Zero waste nikdy nebudem

Viem, že téma nadmerného produkovania odpadu sa na nás valí z každej strany a kto o nej ešte nepísal, akoby ani neexistoval. Aj ja som tomuto životnému štýlu trošku prepadla, ale som realistka.

Nič nesilím (o tom na konči príspevku) a robím toľko, koľko toho zvládnem. A robím to tak, že som si nič strašné a obmedzujúce v mojom živote ani nevšimla.

Ani nehladujem, ani nesmrdím (dúfam) a aj sa celkom slušne obliekam – to sú podľa mňa tri oblasti, kde sme schopní vyprodukovať najviac smetí.

Preto Vám ponúkam svoj návod, ako produkovať aspoň o niečo menej odpadu a vôbec vás to nezabije.

Zatiaľ čo prírodu to posilní.

Že odpad treba separovať na plast, sklo, bežný odpad, papier a zvyšky potravín, to som vedela už z domu, od mamy a oca, a kto nevie robiť ani toto, prepána, ďalej ani nečítaj, lebo to nedáš. :-)

Srandujem, dáš, len tebe treba ešte najzákladnejšie základy.

Najskôr som len sledovala samú seba, koľko za deň vyprodukujem odpadu. Na raňajky jogurt, v umelohmotnom obale, alebo obložená žemľa v sáčku, šup s tým do koša. Potom káva, s dvoma maličkými smotanami, šup do koša. Potom obed, v tom najhoršom prípade zabalený v hnusnom umelom obale, šup s ním do koša. Potom ešte niečo sladké u umelohmotnom obale, potom poobede nákup, všetko do sáčkov, od pečiva, až po banány, potom večer pivo kdesi pri Dunaji v umelohmotnom pohári, alebo limonáda so slamkou, alebo radler v plechovke, večer ešte sprcháč v plaste, šampón v plaste a odlíčenie jednorázovými tampónmi.

Všetko do koša.

Vtedy som si povedala, do kelu, fakt je toho akosi veľa a že sa s tým určite dá niečo urobiť. Vyskúšala som teda maličké zmeny.

1. Koniec sáčkom:

Ako prvé som vyhlásila vojnu umelohmotným sáčkom. Nabehla som do dm-ky, kúpila som si jednu škatuľku za cca dve euríčka, kde je desať uzatvárateľných vreciek na viac použití. Majú v ponuke viacero veľkostí a hodia sa na čokoľvek. Nosím v nich raňajky do práce, zeleninu z obchodu, aj pečivo, dávam v nich jedlo do mrazničky. Vždy sa mi jeden povaľuje v kabelke, nezaberá veľa miesta, nie je ťažký, takže výhovorky tohto kalibru idú bokom. Dajú sa pekne umyť, a sú nezničiteľné. Takmer, raz som jeden veľmi naplnila ovocím, až sa mi uvoľnilo zapínanie, tak sme sa museli rozlúčiť. :-/

Všimni si žemľu, takto si ju nosím z obchodu :-)

2. Vlastná plátená taška:

Toto zvládne snáď každý. Veď majú taký krásny výber pomaly v každom druhom obchode. Od obyčajnej čistej plátenej, až po tašku s folklórnym vzorom, alebo s vtipným textom. Ľahko sa k takej taške dá dostať aj na rôznych konferenciách a workshopoch. Bonus navyše, plátenka má veľké uško, dá sa dať cez plece a ty máš voľné ruky. A vyzerá v ruke stokrát lepšie ako igelitka s logom supermarketu. Potom už len v obchode, keď ti predavačka povie, že dám vám aj tašku? hrdo povieš, nie, mám svoju. Alebo predavačku ešte predbehneš a rovno s podaním nových šiat/riflí/svetra/jedla zahlásiš, že si neprosíš igelitku.

Táto je teraz moja najobľúbenejšia!

3. Obaly na jedlo

Len keď vidím tie hnusné biele umelé obaly, je mi zle. A prestane mi chutiť. Nie, nie je to z dôvodu mojej snahy eliminovať odpad, skôr ma strasie z predstavy, že sa vidlička alebo nožík dostane do kontaktu s obalom. Veď to je aký odporný zvuk! Fuj! Všetky zuby mi idú vypadať. Ďalšia vec, čo mi prekáža je to, že jedlo v umelom obale nemôžem položiť do kabelky, ale musím celú tú krabičku držať v ruke. A rovno! Lebo sa oblejem omáčkou. Nie, nie. To nie je nič pre mňa.

