#GaySlovakia - pokračovať, či splynúť s davom?

Keď som dostal nápad vyrodzprávať Vám svoj príbeh, myslel som si, že si len pár krát do týždňa sadnem za počítač a len tak rozpoviem, čo kde a kedy sa mi stalo.

No už hneď po prvom blogu som si uvedomil, že to nebude len také jednoduché prehrabávať sa vo svojich spomienkach a usporiadať ich do zmysluplného príbehu.

A nebolo to z toho dôvodu, že by bolo zložité ich dať do písanej formy. Mne je jedno gramatika.. nejaká špeciálna forma písania. Ja využívam typ písania "raw writing" "surové písanie" - píšem tak ako mi behajú myšlienky.. tak ako cítim..

No bolo to z dôvodu, že kopec vecí som už aj pozabúdal.. kopec vecí a stuácií s odstupom času vyzerajú úplne inak a až dnes keď sa v tom hrabem mi to dáva zmysel a obajvujem veci a skutočnosti ktoré v tej dobe som nemohol alebo nechcel vidieť.

Celé toto spomínanie a hrabanie sa v minulosti ma popravde dostalo do krátkodobých depresií, kedy som mal veľkú potrebu skontaktovať sa s ľuďmi ktorí mali v týchto príbehoch dôležitú úlohu, s ktorými mi zostali nedopovedané záležitosti.

Ako môj manžel hovorí:

Je obdivuhodné, že to celé zvládaš sám, väčšinou sa tieto veci riešia spolu so psychológom, ktorý pomôže nájsť formy ako to zo seba správne dostať.

No pravda je že až také obdivuhodné to nieje. Už po prvých blogoch, keď som začal spomínať na svoje ranné detstvo som preberal niektoré veci aj s mojou sestrou - tá zatiaľ vôbec nevie, že niečo píšem - veci ktoré mi neprinášali veľmi veselé chvíle.

Nikto vlastne z môjho okolia nevie, že niečo píšem...

Neskôr som začal, veci riešiť aj s maminou... nechcel som jej nič vyčítať.. moja mamina je veľká žena a vo veľa veciach je veľmi napred pred ostatnými rodičmi na Slovensku.. no tým že som sa odsťahoval vidím veci inak.. vidím, že vo svete fungujú veci aj inak.. že som nebol až taký blázon keď už od svojich 14 rokov som veril, že som gay a že sa to nezmení.. že čakať bude znamenať akurát tak trpieť a nepomôže to nikomu...

Tak som sa rozhodol,že sa s maminou o svojom detstve porozprávam.. no urobil som asi chybu..

Možno že som urobil chybu, že som sa vôbec vo svojej minulosti začal hrabať, veď na čo je dobré spomínať na stretnutie s pedofilmi.. na to ako ma znásilňoval jeden kretén... na to ako som sa koľko krát bál keď ma s vtedajším priateľom našli holohlaví na starom cintoríne... na všetky tie sračky, ktoré mi znova nedajú spávať...

No myslel som, že práve teraz.. keď sme si už obaja rovnocenní.. obaja dospelí.. tak ma vypočuje a pochopí...

No pochopila to zle.. zobrala to, že chcem od nej ospravedlnenie... že si nevážim čo pre mňa urobila.. že som sebec...

Ja.. Ja som len chcel, dostať veci zo seba von.. veci ktoré som kedysi nemohol.. veci ktoré som ani tej jedinej osobe ktorá o tom že som gay vedel nemohol povedať... že som sa bál.. že som si myslel, že som divný.. že za všetko čo sa stalo si môžem sám.. že vždy budem na okraji spoločnosti..

Bohužiaľ bola to moja chyba.. mal som to prezentovať inak.. mal som ju prirpaviť na to, že budeme spomínať na moje detstvo a niektorér veci nie jej vinou ale vinou slovenskej spoločnosti mi proste nepomohli.. uzavreli ma do samého seba a tlačili ma neustále nebezpečenstva..

opustené tmavé cintoríny... odľahnuté mosty... tmavé lesy... divný ľudia... často vzdialené mestá.. často chlapi o dosť starší ako ja.. často som sa poddal len zo strachu, že keď to neurobím tak sa už domov nevrátim... nikto nikdy nevedel kde som.. ani nemohol.. nikto mi neveril, že už môžem byť uvedomelý gay ktorý vie že dievča mať nebude.

S mojou maminou to dopadlo zle.. nebaví sa so mnou.. nedzvíha telefóny.. nedpisuje na správy.. ani na tú poslednú..

"Ja ti nic nevycitam ani nechcem.. ja viem ze si urobila co si mohla a urobila si dobre.. a ja som za to na teba hrdy.. len chcem aby si brala moje pocity vazne.. ja viem ako som sa citil a cely cas som cakal kedy ti to budem moct povedat a ty to zoberies vazne a nie ze mi povies ze je to inak.. len tolko..." 26.6.2018 18:15

2 dni ticho..

