Keď nevesta šije šaty pre družičky
Kamarátky potom spoja sily a idú spoločne nakupovať. Buď látky a potom bežia za krajčírkou, aby zrealizovala predstavy nevesty, alebo nakúpia rovno hotové šaty v rovnakej farbe a vec je vybavená.
To, že mám dve sestry, to už viete, ak ste čítali môj cestovateľský blog. Napriek tomu že ste ho čítali, neviete, že Barbora sa minulý rok vydala. A Barbora nie je o nič horšia ako ostatné nevesty! Aj Barbora chcela priniesť na svoju svadbu trošku Ameriky. :-)
Lenže, Barbora je náročná nevesta (:D), chcela aj Ameriku, ale aj slovenský folklór.
Ale pekne po poriadku. Keďže to ešte tiež o nás neviete, prezradím vám, že Barbora od detstva rada šije. Nie, nie je vyučená krajčírka, je ekonómka. Ona len ako malá bola veľmi, veľmi chudá a bieda z nedostatku oblečenia na jej postavu ju dohnali k tomu, že sa odvážila sadnúť si za mamin starý krajčírsky stroj (nie, ani mama nie je krajčírka :-)) a zužovať oblečenie.
Najskôr zužovala nohavice a blúzky. Potom vyrábala kabelky, potom začala šiť a vyšívať folklórne košele, košieľky na krst, nasledovali sukne a po nich prišli prvé pokusy o šaty.
Tieto boli prvé, keď v nich mala premiéru, v kabelke si potajomky niesla „šitíčko,“ keby sa rozpadli a musela by sa ísť niekde na wécko „pošiť“ – nerozpadli sa. :-)
Viac fotiek TU
Potom nasledovali tieto:
Po nich tieto:
Štvrté boli tieto:
Viac fotiek TU
No a potom prišla tá spomínaná svadba a s ňou aj vyhrážka najvyššieho kalibru odo mňa a Doroty. Barbora povedala, že keďže my dve sme jej najlepšie kamarátky (chichi) – ale to už viete, ak ste čítali môj cestovateľský blog, ona by asi chcela, aby sme na jej folklórnu svadbu išli v rovnakých šatách.
A ja s Dorotou (alebo aj malou Lujkou) sme zborovo zvolali:
„Ak nám šaty neušiješ ty, pôjdeme v rifliach! A strapaté!“
„Šibe vám, to nestihnem, veď bude veľa inej roboty, ako šiť šaty a vyšívať,“ zamietla Barbora. Plánovala si celú výzdobu a všetko okolo svadby spraviť sama, čo je roboty ako na kostole a keďže už mala čo-to „odšité a odvyšívané“ vedela aj to, že so šatami je roboty ako na katedrále.
„A to by si fakt dopustila, aby sme na tvoju svadbu išli v kúpených šatách, alebo v šatách, ktoré šil niekto iný? Veď to by bola aká hanba?!“ vyhlásila som.
Ale na druhej strane, platí staré známe, že kováčova kobyla chodí bosá!
Barbora sa zľakla, lebo vedela, že jej mladšie sestry neustúpia. Nebolo cesty späť, štyri mesiace pred svadbou sa pustila do šitia.
Farbu šiat sme si s Dorotou vybrali samé. Vyhrala slabúčko ružová, pretože na nej pekne vynikne folklórna výšivka. Dobre klamem, mali sme doma kus ružovej saténovej látky. Dorota z nej mala mať šaty na stužkovú, ale rozmyslela si to a vybrala si inú farbu. Takže tento kus látky, aby nevyšiel nazmar, rozhodol o tom, čo budeme mať na svadbe oblečené.
Strih šiat sme si vybrali odlišný. Dorota je ešte mladica (:D) ktorá si môže dovoliť krátku sukňu, takú nad kolená.
„A tak mi to naskladaj, ako kroj, aby sa mi riadne krútila!“ bola jej požiadavka.
Ja som už predsa len dáma v rokoch, (:D) chcela som sukňu tesne pod kolená, pretože sa mi to s kombináciou s lodičkami veľmi páči.
„A trošku do áčka,“ rozkázala som.
Foto: http://severskasvadba.sk/ instagram klikni TU
S Dorotou sme boli pred svadbou silne odhodlané na turbochudnutie, aby sme dobre vyzerali :D
„Takže môžeš aj tak úplne nadoraz ušiť, to ešte schudnem,“ mávli sme s Dorotou rukami, keď nás Barbora merala. Neprekvapuje Vás, že sa nám to chudnutie vymklo z rúk a potom bolo treba prešívať – zväčšovať, však? :D
Foto: http://severskasvadba.sk/ instagram klikni TU
Výšivky na šaty vyberala Barbora – nevesta. Tak zasa, buďme férové, keď nevybrala farbu a strih, nech aspoň o výšivke rozhodne nevesta. Veď je to jej svadba! Dorota nakoniec dostala lúčne kvety vyrastajúce z dolného okraja šiat. Ja som dostala výšivku okolo krku, aby som nemusela mať žiadne šperky. Prezradím vám pikošku, všimli by ste si, že moja výšivka je nedokončená? Boli nestíhačky. :-) Dám ruku do ohňa, že ste si to nevšimli, ani ja som to nevedela. Pár dní po svadbe mi to Barbora prezradila.
Foto: http://severskasvadba.sk/ instagram klikni TU
Šaty zožali úspech. A nemali sme v kabelkách ani „šitíčko,“ keby sme sa náhodou rozpadli, priamo v zápale tanca. Barbora sa rokmi, systémom pokus-omyl, vypracovala na celkom slušnú krajčírku bez výučného listu!
Priznám sa, ja aj Dorota sme z tých, ktoré si viackrát tie isté šaty na svadbu neoblečú. Veď sme ženy! Aby sme sa pochopili, chodíme na svadby tak dvakrát-trikrát do roka (veľká rodina a veľa kamošov).
Foto: http://severskasvadba.sk/ instagram klikni TU
Ale tieto šaty sú výnimka! Pretože sú jedinečné, ručne vyšívané a sú od našej sestry. Nezaslúžia si po jednej svadbe zostať visieť v skrini.
Tak sme v nich absolvovali ešte niekoľko akcií.
Napríklad aj promócie:
A ty? Aké šaty si mala na sestrinej svadbe? :-)
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď ivana.furjel pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.