Prečo píšem o ženách? Možno preto, že som žena a možno preto, že som sa v živote stretla s húfom ľudí, v rôznych pracovných pozíciách, na rôznych postoch, ako kamarátky, ako kolegyne, ako neprajnice, ale i ako dobré víly.
Keď sa vidí pekná žena, každého, je jedno aké je to pohlavie si povie: "tak tá to má v živote také jednoduché, kam príde, všetko vybaví, stačí keď mrkne okom a ujde kútikom úst" Mýlite sa priatelia!
Minimálne ak sa pekná, priťažlivá žena zjaví v dámskom kolektíve vyzerá to potom, pre predstavu tak; akoby holubica vletela pod strechu, kde je odrazu desať mačiek. Áno, vrhnú sa na ňu - pierka lietajú a je po nej. :) ....skvelá metafora :)
Pracovala som v kolektíve 75 žien a dvoch mužov. Neuveriteľné, čo ste sa tam všetko dozvedeli. Aj to, čo ste nechceli počuť. Niekedy mi to tam prišlo, akoby tam pracoval húf sliepok (ženy) a znášali vajcia (drby). Samozrejme, že som bola terčom týchto žien, nie všetkých, česť výnimkám. Moja príhoda z tohto prostredia: "jedna baba povedala....až sa to donieslo ku mne, že chodím veľmi často na kávu za majstrom....samozrejme, že som tam bola na dennom poriadku, ale len kvôli môjmu ostrému jazyku a pripomienkam, ktoré som mala ohľadne práce....a tak jedného krásne dňa som bola práve pri žene, ktorá túto infošku priniesla a prišiel majster a zase ma volal....a tak vravím: "majster, sorry, ale ja s Vami odmietam chodiť do officu, nakoľko tu kolegyňa si myslí, že sa tam po sebe váľame a kávičkujeme, jedine ju vezmime so sebou" :) viete si prestaviť reakciu kolegyne? nieeeeeee......
Ženy majú jednu vlastnosť, majú tendenciu pozerať na všetkých a všetko ostatné a komentovať to. Každá žena si všimne potenciálnu sokyňu a snaží sa na nej vidieť chyby. Prečo by mala pozerať na pozitívne vlastnosti, pekné oblečenie, fajn účes, veď pekná žena nemôže nič myslieť úprimne, nemôže byť otvorená, kamarátska a sympatická. Každá pekná žena musí byť sokyňa a vnútorná rivalita medzi ženským mozgom a okom začína. Bije sa čert s diablom a je len okamih od toho, aby vzišlo naše presvedčenie, že peknú ženu treba ohovoriť, niečo si minimálne vymyslieť, keď už nič negatívne na ňu nepoznám. Česť výnimkám, ženy!
Tento blog by som chcela venovať všetkým ženám, ktoré robia veci naviac. Ženy, buďte sebavedomé, pomáhajte si, buďte láskavé. Zákernosťou, závisťou a ohováraním si samy robíte vnútorne problémy, ktoré sa vo Vás skryjú a v tom najnevhodnejšom čase vyjdú na povrch. Každá zlá karma vždy každého dobehne. Veď sa vraví: "Božie mlyny melú pomaly, ale isto"
Každá jedna žena je originál, každý človek je originál. Sme silné, musíme byť silné. Už keď žena žene nepomôže, ale podkopne radšej nohy, potom kde to žijeme? Veď sme matky, priateľky, rovnaké pohlavie....
Vo svojom živote som sa stretla s veľkou závisťou žien. Pritom pri hodnotení zovňajšku nikto nemôže tušiť, čo sa skrýva vnútri. Každý hodnotí len obal, len z prázdnej šálky sa nikto nenapije. Každý vidí len to, čo vidieť v danom momente chce.
POHĽAD ŽENY na peknú ženu:
- žena zacíti konkurenciu a zaujme stanovisko útoku alebo obrany
- žena s vyšším sebavedomím môže uvidieť v peknej žene kamošku, všimne si peknú kabelku, topánky a je to priateľstvo na život a na smrť
- na druhej strane, zmeria si ženu, pozrie si značku kabelky a topánok a potom, buď ste v jej kategórii, alebo ste pod jej úroveň - áno, bohužiaľ aj toto sa deje
- podvedomie ženy môže našepkať: "tam kde nabrala v kráse, ubrala v rozume"
- žena si môže povedať, ach aká je pekná, isto taká pekná žena to nemá v živote ľahké
Tento článok nevznikol preto, že by som bola feministka a odsúvala chlapov na druhú koľaj. Chcela som Vám ženy ukázať, ako je ťažké v živote byť ženou. Každá žena sa javí navonok inak ako cíti vo vnútri. Nemôžme hodnotiť podľa prvého dojmu. Nemôžme odsúdiť podľa toho, čo vidíme, čo cítime. Musíme nájsť každá v sebe to krásne, čo máme - každá sme niečím výnimočná, keď sa upriamite na to svoje, Vy sa rozžiarite, Vaše okolie bude spokojné a keď sa zjaví v okolí nejaká pekná žena budete na nej vidieť len to pekné a príjemné. Netreba znepríjemňovať život inému ak sa ja cítim zle, v depke, či nemám toľko sebavedomia, či mi bolo ublížené.
Sme ženy, sme matky, my sme predsa tie krehké kvety, ktoré musia rozdávať radosť, lásku, vôňu a šťastie. My sme tie, ktoré ochraňujú, my sme tie, ktoré sa starajú o rodinný krb, my sme tie, ktoré majú poslanie mať deti, my sme tie, bez ktorých to nejde. Tak nepozerajme na to, kto ma akú škrupinu, ale pozerajme na to, kto má aké jadro a hneď budeme minimálne my mať život spokojnejší. Nemyslíte si?
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď kajazu pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.