"Vies ja som nad tym premyslal a asi som zacal zle ja.. asi som mal ti najskor vysvetlit ze som velmi rad za to ako sme to obaja vzali.. a ako si to cez presla ty sama bez otca.. to hovorim kazdemu.. ze som na teba velmi hrdy.. ze si bola si a budes vzdy ta najdolezitejsia zena v mojom zivote.. no na druhu stranu som aj ja prechadzal niektorimi pocitmi ktore som ti nemohol vtedy povedat... pocitmi ktore som az v zahranici zistil ze neboli divne.. ze aj ked my sme tym presli dobre su rodiny ktore to beru este prirodzenejsie.. a to nieje chyba tvoja ale taka proste slovenska spolocnst je.. vzdy sa starame viac o to co si ludia o nas myslia navonok a nie aby sme boli spokojny sami so sebou.. preto som chcel ze teraz ked som dospely ze sa o tom normalne porozpravame.. ze ti poviem co som citil.. a jedine co hladam je pochopenie... alebo len vypocutie... len rozhovor ktory sme pod tlakom udalosti vtedy nemohli viest.. len to.. nie ospravedlnenie.. tam nieje zaco.. zdoraznujem.. islo mi len o to ti povedat ako som sa citil.. ze som len chcel aby si vedela ze neznamena kolko rokov som mal.. ze svoju orientaciu som si nevybral.. odkedy som mal jasno tam nebolo preco cakat.. nechat to tak... len tolko.. nic viac.. nechcel som aby si to brala ako utok.. len su veci ktore som ti vzdy chcel povedat.. no nemohol som... a vies a to je to.. ze jasne ze aj Natálii-*2 odpoviem ja jej narazky, ktore narazaju na mna pretoze len rozsiruju deziluziu a presviedcaju ostatnych o blbostiach.. ved ako sa povie co je na papaieri to je svate... Ja som bol som a vzdy budem gay.. vzdy budem mat manzela a vzdy budem chciet si adpotovat deti pretoze chcem aby si mala to potesenie mat vnucata aj odo mna.. no aby sa mi to podarilo musim si stat za svojimi nazormi a obranovat si ich. A to pokial to aj na Slovensku nebude prirodzena vec tak to tak bude musiet byt. Chapes ma? Ja nechcem aby si sa na mna hnevala.. len chcem aby sme sa porozpravali ako rovnocenny... aby si ma vypocula.. a aby si brala vazne co pre mna znamena aj jeden blby nazor niekoho kto je v mojej blizkosti.. ze vlastne aj vdaka nej budem musiet ja a aj ty cakat dlhsie kym si budem moc legalne adoptovat dieta.. tvoje vnuca... " 29.6.2018 14:23

Tak to je... moja osoba servírovaná na zlatom podnose vo forme správy ktorá za dva dni ani nebola prečítaná... cítim sa.. hmm.. divne.. že by som nemal... že by som mal byť ticho.. že by som mal byť ten typický slovenský gay - navonok výborný syn.. heterák.. bez spomienok.. bez trápenia.. nepriamy... neotvorený.. veselý..klamár.. vo vnútri rozpáraný... zničený.. ustráchaný.. zahambený svojou minulosťou.. zahambený svojou láskou... stále obozretný.. nie svoj.. nie šťastný.. reálne.....-buzerant-...

Teraz premýšľam.. stojí mi to za to? mám pokračovať alebo splynúť s davom...Vzdám sa keď som ešte len na začiatku?? Čítanosť mám... no každí je potichu.. tvári sa, že tam nieje.. no ja čísla vidím.. je to asi znak toho, že by som mal pokračovať.. že možno že naozaj niekomu s tým pomôžem...

Prinajmenšom sebe... aj keď to bude bolieť aj keď sa budem cítiť nahý... aj keď to bude stáť strácanie ľudí okolo seba cítim, že to nemôžem nechať tak... že vyrozprávaním svojho príbehu dokážem zo seba navždy dostať veci, čo ma pomali rozožierajú zaživa... všetko to čo som sa snažil tajiť aby som bol "slušný chalan"

Tak pýtam sa.. mám pokračovať alebo splynúť s davom?

-----------------------------------------------------------------

Pozn. autora

*2 Natália, rodinná priateľka, s ktorou sa odmalička veľmi dobre poznám.. pozná celý môj príbeh.. pozná osobne môjho manžela, no pre Gay Pride v Bratislave začala zdielať na jej facebookovej ploche trápne obrázky, že je za tradičnú rodinu mama- žena, otec -muž. No a jasne, že som sa sám za seba postavil.. no stálo to rodinnú aféru.. ako sa ja 28 chalan môže postaviť dospelej žene v jej 40-tke? Takéto zásady snáď existujú len na Slovensku:D