Som nočná sova. No a čo!

Nikdy som nemala rada ranné vstávanie. Neviem, či je to zlá diagnóza, ale rozhodne nehodlám preletieť do skupiny ranných vtáčat. Aj keby som chcela efektívne pracovať skoro ráno, nemám šancu. Moje mozgové bunky vtedy totiž ešte sladko spia. Rozmrazujú sa až okolo obeda, kedy som schopná naplno uvažovať. A mám tu aj dôležitý fakt z hlbín internetu, podopretý literatúrou: To, či človek patrí k škovránkom alebo sovám je vraj dané od narodenia (ja som sa narodila v noci). Tak mi to bolo asi súdené.

Nočné sovy sú vraj kreatívne bytosti s vyšším IQ. No majú aj tmavé stránky. Emocionálne sú menej stabilnejšie a majú aj horšie vzdelávacie výsledky. So sovami dokonca ušetríte, pretože niekedy vynechávajú raňajky, keďže vstávajú neskôr. Vedeli ste, že 10 % ľudí sú sovy, 20 % škovránky a až 70 % kolibríky? Tí poslední sa vedia prispôsobovať na rôzne načasovania. Je to niečo medzi.

Ale späť k sovám. Okrem toho, že sú to veľmi milé stvorenia, inklinujem k tejto cieľovej skupine hlavne preto, že môj mozog začína štartovať po 23:00. Braimstorming frčí na plné obrátky a vo vlastnom záujme vtedy radšej vytasím papier a pero, prípadne iné zaznamovacie inštrumenty. Veď čo keby mi tie nápady, rýmy, melódie či slovné spojenia niekam unikli. Našťastie mám prácu, ktorá mi dovoľuje robiť v podstate kedykoľvek a kdekoľvek. Výhodou nočného tvorenia je, že je všade ticho a nikto vás nevyrušuje. Občas len zahúka nejaká tá sova.

Keď som ešte bývala u našich v dome, mala som po ruke aj diktafón. Aj v pokročilých hodinách som si potichu zaznamenala hudobný nápad. Teraz pri chrápajúcom škovránkovi, môžem iba snívať, a to doslova.

No môžem za to, že nové veci ma napadajú hlavne v sprche a v posteli? Hlavne, že mám prácu ktorá mi dovoľuje písať aj v noci a ráno si dlhšie schrupnúť. Ešteže to dokážem v správnej chvíli stopnúť, a spolu s tým stopnúť aj zajtrajšie kruhy a napuchnuté oči (aspoň do určitej miery).

Tak teda dobrú noc!