trpí a hľadá možnosť ako sa so svojou dcérou zblížiť. Na tvári otca môžeme vidieť bezmocnosť, čo je pochopiteľné, keďže ho odmieta jeho vlastná dcéra. Prvá slza mi vyšla pri vete malej Sowon, ktorá povedala: „Prečo som sa vôbec narodila?“ Tu sme mohli vidieť premenu z jednej veselej mladej slečny na osobu, ktorá už nechce žiť, a to má len 8 rokov.

Niekedy som až žasla nad tým, ako tak mladé dievča dokáže zahrať niečo podobné. Povedala som si: „Veď sa nedokáže stotožniť ani so scenárom, keďže nič podobné nezažila“, no napriek tomu je vo filme ÚŽASNÁ. Ale darmo, v Kórei som zatiaľ nevidela zlého detského herca.

Dej mal ako keby dve línie, a to jedna bola tá, ako celú situáciu vnímala malá Sowon a druhá ako to všetko vnímali rodičia, ktorí si museli nájsť cestu k sebe a zároveň byť silní pre svoju dcéru.Pri tom všetkom bolo ťažké udržať slzy.

A ako aj predchádzajúcom blogu som písala o chybách súdnictva, v tomto to bude podobné. Muža, ktorý znásilnil a zbil Sowon chytili, ale priebeh súdu bol veľmi zvláštny. Muž tvrdil, že bol opitý a na nič si nepamätá, a to je vraj poľahčujúca okolnosť. Je to až vtipné, ako niečo také môže povedať sudca na súde. Ako by potom brali opitého vodiča, ktorý by niekoho zrazil? Tiež by to bola poľahčujúca okolnosť?

Film sa končí otvorene, pretože s tým všetkým sa budú vyrovnávať celý život, ale myslím, že všetko je ukryté v tejto jedinej vete: „Najosamelejší človek je najláskavejší a najsmutnejší sa smeje najviac, pretože nechce, aby ostatní poznali ich bolesť.“

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
1
Poslať správu
Mám veľmi rada filmy ázijskej produkcie, ktorá nie je medzi ľuďmi veľmi populárna, a preto prichádzam s blogmi, v ktorých budem prezentovať tie najlepšie ázijské filmy

Chceš vedieť, keď majka15 pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.