Liverpool NAVŽDY na cestách

Áno áno, aj tento článok bude tak ako moje ostatné o cestovaní. Dovoľ mi však stiahnuť ťa do deja a vysvetliť ti pojem Liverpool NAVŽDY.

V dobe, v ktorej sme s kamarátmi trávili väčšinu svojho času na ihrisku a naháňali sa za loptou, a vo veku, v ktorom som po prvé začal vnímať futbal aj mimo ihriska v Dolných Lovčiciach, mi prírastol k srdcu klub od rieky Mersey. Písal sa rok 2005, hráči britského klubu vycestovali na veľké finále slávnej ligy majstrov do Istanbulu a okrem cennej trofeje si The Reds získali aj moje srdce. Na ihrisku totižto nechali to svoje. Zápas už bol takmer stratený, nad AC Milánom prehrávali do polčasu 0:3. Vtedy však ukázali, že nič v živote nie je nemožné a netreba sa vzdávať. Ikona klubu a vtedajší kapitán, Steven Gerrard, nakopol počas prestávky medzi polčasmi svojich hráčov a doviedol tím k legendárnej otočke.

Djibril Cissé:"Benitéz prišiel do šatne a mal svoj príhovor - povedal, že musíme skórovať rýchly gól a nevzdať sa. Stevie potom vstal a poprosil celý realizačný tím, aby opustili kabínu. Chcel byť s nami osamote. Povedal nám, že Liverpool je všetko, čo na svete má. Vravel, že nechce byť negatívne zapísaný v histórií. Vraj ak ho rešpektujeme ako kapitána, tak pôjdeme na ihrisko a urobíme si svoju prácu. On sám skóroval prvý gól, vybojoval penaltu a predviedol neuveriteľný druhý polčas, ktorý dohral ako pravý obranca. Na jeho príhovor cez polčas nikdy nezabudnem."

Už je to teda asi 13 rokov, počas ktorých mi naskakuje husia koža pri hymne You will never walk Alone. Už je to pár stoviek hodín presedených za notebook pri pozornom sledovaní takmer všetkych zápasov. Pár stratených rokov života vďaka infarktovým záverom stretnutí. A jeden veľký sen o návšteve Anfieldu.

Spoločne s dvoma ďalšími vernými fanúšikmi a už aj veľmi dobrými kamarátmi okrem iného budujeme v Československu komunitu. Začalo to len fanpagom na FB, no súčasná podoba mi robí ešte väčšiu radosť. Igor, zakladateľ stránky, sa stará o aktuálne informácie z Liverpoolu. Adam, geniálny grafik, bez ktorého sa nevieme nikdy pohnúť ani o krok ďalej a je neodmysliteľnou súčasťou nášho tímu. A ja, ktorý sa snažím aby nás fanúšikovia vnímali ako členov pomyselnej červenej rodiny. Aby to naše YNWA neboli len slová.

V Československu sme už navštívili mnoho miest, v ktorých sme organizovali FIFA turnaje. Vďaka Futbaltour sme Liverpool spoločne videli v Mníchove na Audicupe.

V Trnave sme zorganizovali v spolupráci s Chill Pointom spoločné sledovanie posledného finále ligy majstrov proti Realu Madrid. A bezohľadu na výsledok to bol neopísateľný zážitok. Dorazili ľudia z celého Československa a vytvorili spolu s nami atmosféru, na ktorú sa nezabúda.

No a konečne som sa dočkal aj k toho, že sme spoločne navštívili Anfield. Pre mňa to bolo naozaj výnimočné.

Prvýkrát som mal možnosť zorganizovať zájazd pre väčšiu skupinu ľudí, takže prišlo na radu plnenie snov aj druhých, nie len sebe. Zohnal som letenky, vstupenky na zápas, s Adamom sme našli úžasné ubytovanie, a samozrejme účastníkov zájazdu. Bola to pre mňa trošku výzva, ale tie mám ja rád.

Našlo sa nás 13, a vraj nešťastné číslo. Myslím, že nešťastní zostali skôr tí, čo zostali doma. Noc na Anfielde, Liverpool hostil Paríž Saint-Germain, chorále nesúce sa tribúnami, ofenzívny atraktívny futbal od oboch celkov a zdieľanie tej eufórie a radosti s kamarátmi rodinou, našou veľkou červenou rodinou.

