Nevyzerá to na prvý pohľad veľmi vábne však? Ako architekti sme v tom s manželom však videli obrovský potenciál. Po 10 minútovej obhliadke týchto priestorov sme sa na seba usmievali ako malé deti. Museli sme vyzerať čudne, ale vedeli sme, že máme pred sebou náš budúci ateliér aj s coworkingom. To sme ešte netušili, koľko večerov v montérkach celých bielych od sadrokartónu nás to bude stáť. Úsmev by nás asi prešiel. Moja optimistická pamätná veta “..za dva týždne to máme hotové..” sa pretiahla na tri mesiace 📷
Začali sme stavebnými zmenami.
Do troch existujúcich väčších priestorov sme potrebovali umiestniť priestranný open space pre coworking, chillout zónu, našu kanceláriu, kuchynku so stolovaním, zasadačku a maliarsky ateliér s dielňou. Rozhodli sme sa “zrecyklovať” staré presklenné interiérové priečky, ktoré už niekoľko rokov odpočívali vedľa garáže pri dome rodičov. Išlo o modulárny hliníkový konštrukčný systém a zachovali sa dokonca aj dva sklenené panely s dvoma dverami !
Na záhrade sme modelovali, čo sa dá do našich priestorov vyskladať.
Jednou sklenenou priečkou sme oddelili zasadačku od budúcej kuchynky, druhou našu budúcu kanceláriu od coworkingového open space-u. Tu bolo nutné pristaviť aj sadrokartónovú časť , ktorá delí kanceláriu od hlavného vstupu
Z existujúcej miestnosti s umývadlom a vykachličkovanou stenou za ním veľa neostalo. Obklad s umývadlom šiel dole, nahradila ho vlastnoručne zváraná konštrukcia kuchynskej linky s barovým pultom a nerezový drez. Na vrch konštrukcie prišla drevená pracovná doska – posledné zvyšné dva kusy na sklade, ako pre nás.
Kameňom úrazu bola žlto okrová olejnatá farba siahajúca do výšky 1,3 metra po celom obvode všetkých miestností. Keď píšem po CELOM obvode, myslím to doslova. Všetko čo bolo pri stene, vrátane radiátorov, rozvodov, parapetov, zásuviek, a dokonca aj okien !!, všetko bolo okrové. Na olejnatú farbu nechytá nový náter. Oker musel ísť dole. Až vtedy som pochopila význam výrazu “drží to pokope len lak a farba”. Pod odstránenou vrstvou olejnatého okru sa miestami vysypával piesok, ktorý vypĺňal dutiny v obvodovej stene, niekde odpadávali celé kusy hrubej omietky až na samú konštrukciu.
Samotnou kapitolou boli okná. Krásne, dvojité, veľké dva na dva a pol metra, delené na šesť častí a samozrejme do polovice natreté okrom.
Nastúpila na rad žiletka, odstraňovač starých náterov a riedidlo. Neviem, ako sa dotyčným podarilo zamaľovať okná aj z druhej strany skla bielou farbou, keďže zo spomínaných šiestich častí okna sú len dve časti otvárané, zvyšok je fix. Proste veľmi dlhá a nepríjemná práca – jedno okno tak na plných osem hodín čistého pracovného času. Ešteže máme len štyri okná…
......Pokračovanie v ďalšej časti blogu
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď eva.babuliakova pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.