Kristína – Vieš, že váham

Sisa:

Túto pesničku si pamätám ešte z čias, keď som bola deviatačka na ZŠ a mali sme na konci školského roka rozlúčkový večierok :D Keď DJ pustil túto romantiku, všetci sme nariekali, že sa naše cesty rozchádzajú, hoci sme deväť rokov nerobili nič iné, iba sme sa škriepili. Ukážkový kolektív sme teda rozhodne neboli, len vtedy, na tom večierku, ktorý končil o pol desiatej to na nás akosi doľahlo.

Čiže keď toto počujem, spomeniem si na seba, v červených saténových šatách, ako hádžem uslzené očko po spolužiakovi, ktorému som pár dní pred večierkom povedala, že ho nechcem, hoci som bola do neho po uši zamilovaná :D A aj od do mňa bol.

Pozn. redakcie – dnes ten "môj vtedy vyvolený" chodí s mojou sestrou. Čo vám poviem, dedina je dedina :D

No ale naspäť k pesničke. Páči sa mi určite viac ako stromy na Horehroní, alebo Spojme dlane Ta ňe. Možno to bude tým, že nie som ani z Horehronia a nie som ani z východu.

Prečo Kristína váha, keď ho má blízko? Nie je si istá, či ho dostatočne ľúbi? Akoby si nechávala zadné dvierka... Ale veď dobre, vtedy, v deviatej triede som váhala aj ja, lebo som ho ľúbila ako koňa a aj blízko som ho mala, a aj tak som ho poslala kade ľahšie. Skrátka, niečo mi hovorilo, že on nie je pre mňa, že on je pre moju sestru, ktorá bola vtedy piatačka na ZŠ a že na mňa čaká niekto iný. Takže, asi Kristínu po tejto stránke aj chápem. Len teraz som už staršia a už ja už neváham.

A keď váhala Kristína, tiež nebola deviatačka, ale bola už staršia. Chlapec to s ňou mal dosť ťažké, keď na jednej strane mu spieva, že váha a potom mu povie, že si len môj, veď o tom vieš. To sa musel v jeho hlave odohrávať riadny chaos...

Ak sa na ňu vykašľal, ani sa mu nečudujem.

Juraj:

Som poriadne na pochybách. Nikdy som sa hlbšie nezamyslel nad textom tejto pesničky od Kristíny - krásnej, jemnej baby, ktorá prenikla už pred niekoľkými rokmi do nášho showbiznisu. Zarazilo ma však, o čom je asi táto pesnička, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako nevinná pieseň o láske?

Skúste sa zamyslieť spolu so mnou… prvý odstavec znie:

Ešte nás dvoch trápia sny,

Tak zakry ma len viečkami.

Budeme sa spolu chvieť.

Poď, preži so mnou krásny let.

Stvorili sme lásku viem,

že najkrajšiu pre nás.

Hneď začína tým, že “trápia sny”. Hovorím si ok. Ale zakryť ju viečkami? To by museli byť poriadne “viečiská”. O čo ide som však pochopil až v ďalších veršoch. Že - budeme sa spolu chvieť, prežijeme krásny let a o tej stvorenej láske len a len pre nich… o čom vlastne Kristína spieva? Veď všetky vlastnosti tu sedia na nejakú dobrú psychotropnú latku… Či???

Tak som si povedal, že sa hneď nebudem ľakať. No keď v refréne spieva o tom, že nepozná únik, a tie slová, že si len môj… Začínam byť vydesený. A to ešte neprišla druhá sloha…

Svetlo stíchlo, už strácam reč,

Ty dýchaš mňa ja teba tiež.

Sladko mrazí dotyk tiel,

Už strach nám z dlaní odletel.

Stvorili sme lásku viem,

že najkrajšiu pre nás.

O tom, že ide o dobrý “matroš” ani nemusíme hovoriť. Svetlo stíchlo a stráca reč… Ty dýchaš mňa a ja teba tiež… Strach nám z dlaní odletel… Ale to sú už príznaky!

Je treba sa o tom baviť viac? Veď to mi pripadá ako óda na nejakú dobrú dávku. A pokiaľ som našiel dobré informácie, autorom je Kamil Peteraj… Budem si musieť na jeho texty viac posvietiť :)

Keby som však nemal to šťastie stretnúť Kristínu osobne, mohol by som premýšľať všelijako a pomyslieť si o nej svoje. No je to veľmi príjemná osôbka, ktorá je bezprostredná a milá. Navyše je platonickou láskou môjho dobrého kamoša! A to už nie je len tak :) Nepochybujem, že svoj hit spieva o láske. Veď keď sa nad tým zamyslíme, aj láska je niekedy poriadnou a tou najkvalitnejšou drogou. Len v tom najlepšom zmysle samozrejme.

FOTO: zdroj Pixabay