V Anglicku nás čakalo veterné, no našťastie slnečné počasie. Do Liverpoolu sme prišli s leteckým prestupom v Holandsku, a s ďalším vlakovým v Manchestri. Už na vlakovej stanici v meste nášho odvekého rivala sme stretli dvojicu fanúšikov, ktorí sa k nám pridali vo vlaku. Chalani boli z Malajzie, no do Liverpoolu nešli poprvé.

Ten banner Adam hneď cestou do Liverpoolu zabudol vo vlaku.

V pondelok podvečer, už celkom unavení a hladní, dorazili sme do nášho cieľa. Našťastie je všade prvá pomoc - McDonald's. Večerné mesto nás prvotne privítalo nádhernou St. George's Hall priamo pred vlakovou stanicou na Lime Street.

Príjemný dojem o pár desiatok metrov zahatilo množstvo odpadkov, ktoré sa vďaka večernému vánku premávali medzi nohami turistov a takisto pocit, že pôvodní Angličania už sú na ostrovoch skôr menšinou. Minimálne v neskorých nočných hodinách.

Tie sme strávili najmä spoznávaním barov, v ktorých začínali Beatles čapovali pivo.

V utorok už mesto začalo žiť futbalom. Nemal som v pláne utrácať peniaze, no fanshop ma vtiahol dnu a moje pôvodné plány celkom zhatil. Tie hosťovské dresy sú proste neodolateľné.

A vraj dievčatá sa nevedia v obchodoch ovládať. Jediný problém je, že tých obchodov, ktoré zmagoria aj chlapov je oveľa menej. Nám stačí futbalový dres, nová FIFA, pár pív, fľaša kapitána - a sme vybavení. Kým sme opustili fanshop, začali prichádzať aj fanúšikovia z Francúzska. Zatiaľ v celkom dobrej nálade.

Niektorí, vrátane majiteľa PSG, priložili kvet či modlitbu k pamätníku Hillsborough.

Iní si zas mysleli, že nálepky pri Shanklyho bráne sú lepší nápad. Nebol.

Ulice sa plnili, nedočkavosť vrcholila. Podvečer sme nahodili nové dresy a vydali sa na zápas. Lístky nám opäť vybavil Futbaltour a pred zápasom nám ich odovzdala milá delegátka. Keďže sme boli pomerne vačšia skupinka, z bezpečnostných dôvodov nám organizátori lístky najprv zablokovali a museli si nás trošku preklepnúť na informáciách. Potom nám už nič nebránilo vstúpiť na posvätnú pôdu, usadiť sa na tribúne Anfield Road za chrbát Alissona Beckera a začať trápiť hlasivky.

Pod nami mali sektor hostia z Paríža. Tých musím vyzdvihnúť, pretože boli neuveriteľní. Už pred začiatkom zápasu začali tvoriť úžasnú atmosféru a skončili až pri finálnom hviezde zápasu. Klobúk dole. Počas zápasu síce smerovalo medzi našimi sektormi množstvo prostredníkov, pár fliaš a nadávok, no po zápase už len poďakovanie za atmosféru a palec hore. Až na scousera, ktorého prišiel usporiadateľ upozorniť asi po 5 minútach zápasu, keďže dosť viditeľne aj pre kamery a sústavne naznačoval Parížanom aby mu vyfajčili.

Zo zvyšku zápasu mám výpadok. Skákal som, sedel som, v rukách som zvieral šál, vrieskal som a dorazil ma víťazný gól z kopačiek môjho najobľúbenejšieho hráča v 92'. Čo viac si môže človek priať.

Na druhý deň sme síce už odlietali, no chcel som ešte vidieť aspoň časť mesta. Prístavné mesto v Merseyside má čo ponúknuť aj pre turistov, ktorých nezaujíma futbal. Môže vás očariť napríklad architektúra, či uličky, ktoré ťa chytia za ruku a vezmú do minulosti - napríklad do čias Peaky Blinders.

Za spomenutie určite stojí aj ikonická Liver Building, ktorá sa týči na pobreží. Takmer stometrová budova, ktorá bola postavená už v roku 1911. Zaujímavosťou je, že na jej streche hniezdia dva Liverbirdy, a podľa legiend by mesto bez ich prítomnosti zaniklo.

Každý fanúšik ich však hrdo nosí aj na svojej hrudi a tak zánik rozhodne nehrozí.

A pamätaj, YNWA nie sú len prázdne slová. Je to dôvod prečo fandím Liverpoolu a tak ďakujem každému, kto sa podieľa na komunite fanúšikov aspoň v tom našom národnom merítku. A osobitne každému, kto zdieľal so mnou tento splnený sen.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
16
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Martin Štibrányi pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.