Kto všetko sa ocitol v našom coworkingu.

Zmluvu o prenájme priestoru sme podpísali v deň nášho odletu do južnej Ameriky, aby sme sa po návrate nenudili. V júni 2016 sme začali s rekonštrukciou. Počas augusta nás Katka bombardovala otázkami "Kedy to už budete mať hotové? Už chcem prísť!" A tak v polovici augusta, keď bol open space ako tak použiteľný (v zasadačke ale bola ešte náraďovňa), sme mali prvého nadšeného člena coworkingu. Na obed sme chodili v trojke, poobede kávičkovali. Katka sa venovala najmä animáciám, ostala u nás pol roka, potom odišla do architektonického ateliéru.

V septembri prišli Adam s Jakubom. Chalani informatici. Nikto nerozumel tomu čo robia. (aj keď sme stáli priamo pri ich PC) Čierne monitory plné kódov. Brrr. Bola s nimi ale sranda. Jeden veľký, hlučný, neporiadny, druhý menší, tichý, zodpovedný. Dokopy tvorili ideálnu osobu. Za ten rok, čo boli u nás, sa z "garážovej firmy" vypracovali na vyhľadávaných IT špecialistov. Ich počet sa zdvojnásobil, potrebovali samostatnú väčšiu kanceláriu, tak sú momentálne v Cvernovke.

V októbri sa k nám pridala Dominika. Mladá bytová dizajnérka, vždy nahodená a upravená ako zo škatuľky. S Katkou tvorili dokonalý protipól k IT tandemu. Po roku u nás sa Dominika rozhodla presunúť svoje pôsobisko do Viedne.

V januári k nám prišiel ďalší člen - Jany. Právnik rozbiehajúci biznis s online predajom topánok. Darilo sa mu natoľko, že po troch mesiacoch si prenajal vlastné priestory, sklad a zamestnal dvoch ľudí. Slušné nie?

Začiatkom roka sme u nás uvítali Tomáša. Kamaráta, ktorý sa rozhodol skončiť so zamestnaním pre veľkú marketingovú spoločnosť a skúsiť to sám, na vlastné triko. Tešila som sa, že je nás už 5. Tento počet vydržal až jeden deň. Po príchode Tomáša sa Katka zamestnala a boli sme zase iba štyria. Tomáš pracoval na vlastných projektoch, v júni však odišiel - organizátori festivalu na ktorom spolupracoval mu poskytli vlastné pracovné priestory.

Pokračovanie o ďalších členoch v nasledujúcom blogu.