Aj preto ich nepoužívam a nosím si svoju dózičku. Keď tak premýšľam, nikdy sa mi nestalo, že by mi v reštaurácii nechceli jedlo zabaliť do mojej dózy. Jedine v jedálni, keď som ešte chodila na výšku, tam odmietali, pretože to zatrhla hygienická kontrola. Preto som si jedlo vždy pýtala na tanier a potom som ho za stolom preložila do dózy. Vybavená vec!

4. Nápoje:

Nenakupujem balenú vodu a ani to vôbec nesúvisí s mojím presvedčením že treba produkovať menej odpadu. Načo si mám kupovať vodu? Veď na Slovensku máme takú výbornú vodu z vodovodu! A keď sa mi veľmi chce, vyrobím si doma svoj vlastný sirup bez umelých farbív, a bez vyprodukovania odpadu :-). Levanduľa a mäta je môj favorit!

No nie je krásna? :-)

5. Kozmetika a drogéria bez obalu:

Keď som prvýkrát držala v ruke pevný šampón na vlasy, takzvaný šampúch, zabalený len v papierovej škatuľke, nebola som presvedčená, že taká srandička môže umyť moje vlasy. Myslela som si, že to nebude ani peniť. A úprimne, ani voňať.

A výsledok? Penilo to viac ako som očakávala, vonia to tak, že keď otvorím skrinku nad umývadlom, kde šampúch skladujem, vonia celá kúpeľňa. Paráda!

Ďalej som zistila, že kokosový olej viem použiť ako odličovač, aj ako telový krém a že keď pridám do kokosáku trošku cukru, alebo soli, je to celkom fajn peeling. Kúpila som si aj prateľné odličovacie tampóny, nie je s nimi toľko roboty, ako sa na prvý pohľad možno zdá. Po odlíčení ich umyjem mydlom a dám vyschnúť, raz za čas s uterákmi operiem v práčke.

Na pranie som si kúpila EccoEggs. Celkom sranda, tiež som mu najskôr nedôverovala. :D Fľaky moc nezvláda, to som zistila, keď som minulý týždeň vyprážala hranolky a kvapol mi na tričko olej. Ale keďže malé deti nemám (mamičky vedia, ako sa to vie zašpiniť) a viem sa aj najesť bez obkydania, moc špinavé oblečenie nemávam. Čiže EccoEggs všetkými desiatimi.

6. Secondhandy!

Mnoho ľudí ich odsudzuje, no ja nedám dopustiť. Nehovorím, že nakupujem len tam, to nie. Ale keď mám pocit, že potrebujem nové rifle alebo šaty, ako prvé ich idem hľadať do sekáča. Viete, aký to je super pocit, keď kúpite úplne nové rifle, ešte s visačkou za 3 eurá, keď viete, že v nákupnom centre by ste za ne dali minimálne 25? Hohooo! Okrem iného chodím teraz nakupovať detské veci pre moje krsňa, ktorý odo mňa za jeho pätmesašný život dostal oblečenie jedine zo sekáča. A nehanbím sa to verejne povedať, nie. V neposlednom rade chodím momentálne loviť staré pánske košele, ktoré moja sestra, o ktorej som písala TU prešíva na veľmi vkusné oblečenie. pre mňa do práce.

Aj Hilfigera za pár eur nájdeš, keď veľmi chceš.

Nie sú super? Jedno euro ;)

Sukňa je z povaly, asi po starej mame a košeľa stará pánska, prešitá :-)

Zero waste nikdy nebudem. Prečo? Pretože mi to (zatiaľ) nedovoľuje spoločnosť a systém v ktorom žijem a nedovoľuje mi to ani moje nároky a chuťové bunky. Keď mám chuť na Milu, alebo na Horalku, tak si ju kúpim, aj keď je v obale. Nebudem trápiť samú seba a odopierať si ten pôžitok, keď sa zahryznem do tejto papčondy :D. Keď sa mi páči oblečenie zo známeho reťazca, kúpim si ho, pokiaľ mi ho treba a viem, že ho vynosím. A aj Rexonu alebo Niveu deodorant si budem kupovať naďalej, lebo nechcem týrať svoje okolie a po adekvátnej náhrade stále pátram. :D

Ale!

Stále sa dá niečo vylepšiť. Minimalizovať odpad môžeme každý z nás, aspoň takým spôsobom ako to robím ja. Verte mi, nič extra obmedzujúce to nie je a keď aspoň niečo z vyššie napísaného začnete praktizovať, hneď bude svet čistejší ;-)

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
6
Poslať správu

Chceš vedieť, keď ivana.furjel pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.