(Ne)španielska Granada

Raz, keď po omši ľudia vychádzali z kostola, muž zbadal žobrajúceho slepca. Zamyslel sa a s povzdychnutím povedal svojej žene: "Daj mu peniaze, lebo nič nie je smutnejšie ako nevidieť krásu Granady."

Posledná moslimská štvrť v Španielsku

Posledná, po 800 ročnom trvaní arabského stredovekého Al-Andalus, ale zároveň prvá, keďže práve tu bola v roku 2003 postavená prvá moderná španielska mešita. Rozprávam o štvrti Albaicín a jej bielych domčekoch ležiacich v strmých uliciach, kde po vpáde kresťanov museli moslimovia mať každý piatok dvere svojich domov dokorán, aby bolo vidieť, že sa nemodlia. Až kým teda neboli úplne vyhnaní a asimilovaní.

Najkrajšia je táto štvrť podvečer, keď opadnú denné horúčavy a môžete si sadnúť na jednu z výhliadok s pohárom vína v ruke a sledovať západ slnka. Takmer vždy tam hrajú na gitarách granadskí cigáni, ku ktorým sa viaže nejedna slávna legenda.

.

Je krajšia cez deň, alebo v noci?

Palác Alhambra je najnajvštevovanejšou pamiatkou celého Španielska. Ten, kto ho navštívil sa tomu určite nečuduje, pretože každého okamžite očarí jeho krása, o ktorej by sa dali písať knihy ( umelci z celého sveta o nej už desiatky, keď nie stovky napísali). Prejdete krásnymi záhradami s množstvom fontán, spleťou úzkych kľukatých chodieb, ktoré slúžili na oklamanie nepriatela a zrazu stojíte uprostred paláca. Arabskí architekti, ktorí ho v 14-tom storočí stavali nenechali ani milimeter bez povšimnutia. Vyzdobili steny komplikovanými geometrickými mozaikami, drobnými ornamentmi, ktoré vyzerajú ako drobná výšivka, všade okolo vás sú kaligraficky písané básne a pri pohľade na cédrové stropy sa vám chvíľu zdá, že sa pozeráte na hviezdnu oblohu.

Navštívte Alhambru v noci. Len tak si sadnite uprostred všetkej tej krásy a počúvajte ticho. Je efektne nasvietená a čo ste si nevšimli počas návštevy dennej, si určite všimnete počas tej nočnej.

.

Rozprávkový hotel

Aby ste nemuseli ďaleko chodiť, hneď popri paláci sa nachádza malý hotel Amerika. Privíta vás v ňom tabuľka, že Amerika je celý kontinent a nielen jedna krajina. Hotel je jednoduchý, izby malé, je však veľmi útuľný a človek má okamžite to miesto rád. Nazvala som ho rozprávkový, pretože zjavne niečím priťahuje nielen ľudí, ale aj zvieratá. Áno, som si vedomá, že toto znie ako OBROVSKÉ klišé... Keď si predstavíte ako Popolušku obliekali vtáčiky, tak to sa vám nestane. Vrabce a sýkorky však doslova budú raňajkovať spolu s vami z vašich tanierov v pátiu, kde nad vašimi hlavami rastú popínavé rastliny a celé je vyzdobené ručne malovanou keramikou.

.

Kadidlo, olejové lampy a lietajúce koberce

Mágiu orientálneho bazáru môžete zažiť aj bez toho, aby ste opustili Európu (a nemyslím Grand Bazaar v Istanbule). Keď pri prechádzke granadskou ulicou Caldería Nueva použijete trochu fantázie, budete sa cítiť ako by ste sa prechdádzali trhoviskom v Marakéši, alebo Jeruzaleme, alebo Maskate. V reštauráciách si k tajinu (pozri článok o Marokou) dáte vodnú fajku a sladké pečivo pripravené podľa starých maurských receptov. Bez problémov si kúpite aladinky, alebo mosadzné tienidlo, ruky vám pomalujú hennou a možno nájdete aj ten lietajúci koberec...

.

Izabela Kastílska a Krištof Kolombus

Kráľ Mohamed XIII. plakal, prekračoval rieku a opúšťal svoje granadské kráľovstvo, Krištof Kolombus sa tešil, keď len pár týždňov po tom získal tiež v Granade od španielskej koruny financie na jeho cestu do Indie, ktorá nakoniec skončila objavením Ameriky. Bola to Izabela Kastílska, s ktorej osobou sa oba momenty spájajú. V roku 1492 získala Granadu a zaľúbila sa do nej natoľko, že už ju nikdy nechcela opustiť. Kráľovksý dvor sa presunul na juh, začalo sa s výstavbou gotickej a barokovej časti mesta vrátane majestátnej katedrály, ktorá je až prehnane zdobená americkým zlatom. Izabela bola týmto exotickým, novozískaným kúskom svojho kráľovstva natoľko očarená, že sa tu rozhodla byť aj pochovaná ako prvá z rodu Kastílčanov spolu so svojím manželom Ferdinandom.

.

Pôjdete na pivo a vrátite sa najedení

Dohodnúť sa s priateľmi kam ísť na večeru býva často problém. Každý chce ísť niekam inam. Avšak s návrhom "poďme na pivo" obvykle všetci hneď súhlasia. V Granade to majú vymyslené perfektne kvôli niečomu, čo sa nazýva caña y tapa. Prvé z týchto dvoch slov znamená pivo. Prídete do baru a objednáte si prvé kolo (piva). Čašník ho prinesie aj s prvým kolom tapas, čiže malých porcií španielskych jedál. Nevyberáte si, jete to, čo je prinesené na stôl a neviete aká tapa príde s ďalšou rundou. Samozrejme, zvedavosť vás tak trochu donúti objednávať stále ďalej a ďalej. Je to celkom zábava a skúsenosti hovoria, že porcie sú dostatočne veľké na to, aby sa človek najedol ešte pred tým ako by bola piva príliš veľa.

.

Granada, Španielsko a vlastne celý Svet na mojom instagrame:

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Petra Kováč pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
4.11.2018 04:54
Deň mŕtvych
30.10.2018 16:55
Svetové Toronto