Marush "občasník" : Až príde správny čas

Momentálny stav

V prvom rade - dlabala (pozn. kašľala...) som na to príliš dlho. Tém by bolo neúrekom. Aj preto, že som sa nepresťahovala z internátu, aj preto že chodím s M. a odpisujem bývalému. No čas a chcenie sa nenašli. Sama seba som prinútila denne si vyhradiť čas a pospomínať si na okamihy dňa. Narobiť si robotu je moja špecialita.

Nútenie je v niektorých situáciách prospešné. Donútiť sa učiť, umyť riad - človek je potom so sebou spokojnejší. Keď na to kašľe, buď to má silno na saláme alebo ostane smutko. Ja som druhý prípad. Smutná ale lenivá? (Asi.)

Preto sa rozhodujem pre zmenu z denníka na "raz za čas sa vyžalujem". Možno príde článok raz za týždeň, možno dvakrát do dňa... . Napriek tomu je aj toto forma terapie na odventilovanie sa (keďže sa mi prestalo chcieť behávať). Takže príval "deb*lno-vtipno-sakrasticko-trápnych" tém vcelku nezmizne. Len je v úspornom režime.