Marush denník: 4. 10. Zmrzlina z papiera a odkaz na zrkadle

Brigáda a. K. a. nechcené zabíjanie času

Dnes som sa v robote ukázala po druhýkrát. Len kvôli preberaniu tovaru. Kolegynka mi tak nenápadne naznačila, že pokojne ten tovar môžem preberať aj do štvrtej. (pozn.: bola som tam od ôsmej rána) "Héj" no dobre. Rozum to pochopil no zrejme sa signál nedostal do zvyšku tela. Robila som až príliš rýchlo. DOSLOVA. O pól jednej som bola hotová, a to som popritom aj stíhala zákazníkov. Ehm ... robím v obchode. (Len aby nevznikali nejaké nepravdivé podozrenia) . Tak, tak. Som až príliš šikovná.

Čo má spoločná jahodová zmrzlina so svadbou?

Ako som už spomínala, budúci novomanželia si želajú dar v podobe žrebov. To je najmenší problém, zastaviť sa na pošte alebo v stávkovej kancelárií. Čaro však spočíva v tom, ako to spracovať do vizuálnej podoby. Obálka. Zrejme by to vyzeralo, že ich podplácame. A tak som využila známosti. Konkrétne kamarátku S. ktorá má umeleckého ducha (za to ja nemám ani dušu.) A tá vytvorila skvost. V podobe ktorá s prvoplánovým návrhom nemá absolútne nič spoločné. A v tom je to kúzlo.

Výzva prijatá!

"Zabudla tu vlasy!" ... "Jéj, tak tu boli po celý čas"

Je to dosť mizerné, byť jediná ryšavá na bunke. To už sa nedá obkecať, že tie vlasy v sprche vôbec nie sú moje. Ale sú. Tá kôpka vlasov mi dnes priniesla odkaz. A to rovno na zrkadle. Kde stálo:" Zabudla tu vlasy!" Zrejme to bolo viac-menej varovanie pre ostatné dievčatá, aby sa tomu vyhýbali oblúkom. Pobavilo ma to. A dlho mi to nedalo. Musela som na to nejak reagovať. "Jéj, tak tu boli po celý čas ;)" - skromná reakcia na situáciu. A áno, dala som si tie vlasy do poriadku. Baví ma táto hra. Už len čakám, kedy budú mať odvahu ku mne prehovoriť.