Hex - Jedna plus jeden nie sú dva…

Naša kancelária má však zastúpenie oboch pohlaví…Sisa je dlhodobo vo vzťahu bez detí a Juraj má manželku a ročného syna. Chcete vedieť, do akej miery budú naše názory na “problematiku” totožné?

Sisa:

Táto sa mi veľmi páči! Ako aj celý seriál Oteckovia. Ale predsa je v texte pár vecí, s ktorým ako žena nemôžem súhlasiť.

Napríklad tvrdenie, že „Neviem“ je „veľmi dobre viem“. Nesúhalasím! Neviem je neviem! A v mojom prípade je „neviem“ vždy veľmi razantné a ostré a hnusné vyšteknutie, ak sa ma chlap trikrát spýta to isté a ja fakt NEVIEM! No a „možno“ znamená „nie“, s tým súhlasím. Takmer 99% prípadov, keď vyslovím slovo možno, už v tej sekunde ako mi vyjde z úst viem, že z možno bude neskôr nie. Keď niekedy je také ťažké povedať narovinu nie a chcem to tak nejako pekne zaobaliť a dať tým falošnú nádej...

Mali by sme sa to my, ženy, odnaučiť.

Keď ide o pivo, desivo sa nezvyknem tváriť. Veď nech ide, aj ja chodím na kávičky a koláčiky. Nemáme deti, ani psa, ani žiadne iné záväzky, tak kedy sa máme fúľať ak nie teraz. Raz do týždňa má povolené ísť na jedno malé pivko, ako tomu zvykne hovoriť. V skutočnosti sú to tri, alebo štyri veľké. Malé si nedáva, povedal, že to mu nechutí...A potom ešte raz cez víkend. Dosť štedrá som, nie?

O život mu nejde ráno, ale niekedy ešte hneď v ten večer, keď sa vráti z krčmového výletu. Je tomu vtedy, keď nedodrží tri základné pravidlá nášho spolužitia, ktoré sme si stanovili:

- Chce sa bozkávať a pritom mu z úst smrdí pivo

- Ľahne si na posteľ, pritom smrdí krčmou, cigaretami, alkohol a podobnými šmakotinkami

- Príde počas pracovného týždňa neskôr ako o pol 11

Vtedy mu ide o život! Ale oprávnene! Aj dva dni sa viem fučať.

Okrem vyššie uvedených dvoch výhrad s textom plne súhlasím a teším sa na druhú sériu seriálu.

Juraj:

Hexu momentálne ide karta. Príde mi to tak, že už na mňa celá kapela vyskočí aj na toalete. Nebojte sa, nie fyzicky. To už by bol iný nonsens (do kelu s fantáziou). Ale z plagátu, z rádia, či špeciálnych monitorov, ktoré začínajú byť na pisoároch stále viac moderné. To by sa mi mohlo potom trošku šmyknúť a to by asi nik nechcel…

Podľa rebríčka hranosti v slovenských rádiách je hit Oteckovia tretím najhranejším v minulom týždni. Čiže rovnako ako seriálu sa darí aj titulnej piesni. Viem si zhruba predstaviť, ako vyzerá cieľovka, ktorá tento seriál sleduje. Mne stačilo, že som videl zopár úryvkov.

Nebudem sa však už zaoberať seriálom, ktorý poriadne spopularizoval mierne infantilnú pieseň od Hexákov. Darmo budete hľadať v slovách nejakú hĺbku, či výraznú poetiku. Významovo však vystihli všetko, čo bolo potrebné. Bez hanby však musím priznať, že čo sa týka textu, dokážem sa v ňom nájsť aj ja, pretože len pred rokom som sa stal otcom.

Človek má zaužívané rituály, ako pivo s kamošmi, športovanie, cestovanie, najrôznejšie záľuby a spontánne nápady. To všetko sa začína postupne eliminovať už v tehotenstve partnerky/manželky. Je to vlastne príprava na pôrod a na záväzky, ktoré sú s otcovstvom neodmysliteľne spojené. Drahá polovička dokáže veľmi rýchlo preplánovávať program a okresávať záľuby, ktoré takmer úplne zaniknú narodením vytúženého dieťatka.

S náladovosťou budúcej rodičky priamoúmerne rastie aj zodpovednosť budúceho otecka za všetko, čo sa prihodilo a po narodení sa všetko ešte umocní. Hormóny dostali zelenú a tak využívajú svoj potenciál naplno. Preto sa snažia všetci múdri oteckovia, ktorí prebrali skúsenosti tých skúsenejších, poriadne osláviť príchod svojho potomka v čase, kým sú ešte jeho drahí v nemocnici. Vedia totiž, že potom si tak skoro “nevrznú”. Vlastne prečo to dávam do úvodzoviek? Platí to doslovne :)

Poznáte tú reakciu manželky, ak niečo chcete (či už ísť niekam, alebo dopriať si niečo) a na vašu otázku, ktorú sa pýtate s malou dušičkou dostanete odpoveď: “Rob čo chceš!” Vtedy sa mne osobne spustí v hlavne obrovská kombinatorika a zvažujem pre a proti, či sa mi ozaj oplatí to alebo ono riskovať pre pohodu v domácnosti. Boli už aj pokusy, že som to riskol. Páni, neodporúčam! Asi je potrebné hľadať iné cestičky…

Vždy rád ocením, keď mám možnosť pozdieľať svoje oteckovanie s iným mužom podobného osudu. Samozrejme nechýba sťažovanie aké to je ťažké, potencovanie do ďalších odvážnych krokov a správne pochopenie od muža rovnakého statusu. Ako spieva Hex, vtedy vychádza slnko :)

A ešte niečo. Jedna plus jeden určite nie sú dva… to vie predsa každý. Jedna a jeden = tri :)

A musím priznať aj to, že oteckovanie je v konečnom dôsledku krásne!

FOTO: zdroj Pixabay